Prepustenie počas poberania invalidného dôchodku: Podmienky a ochrana zamestnancov

Článok sa zaoberá problematikou prepustenia zamestnanca počas poberania invalidného dôchodku, pričom zohľadňuje legislatívne rámce a súvisiace aspekty ochrany zamestnancov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnávateľov a zamestnancov v tejto situácii.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím

Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 35 zaručuje osobitnú ochranu týmto osobám v pracovných vzťahoch a ochranu zdravia pri práci.

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Zamestnanec so zdravotným postihnutím patrí k najzraniteľnejším účastníkom pracovnoprávneho vzťahu a zo zákona mu prináleží osobitná ochrana.

Kto je považovaný za zamestnanca so zdravotným postihnutím?

Podľa ustanovení § 40 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Nie je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.

Dôležité je rozlišovať medzi pojmami "invalidita" a "ťažké zdravotné postihnutie" (ŤZP), pretože nie sú totožné. Osoba s ŤZP nemusí byť automaticky považovaná za invalidnú a naopak. Rozhodujúcim faktorom pre uplatnenie špecifickej ochrany v pracovnom práve je uznanie invalidity Sociálnou poisťovňou.

Prečítajte si tiež: Lekárske nálezy a ich vplyv na dôchodok

Podmienky prepustenia zamestnanca s invalidným dôchodkom

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom.

Zamestnávateľ, ktorý v zmysle organizačnej zmeny resp. z iného dôvodu chce skončiť pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, je povinný požiadať o udelenie predchádzajúceho súhlasu príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov alebo § 77 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z.

Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b)."

Od 1. apríla 2022 sa zároveň skracuje lehota úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na vybavenie takejto žiadosti z doterajších 30 dní na sedem pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Ak úrad práce v stanovenej lehote rozhodnutie nevydá, zo zákona sa bude predpokladať, že bolo vydané súhlasné rozhodnutie. Za deň doručenia takéhoto rozhodnutia sa bude považovať tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Novou právnou úpravou nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

Dôvody pre udelenie súhlasu úradom práce:

Zamestnávateľ predkladá úradu práce žiadosť o súhlas s výpoveďou spolu s písomnými dokladmi preukazujúcimi dôvod výpovede. Medzi najčastejšie dôvody patria:

Prečítajte si tiež: Nadčasová práca a zamestnanci ZŤP: Podrobný prehľad

• Organizačné zmeny: Ak sa zamestnávateľ ruší alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce (§ 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce).
  • Potrebné dokumenty: zápis z vedenia organizácie, ak sa jedná o akciovú spoločnosť zápis z predstavenstva spoločnosti príp. valného zhromaždenia ak sa jedná o spoločnosť s.r.o. vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní výpovede z dôvodu organizačných zmien, ak zamestnávateľ odborový orgán má, príp.
• Zdravotný stav zamestnanca: Ak zamestnanec stratil spôsobilosť na vykonávanie doterajšej práce v dôsledku svojho zdravotného stavu (§ 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce).
  • Potrebné dokumenty: lekársky posudok príp. vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní výpovede, ak zamestnávateľ odborový orgán má, príp.
• Nespĺňanie požiadaviek: Ak zamestnanec nespĺňa požiadavky na riadny výkon práce alebo ak existujú iné dôvody, pre ktoré s ním zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer (§ 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce).
  • Potrebné dokumenty: vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní výpovede, ak zamestnávateľ odborový orgán má, príp.

Výnimky, kedy súhlas úradu práce nie je potrebný:

• Ak ide o výpoveď zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok.
• Ak sú u zamestnanca dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny (§ 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce). V týchto prípadoch však musí zamestnávateľ preukázať závažnosť porušenia pracovnej disciplíny.
• Ak ide o skončenie pracovného pomeru dohodou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe.

Práva zamestnanca pri prepustení

Ak zamestnávateľ dáva výpoveď akémukoľvek zamestnancovi (s ŤZP či bez neho), musí mať na to dôvod uvedený v Zákonníku práce a musí to urobiť spôsobom uvedeným v Zákonníku práce, t. j. písomne.

1. Výpovedná doba: Počas výpovednej doby má zamestnanec nárok na mzdu a všetky ostatné benefity vyplývajúce z pracovného pomeru.
2. Odstupné: Zamestnanec má nárok na odstupné, ak dostane výpoveď od zamestnávateľa v prípadoch uvedených Zákonníkom práce podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), teda ak zamestnávateľ ruší pracovné miesto alebo ho premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta. Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru.
3. Odchodné: Nie každý zamestnanec, ktorému vznikne nárok na invalidný dôchodok, má automaticky nárok aj na odchodné. V takomto prípade treba brať do úvahy aj Zákon o sociálnom poistení, ktorý hovorí, že invalidný dôchodok sa priznáva osobám, ktorých pokles schopnosti vykonávať prácu je viac ako 40% v porovnaní so zdravou osobou. Preto si treba dávať pozor na percentuálne ohodnotenie poklesu schopnosti, pretože ako sme uviedli, pri odstupnom sa požaduje pokles schopnosti viac ako 70%. Odchodné sa podľa Zákonníka práce vypláca minimálne v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Nič však zamestnávateľom nebráni túto minimálnu hranicu zvýšiť.

Čo robiť, ak zamestnávateľ porušuje zákon?

Ak zamestnanec so zdravotným postihnutím zistí, že zamestnávateľ porušuje jeho práva, má niekoľko možností:

1. Obrátiť sa na zástupcov zamestnancov: Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov (odbory), môže sa na nich obrátiť so žiadosťou o pomoc a ochranu.
2. Podanie sťažnosti na Inšpektorát práce: Inšpektorát práce je štátny orgán, ktorý kontroluje dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov. Zamestnanec môže na Inšpektorát práce podať sťažnosť, ak má podozrenie, že zamestnávateľ porušuje zákon.
3. Podanie žaloby na súd: Ak zamestnávateľ porušil zákon a zamestnanec tým utrpel škodu, môže sa obrátiť na súd so žalobou o náhradu škody. V prípade neplatnej výpovede je potrebné podať žalobu na súd do dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť.

Podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Slovenská republika aktívne podporuje zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom rôznych nástrojov a opatrení:

• Povinný podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím: Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch.
• Finančné príspevky pre zamestnávateľov: Zamestnávatelia môžu získať finančné príspevky na zriadenie chránených dielní a pracovísk, na úhradu prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov so zdravotným postihnutím.
• Zníženie odvodov do zdravotnej poisťovne: Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
• Pracovný asistent: Zamestnanec so zdravotným postihnutím má nárok na pracovného asistenta, ktorý mu poskytuje pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času.

Prečítajte si tiež: Úvaha o školnom na vysokých školách

tags: #mozu #ma #prepustit #ked #som #na