Mentálne Postihnutie na Slovensku: Štatistiky a Perspektívy

Údaje Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) poukazujú na znepokojujúce trendy v diagnostike a vzdelávaní detí s mentálnym postihnutím (MP) na Slovensku. Tento článok sa zameriava na analýzu štatistických údajov, identifikáciu problémov v diagnostickom procese a vzdelávacom systéme, a ponúka prehľad o možných riešeniach pre zlepšenie situácie.

Alarmujúce Štatistiky Mentálneho Postihnutia na Slovensku

Podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím je na Slovensku výrazne vyšší ako v zahraničí. Na základe medzinárodných štúdií je priemerný výskyt MP medzi deťmi a mládežou na úrovni 1,83 %. Na Slovensku je však tento počet dlhodobo takmer trojnásobný. V niektorých regiónoch, ako napríklad v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji, je tento podiel dokonca až štvornásobný. Viac ako 70 % detí s diagnózou MP žije práve v týchto troch krajoch: Prešovskom (28 %), Košickom (27 %) a Banskobystrickom (15 %).

Tento vysoký podiel je pravdepodobne spojený so skutočnosťou, že v týchto krajoch žije väčšina rómskej populácie (takmer 80 %). Slovenské aj zahraničné mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie, Európska komisia, štátna školská inšpekcia, verejná ochrankyňa práv a Metodicko-pedagogické centrum už viac ako desať rokov upozorňujú na to, že časť rómskych detí je neopodstatnene diagnostikovaná s mentálnym postihnutím a smerovaná do špeciálneho školstva. Podľa údajov Útvaru hodnoty za peniaze má každé piate dieťa (19,3 %) z prostredia marginalizovaných rómskych komunít diagnostikované ľahké mentálne postihnutie.

Problémy v Diagnostike Mentálneho Postihnutia

Diagnóza mentálneho postihnutia má závažné dôsledky pre vzdelávacie a životné možnosti dieťaťa. Mentálne postihnutie (MP) je definované ako závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa a zahŕňa poškodenie kognitívnych, jazykových, pohybových a sociálnych schopností, ako aj obmedzenie v oblasti adaptívneho správania.

Mnohé inštitúcie a organizácie poukazujú na problémy v diagnostickom procese, ktoré môžu viesť k nesprávnej diagnostike MP u detí, ktoré v skutočnosti trpia inými problémami. Medzi tieto problémy patria:

Prečítajte si tiež: Podnikateľské centrá a ESF

• Stanovenie diagnózy na základe jednorazového vyšetrenia: Respondenti poukazovali najmä na problematickosť stanovenia diagnózy na základe jednorazového vyšetrenia dieťaťa.
• Testovanie v inom ako materinskom jazyku: Vykonávanie testovania v inom ako materinskom jazyku dieťaťa bez zabezpečenia tlmočenia môže viesť k nepresným výsledkom.
• Silné zastúpenie jazykovej zložky v testoch: Používané testové batérie často kladú príliš veľký dôraz na jazykovú zložku, čo znevýhodňuje deti zo sociálne slabo podnetného prostredia. Ako sa vyjadrila špeciálna pedagogička základnej školy, „je nejaká batéria testov, ktorá je 30 ročná a tie testy sú postavené silne na jazykovej zložke. Dieťa, ktoré je zo sociálne slabo podnetného prostredia, to nemá šancu spraviť, aj keď má intelekt v norme.“
• Predsudky pracovníkov poradenských zariadení: Existujú obavy, že niektorí pracovníci poradenských zariadení môžu mať predsudky voči deťom z marginalizovaných komunít, čo ovplyvňuje ich diagnostické rozhodnutia. Riaditeľka základnej školy opísala svoje skúsenosti s poradenskými zariadeniami nasledovne: „Môj osobný názor je, že ak dostali meno, ktoré bolo evidentne rómske, tak mali k tomu aj taký prístup. […] V takmer všetkých správach bolo napísané, že dieťa má mentálnu retardáciu a odporúčajú vzdelávanie v špeciálnej škole. Tým pádom ich práca skončila, ak ich chceš vzdelávať v základnej škole, tak ti nepomôžu nijak. Z ďalšej poradne sa tiež divili, keď sme chceli podrobnú diagnostiku k dysgrafii a k dyslexii. Ja neviem, či každý v tomto štáte očakáva, že keď dieťa zaostáva a pochádza zo znevýhodneného prostredia, tak musí mať automaticky mentálnu retardáciu, ale mňa to už začína strašne, strašne hnevať. “
• Nemožnosť stanoviť diagnózu MP výlučne na základe výsledkov dieťaťa v inteligenčnom teste: Aj napriek odporúčaniam, spočívajúcim napríklad v nemožnosti stanoviť diagnózu MP výlučne na základe výsledkov dieťaťa v inteligenčnom teste, v rámci kvalitatívnych rozhovorov bola zaznamenaná aj opačná prax.

