Nároky Zamestnávateľa voči Zamestnancovi a Otázky Premlčania v Kontexte Zákonníka Práce

Úvod

Zákonník práce upravuje vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom, vrátane zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi. Dôležitým aspektom týchto vzťahov je premlčanie nárokov, ktoré určuje časový rámec, v ktorom môže zamestnávateľ uplatňovať svoje nároky voči zamestnancovi. Tento článok sa zameriava na analýzu nárokov zamestnávateľa voči zamestnancovi a otázky premlčania v zmysle Zákonníka práce.

Všeobecná Zodpovednosť Zamestnanca za Škodu (§ 179 ZP)

Všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu upravuje ustanovenie § 179 Zákonníka práce. Toto ustanovenie sa uplatňuje v prípadoch, keď zamestnanec spôsobí škodu zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, a ak táto zodpovednosť nie je upravená iným osobitným ustanovením. Zamestnanec zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí zamestnávateľovi zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Rozsah a Spôsob Náhrady Škody (§ 186 ZP)

Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Zákonník práce vychádza zo zásady náhrady skutočnej škody a v niektorých prípadoch aj náhrady ušlého zisku (napr. pri škode spôsobenej úmyselne).

Obmedzenie Náhrady Škody pri Nedbanlivosti

Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Náhrada Škody Spôsobenej Úmyselne

Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

Prečítajte si tiež: Všetko o peňažných nárokoch pre dôchodcov

Právo Voľby Zamestnanca

V prípade pracovnoprávnej zodpovednosti má zamestnanec právo voľby. Ak nenahradí škodu uvedením do predchádzajúceho stavu, je povinný nahradiť škodu v peniazoch. Rozsah náhrady škody závisí od toho, či škoda bola spôsobená úmyselne, z nedbanlivosti alebo v opitosti.

Princíp Delenej Zodpovednosti

Pri určení rozsahu zodpovednosti jednotlivých zamestnancov právna úprava vychádza z princípu delenej zodpovednosti. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka, v Zákonníku práce je zásada delenej zodpovednosti uvedená ako výlučná, nakoľko solidárna zodpovednosť sa v prípadoch posudzovaných podľa Zákonníka práce nepripúšťa, a to ani ako výnimka. Každý zo zodpovedných zamestnancov je povinný uhradiť zamestnávateľovi len podiel zodpovedajúci miere svojho zavinenia. Spoluzodpovední zamestnanci nemajú ani kolektívnu zodpovednosť. U každého zamestnanca zvlášť je potrebné preukázať zavinenie a zodpovednosť. Ak sa zamestnávateľovi nepodarí preukázať, že škodu zavinil zamestnanec, zodpovednosť zamestnanca neprichádza do úvahy.

Určenie Výšky Náhrady Škody

Pri určení výšky náhrady škody je smerodajný čas, kedy došlo k poškodeniu alebo zničeniu veci. Pri nových veciach sa poskytuje celá náhrada a pri starších veciach je potrebné prihliadnuť na ich opotrebenie, ale náhrada škody by mala byť vyjadrená trhovou cenou veci v čase jej poškodenia alebo zničenia.

Postup Zamestnávateľa pri Uplatňovaní Náhrady Škody (§ 191 ZP)

Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Zamestnávateľ nemá právnu povinnosť od zamestnanca požadovať náhradu škody, za ktorú zodpovedá. Ak sa však zamestnávateľ rozhodne vymáhať od zamestnanca škodu, Zákonník práce od neho vyžaduje, aby so zamestnancom prerokoval požadovanú výšku náhrady škody a oznámil mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla. V prípade, ak škoda prevyšuje 50,-EUR, je zamestnávateľ povinný prerokovať požadovanú výšku náhrady škody so zástupcami zamestnancov.

