Dôchodok v Českej republike pre občanov SR: Podmienky a postupy

Článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku získania dôchodku v Českej republike pre občanov Slovenskej republiky, s dôrazom na zdravotnú starostlivosť a postupy spojené so žiadosťou o dôchodok.

Úvod

Otvorený trh práce umožňuje občanom iných štátov, vrátane Slovenskej republiky, pracovať a žiť v Českej republike. Táto mobilita prináša aj otázky týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, najmä dôchodkov. Článok sa zameriava na podmienky, za ktorých môže občan SR žiadať o dôchodok v Českej republike, ako aj na súvisiace aspekty, ako je zdravotná starostlivosť a povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

Zdravotná starostlivosť a prenosný dokument S1

S prenosným dokumentom S1, ktorý je tiež známy ako nárokový doklad, má poistenec nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v štáte poistenia, ako aj v štáte bydliska. Prenosný dokument S1 vydáva príslušná inštitúcia - zdravotná poisťovňa, v ktorej je dotknutá osoba zdravotne poistená. Dokument vydáva osobe, ktorá má bydlisko v inej krajine. Tento dokument je vydávaný bezplatne, hoci v niektorých štátoch môže byť potrebné hradiť zvýšené poistné.

Bydlisko vs. Pobyt

Dôležité je rozlišovať medzi pojmami bydlisko a pobyt. Bydlisko znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva a kde sa nachádza zvyčajné centrum jej záujmov - rodinných, sociálnych a finančných. Pobyt je naopak charakterizovaný krátkodobosťou, tj. po skončení dôvodu pobytu v danom štáte, sa osoba vracia naspäť do štátu skutočného bydliska. Prítomnosť v inom členskom štáte z dôvodu štúdia v zahraničí, alebo výkonu činnosti ako zamestnanec/SZČO na základe vyslania - osoba má vystavený PD A1, je považovaná za pobyt. Trvalý pobyt automaticky neznamená bydlisko. Osoba môže mať bydlisko v inom členskom štáte aj v prípade, ak má trvalý pobyt v SR.

Ak osoba presunie bydlisko zo SR do iného členského štátu a nie je v SR zamestnaná, nevykonáva SZČO, nepoberá slovenský dôchodok, alebo nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom osoby poistenej v SR, podlieha táto osoba právnym predpisom členského štátu bydliska, a to bez ohľadu na fakt, že v SR má táto osoba trvalý pobyt. To znamená, že táto osoba nie je verejne zdravotne poistená v SR.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Formy prenosného dokumentu S1

Prenosný dokument S1 môže byť vydaný aj vo forme papierového formulára E106, E109, E120, alebo E121, prípadne elektronického SEDu (štruktúrovaný elektronický dokument) S072, tieto dokumenty označujeme tiež ako nárokové doklady. V prípade, že zdravotná poistovňa vystaví niektorý z vyššie uvedených typov dokladov, tento je následne doručený tzv. Zdravotná poisťovňa v štáte bydliska tiež môže, na základe žiadosti dotknutej osoby, požiadať o vydanie nárokového dokladu priamo príslušnú zdravotnú poisťovňu, nepreberá však zodpovednosť za jej kladné a rýchle vybavenie. Zo skúseností vieme, že v drvivej väčšine prípadov je komunikácia medzi žiadajúcou osobou a jeho zdravotnou poisťovňou za účelom vydania nárokového dokladu, nevyhnutná.

Žiadosť o dôchodok: Postup a podmienky

O dôchodok je potrebné požiadať v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Príslušnosť k pobočke sa určuje podľa miesta trvalého pobytu občana - žiadateľa o dôchodok. Sociálna poisťovňa odporúča vopred si rezervovať - s približne mesačným predstihom - v pobočke termín na spísanie žiadosti o dôchodok. Sociálna poisťovňa odporúča overiť si v dostatočnom predstihu pred podaním žiadosti o dôchodok, či Sociálna poisťovňa eviduje všetky vaše obdobia zamestnania a hrubé zárobky. Žiaden druh dôchodku nedostanete "automaticky".

