Návrh na Vyhlásenie Konkurzu pre Nemajetnosť: Práva a Povinnosti Štatutárnych Orgánov a Dlžníkov

Úvod

Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o povinnostiach konateľov a dlžníkov v situácii, keď sa spoločnosť nachádza v úpadku a zvažuje sa návrh na vyhlásenie konkurzu pre nemajetnosť. Zameriame sa na zákonné povinnosti, zodpovednosť za škodu, trestnoprávne aspekty a praktické kroky, ktoré by mali podnikatelia zvážiť, aby predišli negatívnym dôsledkom.

Povinnosť Predchádzať Úpadku

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) v § 4 ukladá každému dlžníkovi, bez ohľadu na to, či je podnikateľ alebo nie, povinnosť predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Zákonodarca ponecháva na vôli dlžníka, na jeho odbornej starostlivosti pri výkone funkcie štatutárneho orgánu či samotného dlžníka, aby rozhodol, čo bude takýmto vhodným opatrením.

Vhodné a Primerané Opatrenia

Hľadanie definície vhodných a primeraných opatrení v zákone o konkurze a reštrukturalizácii a ani v inej právnej úprave je márne. V jednom prípade to môže byť napr. Vhodným a veľmi účinným opatrením, ako odvrátiť hroziaci úpadok, je aj možnosť dohodnúť sa s veriteľmi (najmä s tými rozhodujúcimi) na vykonaní neformálnej reštrukturalizácie spočívajúcej napr.

Praktické kroky:

  • Súdne vymáhanie pohľadávok: Pristúpiť k súdnemu vymáhaniu splatných a doposiaľ neuhradených pohľadávok po tom, čo urobia vo firme analýzu týchto pohľadávok.
  • Predaj pohľadávok: Zvážiť možnosť predať pohľadávky aj za zníženú hodnotu (napr. 40 % hodnoty) a získať tak rýchlejšie peniaze v hotovosti.
  • Započítanie/postúpenie pohľadávok: Využiť možnosti započítania alebo postúpenia pohľadávok.
  • Zníženie prevádzkových nákladov: Redukovať používanie služobných automobilov na súkromné účely zamestnancami, prípadne aj predať v tomto záujme nepotrebné vozidlá, obmedziť veľkorysosť zamestnávateľa voči zamestnancom spočívajúcu v uhrádzaní užívania mobilných telefónov aj na súkromné účely.
  • Predaj/prenájom neefektívnych aktív: Predaj neefektívnej reštaurácie alebo jej prenájom je ďalší spôsob vhodného opatrenia, ktorým sa zaoberá zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

Príklad:

Podnikateľ prevádzkujúci predmet podnikania kovoobrábanie a kovovýrobu už piaty rok, zamestnávajúci 15 zamestnancov a taktiež spolupracujúci s množstvom obchodných partnerov ešte pred pár rokmi, si prenajal od lízingovej spoločnosti dva kovoobrábacie stroje vo viere vo svoj reálny hospodársky plán, plánovaný odbyt a isté budúce pravidelné zákazky. Podnikateľ v minulom roku prežil dopravnú nehodu, odnieslo si to jeho zdravie. Polročná práceneschopnosť a pobyt v nemocnici spôsobili, že sa nevenoval podnikaniu a celková situácia v hospodárstve napokon spolu spôsobili smutné zistenia podnikateľa: niet zákaziek, niet odbytu, niet peňazí na materiál, nie sú peniaze na splátku lízingov, exekúcie voči podnikateľovi ako povinnému pribúdajú… Obchodná spoločnosť sa borí s nedo­statkom financií na nákup surovín pre výrobu, následkom čoho sa dostala do finančných problémov: rastie množstvo splatných a neuhradených pohľadávok, neuhrádzajú sa mzdy zamestnancom atď. Druhotná platobná neschopnosť ovplyvnila aj stav tejto spoločnosti.

Úpadok: Platobná Neschopnosť a Predlženie

Ak sa nepodarí revitalizovať majetkovú situáciu tak, aby aktíva prevyšovali pasíva, je zrejmé, že dlžník je v úpadku. Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo je predlžený (§ 3 ods. Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti ustanovuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 643/2005 Z. z.

Prečítajte si tiež: Konkurzné konanie krok za krokom

Platobná Neschopnosť

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 643/2005 Z. z. ustanovuje podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti.