Písomná Dohoda o Náhrade Škody

Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Dohoda o spôsobe náhrady škody má obsahovať uznanie zamestnanca nahradiť škodu v určenej výške, ako aj dohodu o spôsobe náhrady škody. Ak zamestnanec svoj záväzok nahradiť škodu dohodou uznal a súhlasil aj so spôsobom úhrady, na platnosť dohody sa vyžaduje pod sankciou neplatnosti písomná forma. Uznanie záväzku nahradiť škodu je jednostranným právnym úkonom, v ktorom zamestnanec výslovne uznáva výšku nárokov zamestnávateľa na náhradu škody ako aj jeho dôvody. Požiadavka uvedenia dôvodu nároku je podľa aktuálnej judikatúry splnená, ak je celkom jednoznačné, akého nároku sa týka, prípadne v čom, v akých skutkových okolnostiach spočíva nárok.

Prečítajte si tiež: Rakovina u detí a potrebná starostlivosť

Premlčanie Nárokov

Keďže ide o občianskoprávny vzťah a ZP neobsahuje osobitnú úpravu, premlčanie sa spravuje § 106 občianskeho zákonníka, kedy právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Plnenie Nárokov

Nárok treba uspokojiť na mieste určenom zákonom alebo na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak je plnenie poskytnuté v menšom rozsahu, nejde o riadne plnenie. Ak je zamestnávateľ alebo zamestnanec povinný uspokojiť viac peňažných nárokov a plnenie nepostačuje na vyrovnanie všetkých, je vyrovnaný ten nárok, o ktorom povinný pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Nárok sa uspokojuje spravidla medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Na základe zákona alebo dohody účastníkov pôjde o riadne plnenie aj vtedy, ak povinný bude plniť inému subjektu.

Plnenie do Úradnej Úschovy

Nárok možno uspokojiť aj zložením do úradnej úschovy. K zloženiu plnenia do úradnej úschovy dochádza najmä vtedy, keď sa povinný účastník chce vyhnúť omeškaniu. Dôvodom pre plnenie do úschovy je neprítomnosť oprávneného účastníka, jeho neochota prijať plnenie, odôvodnené pochybnosti o tom, kto je veriteľom, prípadne iné vážne dôvody na jeho strane. Uloženie do úschovy má za následok splnenie nároku bez ohľadu na to, či si príjemca vyzdvihne plnenie. Konanie o zloženie plnenia do úschovy sa začína na návrh podaný súdu.

Splátkový Kalendár

Za riadne a včasné plnenie sa považuje aj uspokojenie nároku v splátkach v dohodnutých lehotách. Tento spôsob môže využiť len povinný zamestnanec. Podmienkou je, že o plnenie v splátkach požiadal oprávneného zamestnávateľa, ktorý mu to povolil. V prípade, že zamestnanec nesplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže zamestnávateľ žiadať zaplatenie celého nároku len pod podmienkou, že sa tak dohodli alebo je to určené v právoplatnom rozhodnutí.

Omeškanie

Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí nárok druhého účastníka, je v omeškaní. Účastník, ktorého peňažný nárok nebol riadne a včas uspokojený, bude požadovať úroky z omeškania. Nárok na úroky z omeškania vyplývajú priamo zo zákona. K omeškaniu nedôjde, ak ten, komu sa malo plniť, neprijme riadne a včas ponúknuté plnenie alebo neposkytne potrebnú súčinnosť na uspokojenie svojho nároku.

Prečítajte si tiež: Nároky žien na zdravotnú starostlivosť

Dohoda o Zrážkach zo Mzdy

Dohodou o zrážkach zo mzdy možno zabezpečiť uspokojenie nároku zamestnávateľa voči zamestnancovi. Výška dohodnutých zrážok nesmie byť väčšia, akoby boli zrážky pri výkone právoplatného rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Zabezpečenie Nárokov

Ručenie

Ak vznikne povinnosť zamestnanca zaplatiť pohľadávku zamestnávateľovi alebo povinnosť zamestnávateľa zaplatiť pohľadávku zamestnancovi, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba zaručiť písomným vyhlásením, že túto pohľadávku uspokojí, ak tak neurobí sám dlžník. Jedna pohľadávka veriteľa môže byť zabezpečená ručiteľským záväzkom viacerých ručiteľov. K ručiteľskému záväzku nie je potrebný súhlas dlžníka. Vyhlásenie ručiteľa môže byť časovo ohraničené na dobu určitú. Charakteristickým znakom ručenia je, že má podporný charakter, t. j. povinnosť ručiteľa nastupuje až potom, ak nesplní svoju povinnosť dlžník.