Nárok na výplatu dôchodku

Podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nárok na výplatu dôchodku vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dôchodok, splnením podmienok nároku na výplatu dôchodku a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dôchodku (s výnimkou výplaty tzv. 13. O dôchodok je možné požiadať aj spätne, a to za tri roky dozadu (viď § 112 ZSP), respektíve doba premlčania nároku na dôchodok je tri roky - pozor najmä pri pozostalostných dôchodkoch. Podľa § 184 ZSP, žiadosť o dôchodok sa podáva na tlačive a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. K žiadosti je potrebné priložiť ďalšie doklady tak, ako to určí Sociálna poisťovňa. Žiadosť o dôchodok je možné stiahnuť. Ak ste o dôchodok požiadali, ale po podaní žiadosti si to rozmyslíte, podľa informácií na webovej stránke Sociálnej poisťovne môžete do 30 dní od doručenia rozhodnutia o dôchodku napísať na ústredie Sociálnej poisťovne list, v ktorom uvediete vaše meno, priezvisko, rodné číslo, adresu a v liste zrozumiteľne (jednoznačne) uvediete, že beriete žiadosť o dôchodok späť. Za deň uplatnenia nároku na dôchodok a nároku na jeho výplatu sa považuje deň, kedy občan prvýkrát požiadal pobočku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dôchodku.

Konanie a odvolanie

Podľa § 210 ZSP, pobočka (resp. Podľa § 193 ZSP však môže pobočka Sociálnej poisťovne konanie prerušiť, ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania. Proti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne sa môže občan odvolať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Dôchodky sa vyplácajú na bankový účet poberateľa dôchodku, prípadne jeho manželky (manžela) alebo prostredníctvom Slovenskej pošty v hotovosti. Podľa § 118 ZSP, u občana po uplatnení si nároku na dôchodok a jeho výplatu - prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti občana postupne na manželku (manžela), deti a rodičov.

Povinnosti poberateľa dôchodku

Poberateľ dôchodku je povinný podľa § 227 ods. Poberateľ dôchodku, ktorý žije v zahraničí, je povinný Sociálnej poisťovni v pravidelných intervaloch preukazovať svoje žitie. jedenkrát ročne, ak máte bydlisko v štátoch EHP alebo v Švajčiarskej konfederácii, a to vždy do 31. januára, resp. štyrikrát do roka, ak máte bydlisko mimo EHP alebo Švajčiarskej konfederácie, a to vždy do 15. apríla (za 1. štvrťrok), do 15. júla (za 2. štvrťrok), do 15. októbra (za 3. štvrťrok) príslušného kalendárneho roka a do 15. januára (za 4.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Evidencia zamestnancov

Zamestnávateľ je povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia (evidenčné listy dôchodkového poistenia, § 232 ZSP) a predložiť túto evidenciu Sociálnej poisťovni do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončil právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi, a do ôsmich dní od uplatnenia nároku na dôchodok zamestnanca, resp.

Zamestnávanie občanov EÚ a povinnosti zamestnávateľa

Pri zamestnávaní občanov EÚ alebo osôb bez štátnej príslušnosti voči SR musí zamestnávateľ rozlišovať, či ide o zamestnávanie občanov EÚ alebo občanov tzv. tretích krajín.

Právne predpisy

Základnou právnou normou, podľa ktorej sa riadi zamestnávanie osôb v SR, je zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZ“).

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný:

• viesť evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu EÚ a jeho rodinných príslušníkov
• viesť evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania cudzinca, u ktorého sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje podľa § 22 ods.
• viesť evidenciu údajov uvedených v § 23 ods.

Členské štáty EÚ pre oblasť sociálneho zabezpečenia

Za členský štát Európskej únie (ďalej len „EÚ“) pre oblasť sociálneho zabezpečenia sa považujú európske štáty, ktoré pristúpili k aplikácii európskeho práva sociálneho zabezpečenia.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

• všetky štáty, ktoré boli členmi EÚ do 30. 4.
• všetky nové členské štáty EÚ od 1. 5. 2004 (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus) a od 1. 1.

Osobna pôsobnosť koordinačných nariadení EHS

Koordinačné nariadenia EHS sa nevzťahujú na dávky sociálnej a zdravotnej pomoci - asistencie, dávky, ktoré sú založené na dohodách medzi zamestnávateľmi a odbormi (napr. systémy dôchodkového pripoistenia), dávky pre obete vojny alebo jej následkov.

