Námietka zaujatosti sudcu: Dôvody a ich posudzovanie

Nestrannosť súdu je základným princípom spravodlivého procesu a je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky a v medzinárodných dohovoroch. V civilnom sporovom konaní sa tento princíp realizuje prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu, ktorý má zabezpečiť, aby o veci rozhodoval sudca, o ktorého nezaujatosti nie sú dôvodné pochybnosti. Tento článok sa zaoberá dôvodmi námietky zaujatosti sudcu, ich posudzovaním a relevantnou právnou úpravou.

Právny rámec námietky zaujatosti

Konanie o námietke zaujatosti sudcu je upravené v Občianskom súdnom poriadku (§ 14 až § 16). Sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti vo vzťahu k veci, účastníkom konania alebo ich zástupcom. Dôvodom na vylúčenie sudcu z konania o obnove konania nie je skutočnosť, že tento sudca rozhodol vo veci, v ktorej je vydané rozhodnutie napadnuté návrhom na obnovu konania. Vylúčenie sudcu sa neaplikuje ani na odvolacie konanie, ak sa v ňom rozhoduje o návrhu na obnovu konania.

Účastník konania má právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ak má pochybnosti o jeho nezaujatosti. Námietku je potrebné uplatniť najneskôr na prvom pojednávaní alebo do 7 dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Námietka musí obsahovať, proti komu smeruje, dôvod vylúčenia a kedy sa účastník o dôvode dozvedel.

Súd predloží námietku zaujatosti nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu do 7 dní od jej uplatnenia. Nadriadený súd o nej rozhodne do 7 dní od jej predloženia. Podanie námietky nebráni súdu prejednať vec a uskutočniť iné úkony pred jej predložením nadriadenému súdu, ak je predpoklad, že námietka nie je dôvodná. Konajúci súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí pred rozhodnutím o námietke zaujatosti.

Dôvody námietky zaujatosti

Dôvody námietky zaujatosti možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

Prečítajte si tiež: Dôsledky zaujatosti sudcu

• Pomer sudcu k veci: Sudca má spravidla pomer k veci vtedy, keď má priamy alebo nepriamy právny záujem na výsledku prejednávanej veci. Priamy právny záujem má sudca vtedy, ak by mohol byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý na svojich právach. Nepriamy právny záujem má sudca vtedy, ak by v danom konaní spĺňal podmienky intervenienta. Za existenciu pomeru sudcu k veci sa považuje aj tá skutočnosť, že sudca získal o veci informácie inak ako predpísaným procesným spôsobom.
• Pomer sudcu k účastníkom konania alebo ich zástupcom: Dôvodom na vylúčenie sudcu môže byť priateľský alebo nepriateľský vzťah sudcu k účastníkovi konania alebo jeho zástupcovi. Priateľský vzťah sa chápe ako hlboký vzťah založený na dôvere, úprimnosti, vzájomnej pomoci a porozumení. Nepriateľský vzťah musí byť značnej intenzity a spôsobilý vyvolať pochybnosti o schopnosti sudcu rozhodovať nestranne. Dôvodom na vylúčenie sudcu je aj vzťah sudcu a strany, ktorý sa vyznačuje ekonomickou závislosťou.
• Iné dôvody: Medzi ďalšie dôvody námietky zaujatosti patrí napríklad skutočnosť, že sudca bol v minulosti vylúčený z rozhodovania vecí, v ktorých vystupuje účastník konania ako strana sporu.

Posudzovanie námietky zaujatosti

Rozhodujúcim prvkom pri posudzovaní námietky zaujatosti je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená a relevantná. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, dostatočne konkrétnych a závažných skutočnostiach.

Pri posudzovaní námietky zaujatosti sa berie do úvahy subjektívna a objektívna nestrannosť sudcu. Subjektívna nestrannosť sa viaže k osobnému presvedčeniu sudcu a jeho vnútornej zaujatosti voči stranám. Objektívna nestrannosť sa posudzuje na základe vonkajších okolností, pri ktorých sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti.

V prípade príbuzenského vzťahu medzi sudcom a účastníkom konania je potrebné zohľadniť aj subjektívny rozmer takéhoto príbuzenstva, a to aká je skutočná sociálna väzba medzi týmito osobami.

Včasnosť námietky zaujatosti

Podľa § 53/1 CSP „námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Logickým dôsledkom potom je, že neexistuje právna povinnosť strany lustrovať a vyhľadávať informácie o sudcoch a ich minulých aktivitách a pátrať, či sa v nich neskrýva potenciálny dôvod na ich vylúčenie. Vyslovenie takejto povinnosti by obrátilo naruby jasný zmysel a účel ustanovenia § 53/1 CSP. Toto ustanovenie sa totiž zakladá na myšlienke, že strana má podať námietku v určenej lehote potom, ako sa dozvie o dôvode vylúčenia. Jeho zmyslom nie je to, aby strana sama iniciatívne vyhľadávala takéto dôvody s náležitou starostlivosťou.

Dôsledky rozhodnutia o námietke zaujatosti

Ak nadriadený súd rozhodne, že sudca nie je z konania vylúčený, nič nebráni strane, aby zaujatosť sudcu namietala v rámci opravného prostriedku proti rozhodnutiu vo veci samej ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP, prípadne ako dovolací dôvod podľa § 420 písm. e) CSP.

Prečítajte si tiež: Ochrana nestrannosti súdu

Prečítajte si tiež: Dôvody námietky zaujatosti sudcu

tags: #namietka #zaujatosti #sudcu #dôvody