Predlženie

V predlžení je podnikateľ od okamihu, keď má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku a okrem toho musí ísť o subjekt, ktorý je povinný viesť jednoduché alebo podvojné účtovníctvo. Na účely určenia predlženia sa pri stanovení hodnoty majetku vychádza z jeho účtovnej hodnoty. Majetkom sa rozumie majetok podľa § 2 ods. 4 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. Pri stanovení hodnoty majetku dlžníka - fyzickej osoby, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve na účely určenia predlženia, sa prihliadne aj na jeho osobný majetok a jeho osobné splatné záväzky, ktoré nie sú predmetom jeho účtovníctva. Pri stanovení hodnoty osobného majetku na účely určenia predlženia sa vychádza z jeho obvyklej ceny. Pri stanovení hodnoty splatného záväzku sa vychádza z jeho sumy.

Dôležité upozornenia:

  • Dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ - môže byť v úpadku len vo forme platobnej neschopnosti!
  • Dlžníci, ktorí sú povinní viesť účtovníctvo podľa zákonač. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, sú podľa ZKR povinní sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie a stav svojho majetku a záväzkov (samozrejme z údajov v účtovníctve).

Povinnosť Podať Návrh na Vyhlásenie Konkurzu

Základnou podmienkou, pri splnení ktorej je dlžník povinný podať návrh príslušnému súdu na vyhlásenie konkurzu, je, že dlžník je v úpadku. Ako už bolo vyššie uvedené, zákon rozlišuje formy úpadku ako platobnú neschopnosť a predlženie. Rovnako sa dlžníkom v úpadku rozumie situácia, keď dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu (§ 3 ods. 1 ZKR).

Odborná Starostlivosť

Od štatutára obchodnej spoločnosti ako dlžníka, rovnako ako fyzickej osoby - podnikateľa/nepodnikateľa ako dlžníka sa vyžaduje konanie s odbornou starostlivosťou. Z dôvodu skutočnej vážnosti výkonu štatutárnej funkcie v súvislosti s riešením otázky úpadku obchodnej spoločnosti a zároveň v rámci prevencie, aby sa štatutárny orgán alebo jeho člen nedostali do problémov za nezákonný výkon funkcie v obchodnej spoločnosti, je vhodné, aby každý štatutárny orgán, resp.

Lehota na Podanie Návrhu

Zákon veľmi prísne ustanovuje, že dlžník je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odo dňa, kedy sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.

Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť

Zodpovednosť za ŠKodu

S oneskoreným podaním/nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu samotným dlžníkom spája zákon vznik zodpovednosti konateľa za škodu. Zákonnou sankciou porušenia tejto povinnosti dlžníka je jeho zodpovednosť za škodu predstavujúcu neuhradenú časť pohľadávok veriteľov, ktorá zostane po zrušení konkurzu alebo v dôsledku zastavenia konania pre nemajetnosť dlžníka. Zákon teda ustanovil zákonnú domnienku, že výška škody, ktorá vznikla veriteľom, je suma pohľadávok neuspokojených po zrušení konkurzu alebo po zastavení konkurzného konania pre nedo­statok majetku, avšak s možnosťou preukázania inej výšky škody.

Objektívna zodpovednosť a možnosť vyvinenia:

Zodpovednosť dlžníka za škodu je koncipovaná na objektívnom princípe, pričom existuje možnosť „vyvinenia sa“ dlžníka v prípade, ak dlžník preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou (§ 11 ods.

Premlčacia doba:

Premlčacia doba na uplatnenie zodpovednosti za škodu je iná ako bežná dvojročná premlčacia doba všeobecne známa pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody v najširšom zmysle slova. Nárok na náhradu škody za nesplnenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu sa premlčí za jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku (§ 11 ods. 5 ZKR).

Zodpovednosť Veriteľa pri Veriteľskom Návrhu

Ak súd konkurzné konanie začaté na návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla. Od tejto zodpovednosti veriteľa oslobodí jedine to, že preukáže relevantnými dôkazmi, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou.

Trestnoprávne Aspekty

Okrem zodpovednosti za náhradu škody vzniknutej v dôsledku nedodržania uložených povinností (§ 11 ods. 4 ZKR a v spojení s § 135a Obchodného zákonníka) omnoho vážnejšie dôsledky spôsobuje také konanie alebo naopak nečinnosť konateľa ako štatutára v užšom zmysle slova, ktoré Trestný zákon kvalifikuje ako spáchanie trestného činu.

Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958

Príklad:

Spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorú založili dvaja spoločníci, kedysi veľkí kamaráti, teraz už len spoločníci a zároveň obidvaja konatelia, mala veľké podnikateľské zámery: vybudovať v blízkosti vodnej plochy centrum vodných športov, rekonštruovať a sprevádzkovať penzión, oživiť niekdajšiu tradíciu súťaží vo vodných športoch; ťažiskovo bolo všetko založené na tom, aby získali úver alebo inú formu prefinancovania smelých podnikateľských plánov. Nestalo sa tak. Peniaze neprišli, plány vybledli, kamarátstvo ochladlo. Ale nehnuteľnosť v majetku spoločnosti stále bola. Spustila sa bitka o penzión. Nasledovali podvodné dohody medzi obchodnou spoločnosťou a jedným spoločníkom alebo druhým, nemožnosť odvolania druhého z konateľov, nevôľa odísť zo spoločnosti ako spoločník a vzdať sa konateľskej funkcie - toto všetko priviedlo spoločnosť do patovej situácie. Do krachu, dlhov, exekúcií. Jeden konateľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu, druhý spoločník a zároveň konateľ tento návrh vzal zo súdu späť. Kto bude trestne zodpovedný za takéto konanie, resp.

Trestný Čin Zvýhodňovania Veriteľa

Podľa § 240 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov je trestné také konanie každého, kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa. Takýmto svojím konaním sa dopustí trestného činu zvýhodňovania veriteľa. Zvýhodňovanie niektorých veriteľov je teda neprípustné!

Znaky trestného činu zvýhodňovania veriteľa:

  • neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky, čo znamená, že dlžník je v úpadku definovanom vyššie vo forme predlženia alebo platobnej neschopnosti, resp. u dlžníka musia teda existovať už splatné reálne záväzky, bez ohľadu na ich stav v účtovníctve.
  • nedodržanie zásad pomernosti a rovnomernosti pri plnení splatných povinností dlžníka voči veriteľovi, ktoré sú pre stav neschopnosti dlžníka plniť svoje splatné záväzky najpodstatnejšie.
  • Zvýhodňovanie veriteľa pácha dlžník neschopný plniť svoje splatné záväzky tým, že zvýhodní, hoci aj len čiastočne, jedného veriteľa na úkor viacerých veriteľov pri svojej platobnej neschopnosti. Zvýhodnený veriteľ môže byť braný na trestnú zodpovednosť za návod na trestný čin zvýhodňovania veriteľa.
  • Pojmovým znakom tohto trestného činu je, aby bol dlžník skutočne neschopný plniť svoje splatné záväzky, pričom sa tu zisťuje jeho platobná neschopnosť alebo predlženie podľa § 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
  • Ustanovenie o trestnom čine zvýhodňovania veriteľa sa vzťahuje na akéhokoľvek dlžníka, t. j. fyzickú osobu aj mimo podnikateľskej sféry.
  • a)zničením, poškodením, urobením neupotrebiteľnou, zatajením, predaním, vymenením (tzn. Druhu skupinu nezákonných konaní predstavuje také zmarenie, čo aj len čiastočné, uspokojenia veriteľa inej osoby, ktorým zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení, daruje alebo inak odstráni čo i len časť majetku dlžníka, alebo na majetok dlžníka uplatní neexistujúce právo alebo pohľadávku. Takže aj konanie, ktorým niekto hoci len čiastočne zmarí uspokojenie nie vlastného veriteľa, ale veriteľa napr.

Príklad:

Ak podnikateľ - fyzická osoba, nie je schopný splatiť svoju pôžičku prvému veriteľovi a uzná ďalší svoj existujúci záväzok voči inému veriteľovi, na ktorého prevedie celý svoj majetok, čím zmarí uspokojenie pohľadávky prvého veriteľa, dopúšťa sa trestného činu zvýhodňovania veriteľa. Ak by sa ale vykonaným dokazovaním počas trestného konania preukázalo, že išlo v skutočnosti o simulované právne úkony (tzn.

Trestný Čin Podvodného Úpadku

Trestnoprávne zodpovedný je podľa § 227 Trestného zákona i ten, kto spácha trestný čin podvodného úpadku. Dlžník je trestnoprávne zodpovedný aj v prípade, keď marí konkurzné konanie alebo vyrovnacie konanie tým, že nesplní povinnosť uloženú mu zákonom o konkurze a reštrukturalizácii alebo uvedie nepravdivé údaje v zozname aktív a pasív. Dlžník je povinný pri riešení úpadku poskytovať bez zbytočného odkladu všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať. Zvlášť pri posudzovaní právnych úkonov musí sa vyhýbať právnym úkonom (napr. uzatváraniu zmlúv o vzájomnom započítaní pohľadávok) predovšetkým najčastejšie so spriaznenými osobami, napr. manželkou dlžníka, deťmi, resp.