Osobná pôsobnosť koordinačných nariadení EHS sa vzťahuje na:

• osoby zamestnané alebo samostatne zárobkovo činné osoby,
• študentov, na ktorých sa vzťahujú alebo sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov EÚ a ktorí sú občanmi jedného z členských štátov EÚ, alebo ktoré sú osobami bez štátnej príslušnosti alebo utečencami s bydliskom na území jedného z členských štátov EÚ, ako aj na členov ich rodín a pozostalých,
• štátnych úradníkov a na občanov tretích krajín za určitých podmienok.

Formuláre typu "E"

Pre vzájomnú komunikáciu medzi inštitúciami v jednotlivých členských štátoch EÚ sa využívajú príslušné formuláre typu „E“, ktoré sú zoradené do siedmich sérií: E 001 všeobecný formulár a séria E 100 - E 600 podľa druhu dávok: dávky v chorobe a dávky v materstve, dávky v invalidite, dávky v starobe, pozostalostné dávky, dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania, podpory pri úmrtí, dávky v nezamestnanosti, rodinné dávky atď.

Zamestnávanie cudzincov

Zákonník práce nedefinuje pojem cudzinec alebo cudzina. ZSZ vymedzuje pojem cudzina a cudzinec inak, ako je vymedzený na účely ZPC. Podľa ZPC je cudzincom každý, kto nie je štátnym občanom SR. Podmienky pobytu cudzincov na území SR upravuje ZPC. Osobitný postup sa vzťahuje na cudzincov, tzv.

Povolenie na zamestnanie

U cudzinca vyžaduje ZSZ povolenie na zamestnanie, o udelení ktorého rozhoduje ÚPSVR v mieste výkonu práce cudzinca, s výnimkou cudzincov uvedených v § 22 ods. 7 ZSZ. Občan členského štátu EÚa jeho rodinní príslušníci, ako aj cudzinci uvedení v § 22 ods. 7 ZSZ nepotrebujú na území SR povolenie na zamestnanie.

Typy pobytu

Cudzinec môže požiadať o povolenie na jeden z troch typov pobytu, a to o prechodný pobyt, trvalý pobyt alebo tolerovaný pobyt.Povolenie na prechodný pobyt sa udeľuje na jeden zo zákonom stanovených účelov, ktorým je napríklad zamestnanie, štúdium, zlúčenie rodiny. Za účelom zlúčenia rodiny, prípadne po splnení podmienky určitej doby nepretržitého pobytu v SR je možné udelenie povolenia na trvalý pobyt. Osobitný typ pobytu je tolerovaný pobyt, ktorý sa udeľuje výnimočne na kratšie časové obdobie za účelom riešenia špecifickej situácie, v ktorej sa cudzinec ocitne počas jeho pobytu na území SR.

Zmeny v zákone o pobyte cudzincov a ZSZ

Zmeny ustanovené v zákone o pobyte cudzincov a v zákone o službách zamestnanosti účinné od 15. 1. Zákonom č. 594/2009 Z. z., ktorý s účinnosťou od 15. 1. upravuje okruh cudzincov, ktorým sa udeľuje prechodný pobyt na účel podnikania alebo osobám konajúcim v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva. Podľa § 19 ZPC platí, že povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania je možné udeliť okrem živnostníka iba cudzincovi, ktorý koná v mene spoločnosti alebo družstva. Ide najmä o členov štatutárnych orgánov alebo prokuristov, ktorí však nie sú s danou právnickou osobou v pracovnoprávnom vzťahu, ale vykonávajú svoju činnosť pre spoločnosť napr. na základe mandátnej zmluvy.

Výnimky z povinnosti žiadať o povolenie na pobyt

ustanovuje, že pri prechodnom pobyte na účel zamestnania určité skupiny cudzincov nemusia do 90 dní pobytu žiadať o povolenie na pobyt. Ide o cudzincov, ktorí sú vyslaní na územie SR svojím zamestnávateľom na prevažne krátky čas, pričom rovnakú možnosť má aj pracovník významného zahraničného investora v záujme zabezpečovania plynulosti výroby. Títo cudzinci môžu začať pracovať hneď po vstupe na naše územie s podmienkou, že majú vydané povolenie na zamestnanie, ak sa vyžaduje podľa ZSZ. Obdobný postup - nevyžadovanie povolenia na pobyt do 90 dní od vstupu, je aj pri študentoch, ktorým sa umožňuje začatie štúdia hneď po tom, ako legálne vstúpia na územie SR, a pri cudzincoch vykonávajúcich osobitnú činnosť, ktorou je liečenie a dobrovoľnícka činnosť.

