Výživné na dospelé dieťa po strate zamestnania: Podmienky a aspekty

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je komplexná téma, ktorá sa nekončí dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. Zákon o rodine stanovuje, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť. Táto povinnosť je podmienená viacerými faktormi, ktoré sa posudzujú individuálne. V tomto článku sa zameriame na situáciu, kedy dospelé dieťa stratí zamestnanie a posúdime, aké podmienky musia byť splnené, aby malo nárok na výživné od rodičov.

Úvod do problematiky vyživovacej povinnosti

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Nie je to teda vekom ohraničené, ale schopnosťami dieťaťa samostatne sa o seba postarať. Zákon o rodine explicitne upravuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné.

Kedy má dospelé dieťa nárok na výživné?

Po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa nastáva významná zmena. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku a spolu s ňou aj plná spôsobilosť na právne úkony. Z hmotnoprávneho hľadiska teda plnoleté dieťa už nepotrebuje zákonných zástupcov, ktorými boli až do tohto momentu rodičia dieťaťa. Priamo zákon určuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Inak povedané, pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je rozhodujúce nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť.

Dôležitým faktorom je, či dieťa študuje dennou formou, alebo či študuje diaľkovo. Ak dieťa študuje v dennej forme, spravidla sa považuje za nezaopatrené dieťa, a teda vyživovacia povinnosť rodiča trvá. Skutočnosť, že býva samostatne, nemá na vyživovaciu povinnosť zásadný vplyv. Dôležitým faktorom je však to, či jej príjem z práce postačuje na pokrytie jej životných nákladov. Ak by jej zárobok bol dostatočný na to, aby sa vedela sama živiť (teda pokryť si všetky bežné výdavky na bývanie, stravu, štúdium a pod.), vyživovacia povinnosť otca by mohla zaniknúť alebo byť primerane znížená.

Vplyv prerušenia štúdia na vyživovaciu povinnosť

Pokiaľ ide o platenie výživného počas prerušeného štúdia, tak platí, že pokiaľ ste ako dieťa rodiča schopná sa sama živiť, potom nie je dôvod, aby Vám otec platil výživné počas prerušeného štúdia. Pokiaľ by aj otec podal návrh na súd na zrušenie výživného, pretože nechce platiť výživné počas prerušeného štúdia, tak v súdnom konaní by sa okrem dôvodu prerušenia štúdia skúmalo aj to, či ste schopná sa sama živiť. Dôvod prerušenia štúdia môže mať tiež vplyv na platenie výživného, najmä ak ste prerušili štúdium pre to, aby ste mohli pracovať. V zákone nikde nie je uvedené, ako je to s platením výživného počas prerušeného štúdia, ale pokiaľ vychádzame z podstaty výživného upraveného v Zákone o rodine, tak platí vyššie uvedené.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Prerušením štúdia automaticky nezaniká vyživovacia povinnosť, pretože stále nemusí byť schopný sám sa živiť.

Strata zamestnania a obnova vyživovacej povinnosti

Ak dieťa po ukončení strednej školy začalo pracovať a vyživovacia povinnosť rodiča zanikla, táto sa môže v budúcnosti obnoviť. Vzhľadom na to, ak dcéra začala študovať dennou formou a teda popri štúdiu nedokáže pracovať tak, aby si zabezpečila všetky svoje životné potreby, potom jej patrí výživné. Ale samozrejme nie je možné to zneužívať. Ak by sa popri štúdiu mohla sama živiť, výživné jej nepatrí. Ak sa dieťa rozhodlo po nejakom čase študovať na vysokej škole dennou formou (teda prestalo by pracovať a venovalo by sa štúdiu) vyživovacia povinnosť sa obnoví opäť až do momentu, kým sa dieťa nebude môcť samo živiť, t.j.

Kritériá pre posúdenie schopnosti samostatne sa živiť

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.

Povinnosti dieťaťa a rodiča

Podľa súčasnej právnej úpravy zákon nestanovuje povinnosť dieťaťa poskytovať o sebe informácie svojmu rodičovi, pre účely zistenia odôvodnenosti plnenia vyživovacej povinnosti. Takáto povinnosť, resp. právo prináleží rodičovi len v prípade maloletého dieťaťa, a to podľa § 24 ods.

Súdne konanie a zrušenie vyživovacej povinnosti

Sám rodič nemôže prestať platiť výživné, ak mu táto povinnosť bola stanovená rozsudkom súdu. To znamená, že ak jeho dcéra prerušila štúdium, je schopná sa zamestnať živiť sa sama, potom váš manžel môže požiadať súd o zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd však v konaní o zrušenie bude skúmať dôvody, pre ktoré oprávnené dieťa ešte nepracuje a či už nadobudlo schopnosť samo si zabezpečiť všetky svoje potreby. Napr. ak by sa mala problém zamestnať z dôvodu nejakej svojej choroby, invalidity…atď, rodičia budú naďalej povinní ju vyživovať. Pokiaľ sa však doposiaľ nezamestnala iba z lenivosti, je tu dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti.

Náhradné výživné

V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

tags: #vyzivne #na #dospele #dieta #ked #prestane