Nadobudnutie Zálohu Záložným Veriteľom: Podmienky a Dôsledky

Záložné právo je významný zabezpečovací inštitút v slovenskom právnom poriadku, ktorý umožňuje veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak dlžník nesplní svoje záväzky riadne a včas. Tento článok sa zameriava na proces nadobudnutia zálohu záložným veriteľom, podmienky, ktoré musia byť splnené, a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú pre všetky zúčastnené strany.

Právny Rámec Záložného Práva

Záložné právo upravuje zákon č. 526/2002 Z. z., platný od 1. januára 2003, ktorý upravuje spôsoby vzniku, vykonania, ako aj samotné náležitosti zmlúv záložného práva. V procese konštituovania záložného práva k zálohu možno rozlíšiť dve etapy: zriadenie záložného práva a vznik záložného práva. Právne perfektným a účinným vo vzťahu k tretím osobám sa stáva záložné právo až jeho vznikom.

Zriadenie Záložného Práva

Najčastejší a najprirodzenejší spôsob zriadenia záložného práva je vo forme zmluvy. Zmluva o zriadení záložného práva musí mať písomnú formu a musí obsahovať:

• Označenie zmluvných strán
• Pohľadávku, ktorá sa záložným právom zabezpečuje
• Označenie zálohu

Ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky, musí obsahovať aj najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Písomná forma zmluvy sa nevyžaduje, ak predmetom zálohu je hnuteľná vec a záložné právo vznikne jej odovzdaním záložnému veriteľovi.

Záložné právo však možno zriadiť aj rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu (napr. pri vysporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, rozhodnutím okresného úradu vydanom podľa stavebného zákona v rámci vyvlastňovacieho konania) alebo priamo zákonom.

Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?

Vznik Záložného Práva

Druhým krokom, ktorým sa završuje proces konštituovania záložného práva, je vznik záložného práva. Počínajúc 1. januárom 2003 môže vzniknúť záložné právo nasledujúcimi spôsobmi:

• Registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv.
• Registráciou v osobitných registroch.
• Odovzdaním zálohu záložnému veriteľovi alebo tretej osobe.

Zákon č. 526/2002 Z. z. umožnil od 1. januára 2003 aj vznik neposesórneho záložného práva. Podľa ustanovenia § 151e ods. 1 OZ záložné právo vzniká jeho registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv zriadenom podľa zákona o notároch a notárskej činnosti. Tento register vedie Notárska komora Slovenskej republiky. Záložné právo teda vzniká dňom jeho registrácie v uvedenom registri s tým, že predmet zálohu zostáva aj počas trvania záložného práva u záložcu a tento ho môže naďalej užívať zvyčajným spôsobom. Záložca je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa hodnota zálohu zmenšuje okrem bežného opotrebovania.

Ak je predmetom zálohu nehnuteľnosť, byt alebo nebytový priestor, záložné právo vzniká zápisom v katastri nehnuteľností. Záložné právo k niektorým právam alebo k iným majetkovým hodnotám tvoriacim predmet priemyselného vlastníctva vzniká jeho registráciou v osobitnom registri (napr. v patentovom registri podľa patentového zákona, v registri ochranných známok podľa zákona o ochranných známkach a pod.). Takto vzniknuté záložné práva nepodliehajú registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv.

OZ zachoval aj možnosť vzniku posesórneho záložného práva, teda vznik záložného práva odovzdaním zálohu záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložný veriteľ a záložca dohodli. Predmetom zálohu však v takom prípade môže byť jedine hnuteľná vec. Záložný veriteľ je povinný zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou a zničením, pričom zverený záloh môže užívať len so súhlasom záložcu. Ak záložnému veriteľovi vzniknú v dôsledku plnenia týchto povinností náklady, má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Záložné právo vzniknuté odovzdaním zálohu veriteľovi alebo tretej osobe môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv.