Modifikácia okruhu cudzincov, ktorí nepotrebujú povolenie na zamestnanie

Zákon č. 594/2009 Z. z. článkom III. dopĺňa aj § 22 ods. 7 ZSZ. S účinnosťou od 15. 1. 2010 sa čiastočne modifikuje [v § 22 ods. 7 písm. o) a p) ZSZ] okruh cudzincov, ktorí nepotrebujú povolenie na zamestnanie. S účinnosťou od 15. 1. 2010 sa podľa § 22 ods.

Kto nepotrebuje povolenie na zamestnanie

• a) ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území SR alebo má povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania podľa § 38 ods. 1 písm.
• d) ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti, ktorou je výskum alebo vývoj, podľa § 22 ods.
• e) ktorý je zahraničný Slovák podľa § 2 zákona č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch (od 1. 1. 2006 zákon č. 474/2005 Z.
• f) ktorý je žiadateľom o azyl a vstup na trh práce mu umožňuje § 23 ods. 6 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle alebo ktorému bol udelený azyl podľa § 2 písm.
• g) ktorému sa poskytlo dočasné útočisko podľa § 2 písm.
• l) ktorý je príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky ozbrojených síl vysielajúceho štátu (podľa oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č. 324/1997 Z.
• o) ktorý je spoločník obchodnej spoločnosti, štatutárny orgán obchodnej spoločnosti alebo člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, ktorý plní úlohy pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc podľa zákona č. 561/2007 Z.
• p) ktorý pre obchodnú spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc podľa zákona č. 561/2007 Z. z.

Pracovná zmluva a dohody

Osoba, ktorá nie je občanom SR, má právo uzatvoriť pracovnú zmluvu, ako aj dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov so zamestnávateľom, ktorý má sídlo v SR. Podľa § 2 ZSZ občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou EHP a občan Švajčiarskej konfederácie a ich rodinní príslušníci majú rovnaké právne postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa ZSZ ako občan SR, ak ZSZ neustanovuje inak. Voči štátu, ktorý je zmluvnou stranou EHP a voči Švajčiarskej konfederácii sa na účely ZSZ postupuje rovnako ako voči členskému štátu EÚ.

Rovnaké postavenie občanov EÚ a občanov SR

Občania EÚ a ich rodinní príslušníci majú rovnaké postavenie ako občania SR, ak ZSZ neustanovuje inak. Pojem cudzinec sa na nich podľa ZSZ nevzťahuje. Občania EÚ a ich rodinní príslušníci, ako aj cudzinci uvedení v § 22 ods.

Zamestnávanie občanov EÚ po vstupe SR do EÚ

Od 1. 5. 2004, od vstupu SR do EÚ, majú občania SR možnosť pracovať v jednotlivých členských štátoch EÚ a opačne, občania EÚ majú možnosť pracovať na našom území. SR ako členský štát EÚ neprijal voči ostatným členským štátom žiadne prechodné opatrenia v oblasti voľného pohybu pracovnej sily. Zamestnávanie občanov EÚ na území SR sa od 1. mája 2004 realizuje podľa ustanovení práva Spoločenstva. Podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva v znení neskorších predpisov sa zaručuje sloboda pohybu občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov. Nariadenia týkajúce sa voľného pohybu za prácou používajú terminológiu pracovník, resp.

Princípy zamestnávania občanov EÚ

Zamestnávanie občanov EÚ sa realizuje podľa rovnakých princípov ako zamestnávanie občanov SR s výnimkou toho, že podľa práva Spoločenstva - nariadenia Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov - vyplýva povinnosť sledovať pohyb občanov EÚ za prácou na území SR. Toto sa realizuje na základe informačných kariet na účely štatistickej evidencie, ktoré vypĺňa zamestnávateľ. Zamestnávateľ je podľa § 23 ods.

Povinnosti zamestnávateľa voči ÚPSVR

Zamestnávateľ je povinný:

• nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania cudzinca, u ktorého sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje podľa § 22 ods.
• Zamestnávateľ so sídlom na území SR, ktorý prijme do zamestnania občana EÚ alebo zamestnávateľ, ktorý je etablovaný na území iného členského štátu a vysiela na výkon práce svojho pracovníka na územie SR, je povinný podľa § 23 ods.
• Zamestnávateľ so sídlom na území SR, u ktorého bolo ukončené zamestnanie občana EÚ alebo zamestnávateľ, ktorý je etablovaný na území iného členského štátu a ktorý ukončí vyslanie na výkon práce svojho pracovníka na území SR, je povinný podľa § 23 ods.