Majetok Dlžníka a Náklady Konkurzu

Ďalšou podmienkou na vyhlásenie konkurzu okrem podaného kvalifikovaného dlžníckeho návrhu je, že dlžník musí vlastniť majetok, ktorý postačuje aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Súd zastaví konkurzné konanie pre nedo­statok majetku vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok fyzickej osoby vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka fyzickej osoby nemá hodnotu ani 1 659,70 Eur. Túto podmienku pre vyhlásenie konkurzu skúma predovšetkým predbežný správca po začatí konkurzného konania. Ak predbežný správca zistí, že majetok dlžníka - právnickej osoby, nemá hodnotu aspoň 6 638,78 Eur, v dôsledku nemajetnosti dlžníka bude konanie zastavené a dlžník v konečnom dôsledku nedosiahne to, o čo sa usiloval - ale v opačnom prípade dosiahne to, o čo sa usiloval: právnická osoba bude následne vymazaná z obchodného registra, a tak zanikne, čím sa zbaví akýchkoľvek nepríjemností. V tejto súvislosti hodnotu majetku súd posudzuje najmä podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania.

Preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu:

Pre úplnosť už len poznamenávame, že dlžník je povinný už pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet príslušného súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, pričom dlžník ako navrhovateľ je povinný doklad preukazujúci zaplatenie preddavku priložiť k návrhu na vyhlásenie konkurzu, inak sa vystavuje riziku odmi…

Exekučné Konanie

Na vedenie exekučného konania je príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Exekučný súd bude rozhodovať aj o prípustných obranách povinného. Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak sa návrh na vykonanie exekúcie podáva prostredníctvom exekútora, exekútor prevedie písomnosti v listinnej podobe do elektronickej podoby a takto vzniknuté elektronické dokumenty autorizuje; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Z návrhu na vykonanie exekúcie sa platí súdny poplatok vo výške 16,50 eur. Exekučný titul a verejné listiny sa pripájajú k návrhu na vykonanie exekúcie ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe. Súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Súd prideľuje veci exekútorovi vymenovanému pre územný obvod krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto, na ktorom je adresa trvalého pobytu, resp. sídla povinného. Výnimkou je situácia, ak už proti povinnému je vedená exekúcia (týka sa to len exekúcií pridelených po novom), v ktorej už súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Po začatí exekúcie exekútor zabezpečí jej vykonanie. Prebiehajúcu exekúciu môže zastaviť jednak súd, avšak aj exekútor tým, že vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Povinný môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach. Áno, v takom prípade exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Exekútor odloží exekúciu na dobu uvedenú v žiadosti povinného, najdlhšie však tri mesiace od podania žiadosti.

Zmeny v Exekučných Konaniach od roku 2017

Nový koncept nastavenia odmien a iných trov exekútora (od 1.4.2017) prišiel s paušálnymi sumami, na ktoré bude mať exekútor nárok. Keďže odmena exekútora sa odvíja od vymoženého plnenia, platí, že ak exekútor nič nevymôže, nemá nárok na žiadnu odmenu. Od apríla 2017 je obranou proti exekúcii „návrh na zastavenie exekúcie“, ktorý môže povinný podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrhy na zastavenie exekúcie sú prípustné aj neskôr, avšak podliehajú tzv. koncentračnej zásade t.j. Právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. O uplatnení práva exekútor upovedomí oprávneného a vyzve ho, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej dotknutú vec. Ak oprávnený súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej dotknutú vec alebo ak sa na výzvu exekútora včas nevyjadrí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie v časti týkajúcej sa dotknutej veci, ktoré doručí oprávnenému a osobe, ktorá právo nepripúšťajúce exekúciu uplatnila.

Novela Exekučného Poriadku od roku 2023

Od 1. apríla 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 48/2023 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. Hlavným cieľom novej právnej úpravy je zrýchliť a zefektívniť vedenie exekúcií na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie (tzv. Na tento účel bol zavedený inštitút tzv. donucovacích opatrení. Oproti vymáhaniu peňažných nárokov majú exekúcie, v ktorých sa má vymôcť peňažná povinnosť určité špecifiká. Zjednodušene, pri peňažnej exekúcii súdny exekútor vyhľadá aj bez súčinnosti povinného speňažiteľnú vec alebo právo v majetkovej podstate povinného a oprávneného uspokojí na ich hodnote. Pri nepeňažnej exekúcii je však potrebné, aby sám povinný niečo vykonal (napr. odstránil stavbu) alebo strpel (zdržal sa vypúšťania dymu pri údení). Dosiahnuť súčinnosť povinného však nie je jednoduché a doterajšie riešenie smerovali k jedinému nástroju - ukladaniu pokút povinnému.