Na rozdiel od občianskeho práva, kde sa ručenie zakladá zmluvou, v pracovnom práve právny vzťah ručenia vzniká na základe jednostranného písomného vyhlásenia ručiteľa o uspokojení pohľadávky namiesto dlžníka vtedy, ak ten svoj dlh nesplnil. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné len vtedy, ak s ním súhlasí ručiteľ. Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi v trojročnej premlčacej dobe odo dňa splnenia záväzku namiesto dlžníka.

Záložné Právo

Písomnou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve zamestnanca je možné zabezpečiť nárok zamestnávateľa na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne. Subjektom záložného práva v pracovnom práve je len zamestnanec a zamestnávateľ, prvý ako dlžník a druhý ako veriteľ. Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva môže byť iba nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom je zamestnanec. Záložná zmluva musí byť písomná a musí obsahovať určenie predmetu záložného práva (záloh) a pohľadávky, ktorú zabezpečuje.

Zánik Nárokov

Splnením, Uplynutím Času, Dohodou

Splnením, resp. Uplynutie času je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zánik nárokov bez toho, aby boli uspokojené. Ide o prekluzívnu (prepadnú) lehotu. Ak by dlžník splnil svoju povinnosť po uplynutí prekluzívnej doby, išlo by o neoprávnený majetkový prospech veriteľa. Na rozdiel od preklúzie existuje premlčanie, čo znamená, že aj po uplynutí premlčacej lehoty nárok ostáva a dlžník ho môže dobrovoľne splniť. Na strane veriteľa nevzniká pri takomto plnení neoprávnený majetkový prospech.

Ak zamestnávateľ a zamestnanec majú rozdielne názory na obsah nároku, môžu si písomnou dohodou sporný nárok upraviť. Na základe toho môže dôjsť k zániku pôvodného nároku a vzniku dohodou určeného nového záväzku dlžníka. Dohoda o sporných nárokoch sa nemusí týkať celého nároku, môže sa ňou upraviť len sporná časť.

Smrť Zamestnanca

Smrť zamestnanca spôsobuje rozdielnu situáciu, pokiaľ ide o nároky zamestnanca voči zamestnávateľovi a ,naopak, zamestnávateľa voči zamestnancovi. Smrťou zamestnanca jeho peňažné nároky voči zamestnávateľovi nezanikajú, ale prechádzajú priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ktorí s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak týchto osôb niet, nároky zomretého zamestnanca sa stávajú predmetom dedičstva. Zákon ohraničuje výšku mzdových nárokov zamestnanca, ktoré po jeho smrti prechádzajú na uvedené osoby, resp. do dedičstva, výškou štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Smrťou zamestnanca zaniká jeho nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Plnenie Pracovných Úloh a Priama Súvislosť s Ním

Aby bolo možné založiť pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnanca na účely náhrady škody v zmysle Zákonníka práce, je nevyhnutné vymedziť právny termín „plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním“. V zmysle ustanovenia § 220 Zákonníka práce je plnením pracovných úloh zo strany zamestnanca výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, prípadne iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa, ako aj činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Zákon považuje pojem „v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh“ za úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Avšak uvedenými úkonmi nie sú cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta tam a späť.

Ochrana Mzdových Nárokov Zamestnanca

Práca vám poskytuje príjem, na základe ktorého si zabezpečujete vašu životnú úroveň a životnú úroveň vašej rodiny. Preto máte záujem na tom, aby vám zamestnávateľ v čase na tom určenom vyplácal mzdové nároky vyplývajúce z vášho pracovnoprávneho vzťahu. Nevyplatenie mzdových nárokov zamestnancom v čase na tom určenom, resp. vôbec spôsobuje existenčné problémy pri napĺňaní vašich životných potrieb. V takýchto prípadoch, keď si zamestnávateľ nesplnil svoju povinnosť a porušil pracovnoprávne predpisy, môže zamestnanec podľa § 150 Zákonníka práce podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce.