Informačná karta

Úradom potvrdené formuláre si zamestnávateľ eviduje ako doklad pre kontrolné účely úradu alebo inšpekcie práce. Nedodržanie povinnosti zamestnávateľom, resp. Príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozumie úrad, v ktorého územnom obvode bude občan EÚ zamestnaný alebo bude realizovať výkon práce na základe vyslania.

Zamestnávanie cudzincov vyslaných zamestnávateľom so sídlom v EÚ

V prípade zamestnanca, ktorý nie je občanom EÚ a je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý má sídlo na území členského štátu EÚ a tento zamestnávateľ ho vysiela vykonávať prácu na území SR, vzťahuje sa na tohto zamestnanca postup a podmienky na zamestnávanie cudzinca na území SR v zmysle platných právnych predpisov.

Rozdiely v zamestnávaní občanov EÚ a cudzincov

Rozdiel medzi zamestnávaním občanov členských štátov EÚ, ako aj ich rodinných príslušníkov oproti zamestnávaniu cudzincov (s výnimkou cudzincov uvedených v § 22 ods. 7 ZSZ) je ten, že občania členských štátov EÚ potrebujú na vstup na územie SR len platný cestovný doklad(resp. platný občiansky preukaz, identifikačnú kartu). Občania EÚ a ich rodinní príslušníci (rovnako ako aj cudzinci uvedení v § 22 ods. 7 ZSZ) môžu byť zamestnaní na území SR bez povolenia na zamestnanie. Rovnaké právne postavenie ako občan SR má aj cudzinec, ktorý je účastníkom právnych vzťahov vznikajúcich podľa ZSZ, ak mu bolo udelené povolenie na zamestnanie a na prechodný pobyt na účel zamestnania alebo ide o žiadateľa o azyl, ktorému vstup na trh práce umožňuje zákon o azyle. Na udelenie povolenia nemá cudzinec právny nárok, ak to neustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, ak nejde o vzdelávaciu a vedeckú činnosť, ak sa cudzincovi neposkytuje ochrana podľa zákona. Prednosť majú uchádzači o zamestnanie, občania SR, EÚ, EHP a Švajčiarska (vedení v sieti EÚ nazývanej EURES).

Zamestnávanie cudzincov s trvalým pobytom v susednom štáte

zamestnaný v prihraničnej oblasti SR a najmenej raz za týždeň sa vracia do štátu susediaceho so SR (napríklad občan Ukrajiny), kde má trvalý pobyt. Cudzinci môžu na území SR uzatvoriť pracovnú zmluvu, ako aj dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov, ak splnia podmienky ustanovené ZSZ. Zamestnávateľ je podľa § 23 ods. 9 ZSZ povinný písomne informovať ÚPSVR, ak cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnanie, nenastúpil do zamestnania alebo jeho zamestnanie sa skončilo pred uplynutím obdobia určeného v povolení na zamestnanie, a to najneskôr do 7 pracovných dní.

Prísľub zamestnávateľa na prijatie cudzinca do zamestnania

V tlačive „Prísľub zamestnávateľa na prijatie cudzinca do zamestnania“ zamestnávateľ svojím podpisom a pečiatkou potvrdil, že po získaní povolenia na zamestnanie prijme cudzinca do zamestnania 1. 7. Ak by cudzinec 1. 7. 2010 nenastúpil do zamestnania a bez ospravedlnenia by sa nedostavil k podpisu pracovnej zmluvy, tak zamestnávateľ je do 7. 7.

Povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania

Povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania môže policajný útvar podľa § 20 ZPC udeliť cudzincovi na základe povolenia na zamestnanie podľa ZSZ. To neplatí, ak sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje podľa § 22 ods. e) ukončením konania podľa § 23 ods.