Dôsledky Oddeleného Vzdelávania

Diagnóza mentálneho postihnutia často vedie k oddelenému vzdelávaniu detí od ich rovesníkov. V súčasnosti sa väčšina detí (85 %) s diagnostikovaným mentálnym postihnutím vzdeláva oddelene od svojich rovesníkov. Až 57 % z nich navštevuje špeciálne školy, 28 % špeciálne triedy na bežných základných školách a len 15 % sa vzdeláva formou individuálnej integrácie v bežných triedach. Vzhľadom na vysoký počet detí s diagnózou mentálneho postihnutia tak tvoria väčšinu žiakov špeciálnych tried (až 88,3 %) a špeciálnych škôl (75,4 % žiakov).

Oddelené vzdelávanie môže mať negatívne dôsledky na sociálny a emocionálny vývin detí s MP, ako aj na ich vzdelávacie výsledky. Zároveň obmedzuje ich možnosti pokračovať vo vzdelávaní na strednej škole, pretože na základnej škole získajú len primárne vzdelanie (na úrovni ISCED 1). Po jej ukončení môžu študovať iba na praktickej škole alebo odbornom učilišti, v ktorých sa žiaci pripravujú „na výkon jednoduchých pracovných činností“, pričom najvyšším možným vzdelaním, ktoré môžu dosiahnuť, je nižšie stredné odborné vzdelanie.

Výzvy Inkluzívneho Vzdelávania

Začlenenie detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím do bežných tried kladie vysoké nároky na pedagóga. Na základe kvalitatívnych dát získaných v projekte To dá rozum, za problematické považujú učitelia najmä to, že deti s MP postupujú podľa iných učebných osnov ako ostatní žiaci v triede. Ako sa vyjadril riaditeľ základnej školy, „pri mentálnom postihu je problém ten, že to dieťa väčšinou, aj keď je nejaký A- variantový [s ľahkým mentálnym postihnutím], postupuje podľa iných učebných osnov.“ Problémy sa podľa viacerých respondentov prejavia najmä pri prechode detí na druhý stupeň, kde rastie náročnosť učiva. Ako sa vyjadrila špeciálna pedagogička zo základnej školy, „mentálne postihnutie je veľmi náročné. Dokážeme to zintegrovať na prvom stupni, na druhom to nie je možné.“ Takéto nastavenie škôl potvrdila aj zástupkyňa organizácie, ktorá sa venuje rodinám s deťmi so zdravotným znevýhodnením: „niekedy vás aj zoberú do tej bežnej školy, že spravme im po vôli, tú integráciu aspoň na tom prvom stupni, veď ešte nejde „o veľa“. Ale potom sa urobí znova rediagnostika a odchádzajú na špeciálnu školu.“

Učitelia by mali prekonať predstavu, že všetky deti v triede musia na vyučovaní robiť to isté a zvládať to isté učivo: „učitelia nemusia prebrať so všetkými žiakmi všetko, preberajú sa zemiaky, proste treba zvoľniť. Dieťa, ktoré má mentálne postihnutie nebude riešiť kvadratické nerovnice, ale stále sa bude učiť prechod cez desiatku alebo počítať s kalkulačkou jednoduché veci.“

Dotazníkový prieskum, realizovaný v rámci projektu To dá rozum na reprezentatívnej vzorke materských, základných a stredných škôl, potvrdil preferovanie oddelených foriem vzdelávania pre skupinu detí s diagnostikovaným MP. Na jednej strane si viac ako polovica respondentov z radov riaditeľov, pedagogických aj odborných zamestnancov myslí, že v prípade detí s ľahkým MP je vhodnejšou formou oddelené vzdelávanie v skupine detí s rovnakým postihom (v špeciálnej triede alebo špeciálnej škole) v porovnaní s tretinou respondentov, ktorá preferuje začlenenie detí s MP do bežnej triedy. Keď sa však pozrieme na odpovede cez optiku školy, ktorú by deti mali navštevovať, zistíme, že až takmer 70 % respondentov považuje za vhodnejšiu bežnú základnú školu (resp. v bežnú alebo špeciálnu triedu).

