Súdny poplatok pri návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu: Prehľad a výška

Súdny poplatok je dôležitou súčasťou konkurzného konania, ktoré umožňuje usporiadanie majetkových pomerov dlžníka a spravodlivé uspokojenie veriteľov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o súdnych poplatkoch spojených s návrhom dlžníka na vyhlásenie konkurzu v Slovenskej republike.

Právny rámec súdnych poplatkov

Právna úprava súdnych poplatkov je obsiahnutá predovšetkým v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý bol viackrát novelizovaný. Dôležité ustanovenia týkajúce sa súdnych poplatkov nájdeme aj v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa vykonávajú na návrh účastníkov konania. Dôležité je rozlišovať medzi spoplatňovanými úkonmi a konaniami súdov. Konaním na návrh sa rozumie predovšetkým konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku, prípadne podľa zákona č.

Úkony a konania, ktoré majú byť spoplatnené, musia byť výslovne zaradené do sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona. Sadzobník súdnych poplatkov rozlišuje štyri časti:

• I. časť: Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní
• II. časť: Poplatky za úkony súdov
• III. časť: Poplatky orgánov štátnej správy súdov
• IV. časť: Ostatné poplatky

Kto je poplatník?

Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu. To zahŕňa:

Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť

• Osobu, ktorá podala návrh na začatie konania (žalobu)
• Osobu, ktorá podáva návrh na obnovu konania

Výpočet súdneho poplatku

Pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku cena obvyklá v mieste a čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu.

V prípade nehnuteľností súd zvyčajne požaduje znalecký posudok na určenie hodnoty nehnuteľnosti a následne vypočíta výšku poplatku. Avšak, v niektorých prípadoch, ako je návrh na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, sa cena predmetu konania neurčuje a poplatok sa vyberá podľa pevnej sadzby.

Ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia.

Ak sa po podaní návrhu rozšíri predmet poplatkového úkonu, poplatok sa doplatí. V odvolacom konaní sa poplatok doplatí len vtedy, keď sa zvýši cena predmetu poplatkového úkonu na návrh. V odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní.

Sadzby súdnych poplatkov

Sadzby súdnych poplatkov sú stanovené v sadzobníku buď pevnou čiastkou, alebo percentom zo základu. Pevnou čiastkou je stanovená najnižšia sadzba poplatku (500 Sk) a najvyššia sadzba poplatku (200 000 Sk v občianskoprávnych veciach a 600 000 Sk v obchodnoprávnych veciach).

Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958

Výška súdneho poplatku predstavuje 5 % z ceny predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu, najmenej však 500 Sk. Rozdielne sú horné hranice výšky poplatku pre občianskoprávne a obchodnoprávne veci.

Ak je ustanovená sadzba za konanie, rozumie sa tým konanie na prvom stupni. Poplatok za odvolanie sa platí iba vtedy, ak je odvolateľ poplatníkom.

Oslobodenie od súdnych poplatkov

Zákon o súdnych poplatkoch a Občiansky súdny poriadok upravujú prípady, kedy je možné priznať oslobodenie od súdnych poplatkov. Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov predpokladá návrh účastníka konania. Súd nemôže priznať oslobodenie od súdnych poplatkov z úradnej moci bez návrhu. Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov môže účastník podať spolu s návrhom na začatie konania, ale aj v priebehu konania.

Vznik a zánik poplatkovej povinnosti

Poplatková povinnosť vzniká v tom okamihu, keď nastanú právne skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik tejto povinnosti. Vznik poplatkovej povinnosti sa časovo nezhoduje s okamihom vyrubenia súdneho poplatku. Súd je limitovaný lehotou troch rokov od splatnosti poplatkovej povinnosti, po ktorej márnom uplynutí už súdny poplatok nemožno vyrubiť.

Právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik poplatkovej povinnosti, sú výlučne procesnoprávneho charakteru.

Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára

Preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu

Osoba podávajúca návrh na vyhlásenie konkurzu musí ešte pred samotným podaním návrhu zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Výška tohto preddavku je upravená vyhláškou 655/2005 Z. z.

Preddavok je možné zaplatiť:

• Priamo v pokladni príslušného súdu
• Prevodom na bankový účet súdu

Povinnosť zaplatenia preddavku nemá likvidátor dlžníka, ktorý vykonal likvidačnú účtovnú súvahu a zistil, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu preddavku. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tomto prípade platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka.

Malý konkurz a jeho špecifiká

Zákon č. 421/2020 Z.z. priniesol úpravu tzv. "malého konkurzu", ktorý je zjednodušenou formou štandardného konkurzného konania. Pri malom konkurze je preddavok na úhradu nákladov znížený zo štandardných 1500 Eur na 500 Eur.

Povinnosti dlžníka v konkurznom konaní

Dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený.

Dlžník má povinnosť úpadku predchádzať a v prípade, že mu úpadok hrozí, musí bez zbytočného odkladu prijať primerané opatrenia na jeho odvrátenie.

Dôsledky nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu včas

Sankcie pre štatutárov spoločnosti, ktorí nepodajú návrh na konkurz včas, sú mimoriadne prísne. Štatutárom, ktorí nekonajú, hrozia peňažné tresty, ako aj trestnoprávna zodpovednosť.

tags: #návrh #dlžníka #na #vyhlásenie #konkurzu #súdny