Doba platnosti povolenia na zamestnanie

Povolenie na zamestnanie udelí príslušný ÚPSVR najviac na obdobie trvania pracovnoprávneho vzťahu a najviac na obdobie 2 rokov; pri sezónnom zamestnávaní najviac na obdobie 6 mesiacov v kalendárnom roku tak, aby medzi jednotlivými zamestnaniami na území SR uplynulo obdobie najmenej 6 mesiacov. Povolenie na zamestnanie môže úrad s prihliadnutím na situáciu na trhu práce na žiadosť cudzinca predĺžiť, a to i opakovane, najviac na obdobie 2 rokov. Podmienkou predĺženia povolenia na zamestnanie je, že zamestnanie sa bude vykonávať u toho istého zamestnávateľa. Písomnú žiadosť o predĺženie povolenia na zamestnanie podáva cudzinec príslušnému ÚPSVR najneskôr do 30 dní pred skončením platnosti udeleného povolenia na zamestnanie.

Žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie

písomne pred príchodom na územie SR požiada ÚPSVR, v ktorého územnom obvode bude vykonávať zamestnanie, o povolenie na zamestnanie prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie“, ktoré obsahuje aj písomný „Prísľub zamestnávateľa na prijatie cudzinca do zamestnania“.

písomnú „Žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie“ a „Prísľub zamestnávateľa na prijatie cudzinca do zamestnania“ vyplnené v dvoch vyhotoveniach cudzinec pred príchodom na územie SR predloží na ÚPSVR, v ktorého územnom obvode bude vykonávať zamestnanie, a to sám alebo prostredníctvom budúceho zamestnávateľa. Žiadosť môže byť predložená osobne alebo doručená poštou.

ak ÚPSVR udelí povolenie na zamestnanie, cudzinec priloží získané povolen…

Hľadanie práce v Českej republike

Česká republika je pre Slovákov atraktívna z hľadiska jazykovej blízkosti, spoločnej histórie a mnohých rodinných a obchodných väzieb.

EURES

Ak sa chcete zamestnať v Českej republike, môžete navštíviť sekciu Uchádzači na našom portáli a vybrať si z aktuálnej ponuky voľných pracovných miest.Európsky portál EURES ponúka nielen vyhľadávanie pracovných miest prevzatých z databáz Úradu práce ČR, ale tiež možnosť založenia účtu „môj EURES“.Na českom portáli EURES na stránkach Ministerstva práce a sociálnych vecí môžete pomocou filtra vyhľadať voľné pracovné miesta ponúkané zahraničnými zamestnávateľmi z krajín EÚ, Islandu Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska. Taktiež môžete navštíviť niektorého z EURES poradcov, ktorí sídlia na pobočkách Úradu práce ČR.

Úrad práce ČR

Úrad práce ČR Vám ponúka niekoľko možností ako vylepšiť svoju pozíciu pri hľadaní nového zamestnania. Základnou možnosťou je prechádzať databázou voľných pracovných miest (možno s asistenciou sprostredkovateľa). Okrem toho úrady práce ponúkajú napríklad poradenstvo pri voľbe povolania alebo možnosť rekvalifikácie.

Agentúry práce

V prípade, že hľadáte zamestnanie prostredníctvom agentúr práce, overte si, či je agentúra držiteľom licencie pre sprostredkovanie zamestnania. Zoznam všetkých agentúr práce s licenciou nájdete na portáli MPSV. Väčšina agentúr má svoje internetové stránky, kde získate viac informácií o agentúre. Agentúry práce nesmú vyberať poplatky za sprostredkovanie práce.

Médiá a internet

Bohatým zdrojom voľných pracovných miest sú internetové portály, napríklad Jobs.cz, Prace.cz, Dobraprace.cz, Profesia.cz. Nielen, že tu môžete vyhľadávať ponuky priamo od zamestnávateľov či agentúr, ale často si môžete vložiť svoj životopis do databázy, ktoré potom prechádzajú zamestnávatelia pri hľadaní pracovníkov.Vo väčšine celorepublikovo vydávaných novín býva časť venovaná ponuke voľných pracovných miest. Ďalším z možných nástrojov pre vyhľadávanie voľných pracovných miest sú sociálne siete.

Priamy kontakt

V niektorých situáciách je výhodnejšie kontaktovať zamestnávateľa priamo. Zvlášť vo vidieckych oblastiach, kde sa jedná o sezónnu prácu alebo brigádu. Samozrejme môžete osloviť priamo aj iných zamestnávateľov, a to buď cez ich internetové stránky alebo oddelenie ľudských zdrojov. Prevažná väčšina zamestnávateľov vyžaduje znalosť českého jazyka.

#

tags: #moze #obcan #sr #ziadat #o #dochodok