OZ rieši aj osobité situácie, ak je predmetom záložného práva súbor vecí, hromadná vec alebo ak predmet zálohu vznikne až v budúcnosti alebo závisí od splnenia podmienky. Na vznik záložného práva k súboru vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podniku alebo časti podniku sa vyžaduje registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Ak je súčasťou takéhoto súboru vec, právo alebo iná majetková hodnota, ktorá sa musí registrovať v osobitnom registri, potom vo vzťahu k tejto hodnote platí, že záložné právo sa musí registrovať aj v tomto osobitnom registri (napr. záložné právo k nehnuteľnosti tvoriacej súčasť podniku v katastri nehnuteľností a pod.).

Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?

V prípade, ak predmet zálohu vznikne v budúcnosti alebo závisí od splnenia podmienky, potom sa okamih vzniku záložného práva rozlišuje v závislosti od toho, či sa záložné právo registruje v Notárskom centrálnom registri záložných práv alebo v osobitnom registri (napr. v katastri nehnuteľnosti, patentovom registri a pod.):

• Ak je predmetom zálohu vec, byt, nebytový priestor, právo alebo iná majetková hodnota, na ktorej vznik sa vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri, zapisuje sa vznik záložného práva do tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutia iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.
• Žiadosť o registráciu záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv alebo žiadosť o registráciu v osobitnom registri, podáva záložca, ak záložné právo bolo zriadené na základe písomnej zmluvy. V ostatných prípadoch (napr.

Zmeny údajov týkajúcich sa záložného práva registruje osoba, ktorej to ukladá zákon. Ak zákon neurčuje túto osobu, potom je povinná podať žiadosť o zmenu registrácie údajov v Notárskom centrálnom registri záložných práv alebo v osobitnom registri osoba, ktorej sa zmena údajov týka. Podľa OZ žiadosť o zmenu registrácie údajov sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo nastala skutočnosť, z ktorej vyplýva zmena údajov o záložnom práve. Ak návrh na registráciu zmeny údajov sú povinné podať viaceré osoby, postačuje, ak tento návrh podá jedna z nich, ak zákon neustanovuje, že návrh na registráciu zmeny údajov sú tieto osoby povinné podať spoločne (napr.

Realizácia Záložného Práva

Uhrádzacia funkcia záložného práva sa prejaví vtedy, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená. V takom prípade môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva, a to aj vtedy, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná. V tejto súvislosti je dôležité si uvedomiť, že záložný veriteľ sa môže uspokojiť zo zálohu alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu jedine vtedy, ak sa pohľadávka zabezpečená záložným právom stala splatnou. Preto aj OZ stanovuje, že akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k zálohu, je neplatná.

Spôsoby Uspokojenia Záložného Veriteľa

Záložný veriteľ má niekoľko možností, ako sa uspokojiť zo zálohu:

• Predajom zálohu na dražbe.
• Súdnou exekúciou.
• Predajom zálohu určeným v zmluve (napr.

Na začatie výkonu záložného práva už nemusí získať exekučný titul. Začatie výkonu záložného práva musí záložný veriteľ písomne oznámiť záložcovi a obligačnému dlžníkovi, ak osoba obligačného dlžníka nie je totožná s osobou záložcu. Pri záložných právach, ktoré sa registrujú v Notárskom centrálnom registri záložných práv, musí taktiež zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri. OZ vyžaduje pre písomné oznámenie o začatí výkonu záložného práva minimálne uvedenie spôsobu, akým sa záložný veriteľ uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie tohto zákazu nemá účinky voči záložnému veriteľovi a tento môže začať výkon záložného práva s výnimkou prípadu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci svojho predmetu podnikania. Ak však nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva, potom sa nemôže dovolávať skutočnosti, že nadobudol záloh v rámci bežného obchodného styku so záložcom a je povinný strpieť výkon záložného práva veriteľa. Samotný výkon záložného práva sa líši od spôsobu, akým sa bude realizovať záložné právo.

Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru

Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a obligačnému dlžníkovi. Ak je záložné právo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, uvedená 30-dňová lehota začína plynúť až odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv, ak deň tejto registrácie je neskorší ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Záložca a záložný veriteľ sa však môžu dohodnúť, že záložný veriteľ môže predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo predať záloh na dražbe aj pred uplynutím 30-dňovej lehoty. Takúto dohodu však možno uzavrieť až po oznámení o začatí výkonu záložného práva.