Prečítajte si tiež: Žiadosť o štátnu pomoc na hypotéku

Snahy o Zmenu a Budúce Perspektívy

V posledných rokoch dochádza k čiastkovým zmenám, ktoré sa prejavili v miernom poklese detí s diagnostikovaným MP v základných školách. Za ostatné tri roky sa znížil z 5,35 % detí v školskom roku 2015/2016 na súčasných 4,64 % detí v školskom roku 2018/2019 (celkovo o takmer 2 400 detí).

Vláda SR poverila Ministerstvo školstva do marca 2019 predložiť analýzu o možnostiach prijímania žiakov špeciálnych základných škôl na učebné odbory stredných odborných škôl. Opätovne však iba na dvojročné učebné odbory, v ktorých je možné dosiahnuť len nižšie stredné odborné vzdelanie. Hoci ide o pozitívny krok, žiaci s diagnostikovaným mentálnym postihnutím stále nebudú mať možnosť získať úplné základné vzdelanie (tzv. nižšie stredné vzdelanie na úrovni ISCED2), ktoré jediné je predpokladom pre prijatie na ktorékoľvek stredoškolské štúdium.

Dôležitosť Duševného Zdravia a Dostupnosť Starostlivosti

Každoročne na jeseň vynakladajú odborníci všemožné úsilie pri podpore duševného zdravia. Fakt, že ide o dôležitú tému potvrdzujú aj najnovšie údaje Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Podľa európskych štatistík pred pandémiou COVID-19 trpel problémami s duševným zdravím každý šiesty človek v EÚ. Situácia sa po pandémií zhoršila. Európania sa zhodujú, že nedávne svetové udalosti výrazne ovplyvnili ich duševné zdravie. Podľa posledného prieskumu Eurobarometer o duševnom zdraví až deväť z desiatich Európanov (89 %) považuje podporu duševného zdravia za rovnako dôležitú ako podporu fyzického zdravia. Zároveň, viac ako polovica opýtaných je toho názoru, že ľudia s duševnými problémami nedostávajú rovnakú úroveň starostlivosti ako ľudia s fyzickým ochorením. A až takmer polovica respondentov (46 %) sa za posledných dvanásť mesiacov stretla s emocionálnym alebo psychosociálnym problémom, ako je pocit depresie alebo úzkosti.

Celkovo bolo vyšetrených 417 530 osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom prišlo k nárastu o 40 330 vyšetrených osôb. Ide o medziročný nárast pacientov o 10,7 %. Najčastejším dôvodom ambulantnej liečby boli v minulom roku afektívne poruchy (131 108 pacientov). Nasledovali neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy, ktoré sa týkali 113 521 vyšetrených osôb. Prvú trojku uzavreli organické duševné poruchy vrátane symptomatických (81 523 osôb). Pri všetkých troch uvedených skupinách diagnóz prevažovali ženy nad mužmi. Prvýkrát v živote bola v roku 2022 psychická porucha diagnostikovaná 67 147 osobám, čo predstavuje medziročný nárast o 4 064 osôb (+ 6,4 %).

Najviac hospitalizácií si, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, vyžiadali poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu s počtom 10 570 hospitalizovaných osôb. Po prepočte hospitalizácií na počet obyvateľov podľa pohlavia boli viac hospitalizovaní muži (83,9 z 10-tisíc mužov) ako ženy (63,7 z 10-tisíc žien). Najvýraznejšia prevaha mužov bola pri hospitalizáciách s poruchou psychiky a správania zapríčinenou užívaním alkoholu. Ženy boli častejšie hospitalizované s diagnózami afektívne poruchy a organické duševné poruchy vrátane symptomatických. Z pohľadu sociálno-ekonomických ukazovateľov boli najčastejšie s psychiatrickou diagnózou hospitalizovaní slobodní muži (58,6 % zo všetkých mužov) a slobodné ženy (41,1 % zo všetkých žien).

Prečítajte si tiež: Projekty pre uchádzačov o zamestnanie

tags: #narodne #centrum #zdravotnickych #informacii #mentalne #postihnutie