Nárok na stravné lístky: Podmienky a zmeny

Zamestnávatelia na Slovensku majú povinnosť zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie. Táto povinnosť je upravená v Zákonníku práce a jej nesplnenie môže viesť k sankciám. Článok sa venuje podmienkam nároku na stravné lístky, formám zabezpečenia stravovania, výške príspevkov a zmenám, ktoré nastali v posledných rokoch.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie

Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Nesplnenie tejto povinnosti je porušením pracovnoprávnych predpisov, za ktoré môže Inšpektorát práce uložiť zamestnávateľovi pokutu až do výšky 100 000 €.

Podmienky nároku na stravné

Nárok na zabezpečenie stravovania má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Splnenie tejto podmienky sa zisťuje z evidencie dochádzky zamestnanca. Ak zamestnanec odpracuje menej ako 4 hodiny, napríklad z dôvodu prekážok v práci, nárok na stravu mu nevzniká.

Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže (ale nemá povinnosť) zabezpečiť zamestnancovi ďalšie teplé hlavné jedlo.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a stravné lístky: Podmienky nároku

Príklady:

• Príklad 1: Zamestnanec odpracoval na svojom pracovisku 4,5 hodiny a následne nastúpil na pracovnú cestu, ktorá trvala 5,5 hodiny. V tomto prípade má zamestnanec nárok na stravovanie poskytnuté zamestnávateľom na pracovisku a súčasne aj na stravné podľa zákona o cestovných náhradách.
• Príklad 2: Zamestnankyňa sa zúčastnila na školení, ktoré trvalo 7,5 hodiny. Školenie sa uskutočnilo mimo miesta výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnankyňa má nárok na stravné podľa zákona o cestovných náhradách, nie na stravný lístok.
• Príklad 3: Zamestnanec si čerpá dovolenku. Za dni, počas ktorých si zamestnanec čerpá dovolenku, nemá nárok na stravné lístky, pretože v týchto dňoch nevykonával prácu viac ako 4 hodiny.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie zamestnancom niekoľkými spôsobmi:

1. Poskytnutie hotového jedla: Zamestnávateľ zabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Strava by mala zodpovedať zásadám správnej výživy.
2. Stravovacie poukážky (gastrolístky): Zamestnávateľ zabezpečí stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. V praxi to znamená nákup stravovacích poukážok (gastrolístkov).
3. Finančný príspevok na stravovanie: Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení, môže zamestnancovi poskytnúť finančný príspevok na stravovanie.
4. Kombinácia: V niektorých firmách sa kombinuje poskytovanie stravných lístkov s možnosťou stravovania v podnikovej jedálni, kde majú zamestnanci zvýhodnené ceny jedál.

Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný dať zamestnancovi možnosť vybrať si medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravovanie.

Výška príspevku na stravovanie

Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Od 1. apríla 2025 platia nasledovné sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty:

• 8,80 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín
• 13,10 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín
• 19,50 eur pre časové pásmo nad 18 hodín

Maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie je teda od 1. apríla 2025 suma 4,84 eur (55 % z 8,80 eur).

Prečítajte si tiež: Výhody a zľavy pre seniorov vrátane stravných lístkov

Minimálna hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. apríla 2025 je to suma 6,60 eur (75 % z 8,80 eur).

Minimálna suma finančného príspevku na stravovanie je od 1. apríla 2025 suma 3,63 eura (55 % z 6,60 eura).

Príspevok zo sociálneho fondu: Nad rámec povinného príspevku môže zamestnávateľ prispievať na stravovanie zamestnancov aj zo sociálneho fondu. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná a určuje sa v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa.

Daňové hľadisko: Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Stravné lístky 2025: Elektronická forma

Od roku 2023 musia mať stravovacie poukážky elektronickú formu, teda formu stravovacej karty, ktorá sa používa podobne ako bežná platobná karta. Výnimkou je situácia, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné (napríklad práca v lese).

Prečítajte si tiež: Nárok na stravné lístky – podrobný sprievodca

Stravné pre SZČO

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) si môžu uplatniť výdavky na stravné ako daňový výdavok za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Výška stravného je limitovaná na maximálnu výšku stravného poskytovaného pri pracovnej ceste pre časové pásmo 5 až 12 hodín. SZČO preukazuje výdavky na stravovanie napríklad zakúpením stravných lístkov, stravovacích poukážok alebo dokladom z reštauračného zariadenia o nákupe teplého hlavného jedla.

Stravovanie konateľov a spoločníkov

Povinnosť zabezpečovať stravovanie sa nevzťahuje na spoločníkov v spoločnostiach s ručením obmedzeným, členov družstiev, členov štatutárnych orgánov (napr. konateľov) a podobne, ak ich vzťah ku spoločnosti nie je upravený pracovnou zmluvou, ale ide o obchodnoprávny vzťah. Zamestnávateľ však môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, aj na tieto osoby.

tags: #narok #na #stravne #listky #podmienky