Podnet na Inšpektorát Práce

Zamestnanec podáva podnet na inšpektorát práce v kraji, v územnom obvode ktorého má zamestnávateľ sídlo, resp. prevádzku, v ktorej zamestnanec pracuje. Postup inšpektorátu práce po podaní podnetu môžeme demonštrovať na nasledovnom príklade: Zamestnanec XY vykonal v mesiaci február 15 hodín práce nadčas po dohode so zamestnávateľom. Zamestnanec sa tak dohodol so zamestnávateľom, pretože bol vo finančnej tiesni a mzda za prácu nadčas mu mala pomôcť. V mzde zamestnanca však tieto hodiny za prácu nadčas v uvedenom mesiaci neboli započítané a zamestnávateľ sa vyjadril, že zamestnanec na ne nemá nárok. Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o vysvetlenie a požadoval vyplatiť predmetný nárok. Zamestnávateľ však zaujal stanovisko, že v prípade naliehavých opravárskych prác môže nariadiť zamestnancom prácu nadčas, za ktorú im odmena nepatrí. Predmetný zamestnanec podal podnet na inšpektorát práce. V predmetnej veci začne inšpektorát práce výkon inšpekcie práce.

Súdne Konanie

Podľa § 14 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Zamestnanec sa teda môže obrátiť na súd prostredníctvom žaloby alebo návrhu na vydanie platobného rozkazu. Negatívnou skutočnosťou však je, že ak sa zamestnanec obráti na súd, musí podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zaplatiť 6 % zo sumy, ktorú chce od zamestnávateľa vymôcť. Na rozdiel od správneho konania vedeného inšpektorátom práce je súdne konanie spoplatnené. Avšak, ak je zamestnanec vo finančnej tiesni, môže požiadať súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Premlčacia Lehota Mzdového Nároku

Premlčacia lehota mzdového nároku je tri roky. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa splatnosti nároku. Predtým, ako sa zamestnanec obráti na súd, je vhodné pokúsiť sa o vyriešenie tohto sporu so zamestnávateľom písomnou formou, a to „pokusom o zmier“, resp. „predžalobnou výzvou“. V tomto pokuse o zmier, resp. v predžalobnej výzve zamestnanec požiada zamestnávateľa o vysvetlenie dôvodu nevyplatenia mzdy, resp. iných mzdových nárokov.

Platobný Rozkaz

Ak zamestnávateľ nevyplatil mzdový nárok, resp. nereagoval na pokus o zmier alebo predžalobnú výzvu, zamestnanec je oprávnený podľa § 172 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu alebo podľa § 79 Občianskeho súdneho poriadku podať na súd žalobu. Podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo podaním žaloby môže zamestnanec súčasne požiadať aj o oslobodenie od súdneho poplatku. Platobný rozkaz predstavuje zjednodušenú a rýchlejšiu formu súdneho konania v porovnaní so súdnym konaním začatým žalobou. Súd v platobnom rozkaze uloží zamestnávateľovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil zamestnancovi uplatnený mzdový nárok a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento platobný rozkaz vydal. Ak zamestnávateľ podal odpor proti platobnému rozkazu, musí ho odôvodniť.

Žaloba o Zaplatenie Mzdy

Žaloba o zaplatenie mzdy a iných mzdových nárokov sa podáva na súde, v územnom obvode ktorého má zamestnávateľ sídlo, prípadne miesto podnikania. Žaloba musí obsahovať identifikačné údaje zamestnanca a zamestnávateľa, presnú adresu súdu, ktorému je žaloba určená. Samozrejme, musí taktiež obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, a to predovšetkým, kedy pracovný pomer vznikol, kedy sa pracovný pomer skončil a akým spôsobom, vyčíslenie mzdového nároku atď. Taktiež zamestnanec môže požadovať, aby mu zamestnávateľ zaplatil aj úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mu mal byť mzdový nárok zaplatený, t. j. po najbližšom riadnom výplatnom termíne.

tags: #nároky #zamestnávateľa #voči #zamestnancovi #premlčanie #zákonník