
Nemajetková ujma predstavuje akúkoľvek ujmu, ktorá nezasahuje majetkové práva, ale negatívne ovplyvňuje osobnú sféru poškodeného. V kontexte trestného konania a väzby môže táto ujma nadobúdať rôzne formy, od psychického utrpenia a zásahu do osobnej slobody až po poškodenie dobrého mena a spoločenského postavenia. Hoci sa môže zdať, že uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy je jednoduché, v skutočnosti ide o právne aj procesne náročný postup.
Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch patrí žalobcovi v konaní o ochranu osobnosti iba za zákonom ustanovených podmienok (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Právo na náhradu nemajetkovej ujmy je zakotvené v slovenskom právnom poriadku, a to najmä v Občianskom zákonníku a zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Dôležitým aspektom je aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý má prednosť pred vnútroštátnou úpravou.
Podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo sa hlavne domáhať, aby bolo upustené od neoprávneného zásahu do práva na ochranu jej osobnosti, aby boli odstránené následky týchto zásahov a aby bolo dané primerané zadosťučinenie, pričom pokiaľ by sa nejavilo postačujúcim toto (morálne) zadosťučinenie preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (tzv. relutárna náhrada).
Tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V kontexte väzby sa jedná najmä o prípady, keď bola osoba nezákonne vzatá do väzby a následne oslobodená spod obžaloby.
Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu
Článok 5 ods. 5 Dohovoru zaručuje odškodnenie za pozbavenie osobnej slobody v prípadoch obdobných prípadom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Dohovor umožňuje v uvedenom článku odškodnenie aj nemateriálnej ujmy; jeho aplikácia má pokiaľ ide o obsah pojmu škoda, prednosť pred vnútroštátnou úpravou.
Vedenie trestného stíhania na základe nezákonného uznesenia o jeho začatí bez ohľadu na to, či bolo vydané za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. alebo za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. odôvodňuje s ohľadom najmä na čl. 46 ods. 3 ústavy a čl. 36 ods.
Nároky z nezákonného rozhodnutia o väzbe sa v zmysle § 23 zákona č. 58/1969 Zb. premlčia za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia, tento nárok sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy sa zohľadňujú rôzne faktory, ako napríklad:
Rozsah nemajetkovej ujmy je možné určiť aj za využitia komparačnej metódy vo vzťahu k iným obdobným prípadom.
Prečítajte si tiež: Kompenzácia za nezákonnú väzbu
Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal problematikou náhrady nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že rozhodnutie o práve na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka nie je možné považovať za rozhodnutie deklaratórnej povahy. Ústavný súd vychádza z toho, že sú predmetom posúdenia a úvahy súdu otázky, či sú vôbec splnené podmienky na priznanie tohto práva uplatneného v žalobe a v akom rozsahu. Teda nejde tu o povinnosť na strane zasahovateľa, ktorá by vyplývala priamo z hmotného práva, a už vôbec nie jej rozsah. Jedine vo veci konajúci súd konštituuje a priznáva právo, keď autoritatív.
Prečítajte si tiež: Obvinenie a nemajetková ujma
tags: #nemajetková #ujma #náhrada #za #väzbu