Donucovacie Opatrenia

Pri uložení donucovacieho opatrenia sa dbá na to, aby donucovacie opatrenie viedlo k splneniu dotknutej povinnosti. Ak uloženie peňažnej pokuty neviedlo k splneniu dotknutej povinnosti, až vtedy môžu byť uložené donucovacie opatrenia podľa § 43a ods. 1 písm. b) až d) (zadržanie vodičského preukazu, použite technických prostriedkov brániacich užívaniu veci, zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla), avšak najskôr po vydaní dodatku k povereniu na vymoženie uloženej peňažnej pokuty.

Ďalšie aspekty donucovacích opatrení:

  • Áno. Ak ide o právnu povinnosť, ktorej vymoženie môže byť nákladné a exekútor by niesol inak značné kreditné riziko povinného resp. aj oprávneného.
  • Oproti pôvodnej právne úprave došlo k zmene. Obec (predtým národný výbor) nemôže mať povinnosť skladovania vypratávaných vecí. Vypratané veci sa preto po novom odovzdajú povinnému alebo plnoletej osobe, ktorá sa vo vypratávanej nehnuteľnosti nachádza. V ostatných prípadoch ich exekútor spíše a uschová na trovy povinného.
  • Ako sa postupuje v prípade zabezpečenia hnuteľných vecí použitím technických prostriedkov brániacich užívaniu veci (tzv.
  • Ak povinný alebo osoba uvedená v § 40 ods. 2 nepodá vyhlásenie o majetku a tento nedostatok bráni vedeniu exekúcie, exekútor je oprávnený uložiť donucovacie opatrenie alebo podať na súde návrh na uloženie donucovacieho opatrenia; donucovacie opatrenie podľa § 43a ods.
  • V prípade, že bude vydané upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia a povinný (fyzická osoba) ho neprevezme, je možné takéto DO vykonať? Aký bude procesný postup exekútora po vydaní dodatku k povereniu (najmä so zreteľom na vykonanie proti tretej osobe podľa § 40 ods. Upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia sa doručuje do vlastných rúk, pričom v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku je prípustné aj náhradné doručenie. Ak upovedomenie u uložení donucovacieho opatrenia nie je možné doručiť, považuje sa dňom vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
  • Je možné uložiť donucovacie opatrenie podľa § 43a ods. 1 písm. c), d) pri exekúcii odobratím veci (§ 185 ods. V prípade, ak je povinný oprávneným držiteľom a vlastníka to môže obmedzovať môže byť uložené donucovacie opatrenie podľa § 185 ods. 4 alebo 5.
  • Je vymoženie vymáhaného nároku dôvodom na to, aby sa donucovacie opatrenie podľa § 43a ods. 1 písm. a) nevykonalo alebo prestalo vykonávať? Ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie.V prípade splnenia dotknutej povinnosti alebo zastavenia exekúcie, v rámci ktorej bolo donucovacie opatrenie uložené, sa takéto donucovacie opatrenie musí prestať vykonávať bezodkladne, a to aj v prípade, ak nebolo vymožené celkom (najmä pri peňažnej pokute).

Zákon o Ukončení Niektorých Exekúcií (ZoUNEK)

Od 1.4.2017 došlo k niektorým zásadným zmenám v exekučných konaniach. Stalo sa tak v nadväznosti na zákon č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. Vzťah ZoUNEK a Exekučného poriadku je vzťahom lex specialis derogat legi generali, t. j. ZoUNEK upravuje ukončenie starých exekučných konaní a starých exekúcií špecifickým spôsobom. Ale ak ide o tie staré exekúcie, ktoré sa podľa ustanovení ZoUNEK nezastavujú (napríklad ide o absolútnu výnimku, alebo relatívnu výnimku), sú naďalej vedené podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Uvedené znamená, že v tých starých exekučných konaniach, v ktorých nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege, súdny exekútor ako aj exekučný súd postupujú podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení (pokračujú v incidenčných konaniach, konajú o procesných návrhoch, o návrhoch na uloženie poriadkovej pokuty, doručujú listiny prostredníctvom úradnej tabule súdu, prípadne do zahraničia a pod.), t. j. pokiaľ neexistuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie podľa ustanovení ZoUNEK (§ 2 ods.

#

tags: #návrh #na #vyhlásenie #konkurzu #pre #nemajetnosť

Ďalšie články