OZ umožňuje záložnému veriteľovi, ktorý začal výkon záložného práva spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, zmeniť kedykoľvek počas výkonu záložného práva spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa OSP alebo exekučného poriadku. Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva. Nie je však možný opačný postup; t. j. zmeniť výkon záložného práva z predaja na dražbe na predaj zálohu spôsobom dohodnutým v zmluve.

Práva a Povinnosti Účastníkov

Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho právna úprava práv a povinností záložcu v rámci výkonu záložného práva. Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú pre výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva.

Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji. Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, nákladoch vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva a použití výťažku z predaja zálohu.

Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj všetkým záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva musí záložný veriteľ uviesť spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len “prednostný záložný veriteľ”) sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov.

Následky Realizácie Záložného Práva

Bezprostredne po realizácii záložného práva vzniká povinnosť na strane nového nadobúdateľa, a to zaplatiť cenu, za ktorú sa záloh speňažil. Zaplatenie ceny zálohu je následne predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva k zálohu. Záložca v dôsledku úspešne vedeného výkonu záložného práva stráca vlastnícke právo k zálohu, ktoré prechádza na nového vlastníka. Ak ide o podnik, na nového vlastníka prechádzajú všetky práva a záväzky spolu s právami a povinnosťami vyplývajúcimi z pracovnoprávnych vzťahov ako aj oprávnenie používať obchodné meno spojené s podnikom, ak to nie je v rozpore so zákonom.

Častým problémom, ktorý vzniká v dôsledku úspešne realizovaného záložného práva, je faktický prechod vlastníctva, t.j. nadobudnutie predmetu do reálnej držby, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti. V takomto prípade sa má vlastník právo domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva v súlade s § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ”) a môže podať na súd žalobu o vyparatenie, resp. žalobu o vydanie veci, pokiaľ ide o hnuteľnú vec.

Osobitné Situácie

Vznik neposesórnych záložných práv je spojený s ich registráciou v príslušnom registri. V prípade, ak ku registrácii z rôznych dôvodov nedôjde, následkom je, že záložné právo právoplatne nevzniklo, resp. možnosť jeho uplatňovania je podstatne znížená uplatňovaním zásady priority skoršie registrovaného práva. Pokiaľ však ide o výmaz záložného práva z príslušného registra zákon s týmto úkonom nespája až také podstatné dôsledky, ktoré by sa dotýkali samotného záložného.

Právne následky realizovaného záložného práva sa nedotýkajú iba starého a nového vlastníka zálohu, ale aj záložného veriteľa, najmä pokiaľ ide o jeho pohľadávku a náklady, ktoré boli spojené s jej uplatnením. Ak suma dosiahnutá speňažením zálohu nepostačovala na pokrytie celej pohľadávky veriteľa, vrátane príslušenstva a nákladov súvisiacich s výkonom záložného práva, zabezpečovaná pohľadávka výkonom záložného práva nezaniká.

Ak hovoríme o zánikoch práv viaznucich na predmete záložného práva v nadväznosti na realizáciu záložného práva, tak je potrebné zmieniť aj situáciu vecných bremien či predkupného práva. Už z povahy vecných bremien vyplýva, že sú nerozlučne spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe. Samotný prevod, resp. prechod vlastníckeho práva nemá vplyv na ich právny stav, t.j. vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa podľa § 151n ods. 2 OZ. Podobný osud sa viaže aj na právoplatne uzavreté nájomné zmluvy, ktoré ostávajú výkonom záložného práva nedotknuté. Zákonné predkupné právo spoluvlastníkov jeho uplatnením nezaniká nikdy (okrem prípadu prevodu na blízku osobu).

Zodpovednosť za Škodu

Následkom porušenia právnej povinnosti záložným veriteľom v zmysle § 151m ods. 8 OZ (t.j. postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu) nie je neplatnosť právneho úkonu (v zmysle § 39 OZ), ktorým dochádza k predaju zálohu. Ak záložný veriteľ svojím zavineným postupom poruší právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia § 151m ods. 8 OZ a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 420 a násl. OZ.

tags: #nadobudnutie #zálohu #záložným #veriteľom #podmienky