Nárok na študijné voľno a jeho podmienky pre pedagogických zamestnancov na Slovensku

Článok sa zaoberá problematikou nároku na študijné voľno pre pedagogických zamestnancov na Slovensku, s dôrazom na podmienky, za ktorých je možné ho získať. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad právnych predpisov a praktických aspektov tejto témy, s prihliadnutím na rôzne situácie, ktoré môžu nastať v praxi.

Právny rámec vzdelávania pedagogických zamestnancov

Vzdelávanie pedagogických zamestnancov upravuje zákon č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Toto vzdelávanie, s výnimkou adaptačného kontinuálneho vzdelávania, sa realizuje prostredníctvom akreditovaných programov. Dôležitým aspektom je profesijný rozvoj, ktorý definuje zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Kontinuálne vzdelávanie a pracovné voľno

Podľa § 54 zákona č. 317/2009 Z.z., pedagogickému zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou funkčného platu v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na kontinuálnom vzdelávaní a ďalších päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej alebo druhej atestácie.

Príklad z praxe

Učiteľka ZUŠ s plným úväzkom (23 hodín týždenne) dochádza každý piatok na štúdium do Košíc. Ako teda "ošetriť" tento piatok? Uvedenú situáciu je možné riešiť viacerými spôsobmi, napríklad poskytnutím pracovného voľna podľa § 140 Zákonníka práce.

Zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie podľa Zákonníka práce

Zákonník práce (ZP) upravuje povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov v oblasti vzdelávania zamestnancov, najmä v § 140 a v § 153 až § 155.

Prečítajte si tiež: Atestačné študijné voľno

Prehlbovanie kvalifikácie

Podľa § 153 ZP sa zamestnávateľ stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie (§ 154 ods. 3 ZP). Zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu.

Zvyšovanie kvalifikácie

Zvyšovaním kvalifikácie je účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnym predpisom alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve (§ 140 ZP). Na rozdiel od prehlbovania kvalifikácie, zamestnávateľ nemôže nariadiť zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu. Ak si zamestnanec z vlastnej iniciatívy chce zvýšiť kvalifikáciu, je na rozhodnutí zamestnávateľa, či to zamestnancovi umožní. Ak zamestnávateľ vysloví súhlas so zvýšením kvalifikácie zamestnanca, musí zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy podľa § 140 ods. 2 ZP v rozsahu uvedenom v odseku 3 tohto paragrafu.

Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie

Zákonník práce v § 155 umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom dohodu o zvyšovaní kvalifikácie. Touto dohodou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom. Na druhej strane sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere. Ak zamestnanec tento záväzok nesplní, vznikne mu povinnosť uhradiť náklady spojené so štúdiom. Dohoda musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov.

Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie

Na rozdiel od zvyšovania kvalifikácie, v prípade prehlbovania kvalifikácie na prácu dohodnutú v pracovnej zmluve sa dohoda neuzatvára. Len ak predpokladané náklady zamestnávateľa na prehĺbenie kvalifikácie zamestnanca dosahujú aspoň 1700 eur, dohoda sa môže uzatvoriť. Dohoda o prehĺbení kvalifikácie musí mať písomnú formu, inak je neplatná a musí obsahovať rovnaké náležitosti ako dohoda o zvýšení kvalifikácie.

Pracovné voľno a náhrada mzdy

Podľa § 140 Zákonníka práce, účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Ak sa zamestnanec zúčastní opravnej skúšky, za pracovné voľno poskytnuté na vykonanie opravnej skúšky mu nepatrí náhrada mzdy.

Prečítajte si tiež: Podmienky študijného voľna

Príklad z praxe - odmietnutie študijného voľna

Učiteľovi riaditeľ školy odmietol poskytnúť pracovné voľno s náhradou funkčného platu na kontinuálne vzdelávanie (profesijný rozvoj) s odôvodnením, že učiteľ spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady. V takomto prípade je potrebné zvážiť, či je dané vzdelávanie v súlade s potrebami zamestnávateľa a či spadá do kategórie prehlbovania alebo zvyšovania kvalifikácie.

Profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov od roku 2019

Poskytovanie pracovného voľna pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom pri vzdelávaní v profesijnom rozvoji od 1. septembra 2019 upravuje zákon č. 138/2019 Z. z. Podľa § 82 ods. 1 tohto zákona, pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou funkčného platu v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na profesijný rozvoj podľa § 40 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 138/2019 Z. z. a ďalších päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej atestácie alebo druhej atestácie.

Formy vzdelávania v rámci profesijného rozvoja

Medzi formy vzdelávania, na ktoré sa poskytuje pracovné voľno s náhradou platu, patrí kvalifikačné vzdelávanie (napr. doplňujúce pedagogické štúdium, rozširujúce štúdium), funkčné vzdelávanie (najmä základný modul funkčného vzdelávania), adaptačné vzdelávanie, predatestačné vzdelávanie, inovačné vzdelávanie, aktualizačné vzdelávanie a odborná stáž.

Plán profesijného rozvoja

Profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov v školách a v školských zariadeniach sa riadi podľa plánu profesijného rozvoja, ktorý vyplýva zo zamerania školy, školského zariadenia alebo zo zamerania zariadenia sociálnej pomoci. Plán profesijného rozvoja vydáva riaditeľ školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci po prerokovaní so zriaďovateľom, zástupcami zamestnancov a v pedagogickej rade, ak je zriadená.

Financovanie vzdelávania

Náklady spojené s profesijným rozvojom a atestáciami hradí zamestnávateľ, len ak je vzdelávanie v súlade s plánom profesijného rozvoja školy a školského zariadenia s výnimkou adaptačného vzdelávania a aktualizačného vzdelávania, ktoré hradí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či toto vzdelávanie bolo v uvedených plánoch školy alebo školského zariadenia.

Prečítajte si tiež: Nárok na študijné voľno

Daňové aspekty vzdelávania zamestnancov

Náklady zamestnávateľa vynaložené v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca podľa § 140 a § 155 Zákonníka práce možno uplatniť ako daňové výdavky len v prípade vzdelávania, ktoré súvisí s predmetom činnosti zamestnávateľa a s pracovným zaradením zamestnanca. Podmienkou je, aby zamestnanec využíval získanú kvalifikáciu u zamestnávateľa.

Ďalšie možnosti pracovného voľna

Okrem študijného voľna existujú aj ďalšie situácie, kedy má zamestnanec nárok na pracovné voľno, napríklad pri darovaní krvi, svadbe, pohrebe, ošetrení člena rodiny alebo pri prekážkach v práci z dôvodu všeobecného záujmu.

tags: #nárok #na #študijné #voľno #podmienky