
Strata zamestnania môže byť stresujúca udalosť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o odstupnom pri skončení pracovného pomeru dohodou podľa slovenského Zákonníka práce. Cieľom je objasniť podmienky nároku na odstupné, jeho výšku a ďalšie dôležité aspekty, ktoré by mal každý zamestnanec poznať.
Pracovný pomer môže byť ukončený rôznymi spôsobmi, vrátane dohody, výpovede, okamžitého skončenia alebo skončenia v skúšobnej dobe. Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou obvykle plynie zamestnancovi výpovedná doba. Okrem toho, v niektorých prípadoch má zamestnanec nárok na finančnú kompenzáciu od zamestnávateľa vo forme odstupného. Nárok na odstupné vzniká v prípadoch, keď zamestnanec nemôže za skončenie pracovného pomeru.
Nárok na odstupné ako peňažnej kompenzácie vzniká v tých prípadoch, keď zamestnanec za skončenie pracovného pomeru subjektívne nemôže. Konkrétne ide o situácie, keď:
Na rozdiel od výpovednej doby, ktorá plynie nielen po výpovedi danej zamestnávateľom, ale aj zamestnancom, pre odstupné platia iné pravidlá. Zákonník práce upravuje len minimálnu hranicu odstupného. To znamená, že môže byť vyplatené aj vo vyššej sume, no nie v nižšej. Špecifické ustanovenie platí v prípade, ak bol pracovný pomer ukončený výpoveďou (alebo dohodou) z dôvodu nemožnosti pokračovať v práci pre pracovný úraz a chorobu. Zamestnanci sú preto motivovaní, aby sa so zamestnávateľom na skončení pracovného pomeru dohodli.
Dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodu, ktorý je uvedený medzi dôvodmi skončenia pracovného pomeru výpoveďou (§ 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce, t. j. organizačné dôvody a zdravotné dôvody na strane zamestnanca) sa často nazýva aj „výpoveď dohodou“. V takejto Dohode o skončení pracovného pomeru musí byť daný dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený. Ak zamestnanec končí pracovný pomer bez toho, aby si odchod z práce sám zavinil, má nárok na odstupné. Ide najmä prípady skončenia pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo zo zdravotných dôvodov.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Skončiť pracovný pomer dohodou je najjednoduchší a zároveň priateľský spôsob ako odísť zo zamestnania. Avšak aj dohoda musí obsahovať určité náležitosti, aby bola platná:
Výška odstupného pri dohode o skončení pracovného pomeru závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a od dôvodov, pre ktoré sa končí váš pracovný vzťah. Špeciálnym prípadom je, ak s vami zamestnávateľ skončí pracovný pomer kvôli tomu, že ste v práci utrpeli pracovný úraz, alebo ste začali trpieť chorobou z povolania (alebo vám choroba z povolania začala hroziť). Podobne je to aj v prípade, ak ste v zamestnaní vystavení, napríklad, pôsobeniu chemických látok alebo radiácii a dosiahnete najvyššiu prípustnú mieru expozície. Ak podnet na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru príde zo strany zamestnanca, vtedy zamestnanec právo na odstupné nemá.
Zákonník práce upravuje minimálnu výšku odstupného, ktorú je zamestnávateľ povinný vyplatiť. Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa a dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Odstupné pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu: patrí mu odstupné vo výške najmenej 10-násobku priemerného mesačného zárobku.
Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc