Nemajetková ujma pri úraze: Definícia a nároky na odškodnenie

Problematika náhrady škody na zdraví a priznanie dávok úrazového poistenia v dôsledku pracovného úrazu poškodeného je pomerne náročná, k čomu prispieva široký diapazón právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedenú tému. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o nemajetkovej ujme pri úraze, s dôrazom na definíciu, nároky a súvisiace právne aspekty.

Úvod do problematiky pracovných úrazov a dopravných nehôd

V súčasnosti sa čoraz častejšie vyskytujú pracovné úrazy na pracovnej ceste v dôsledku dopravnej nehody. Nie každý úraz zamestnanca možno automaticky nazvať termínom pracovný úraz, tak ako nemožno označiť za pracovný úraz ani každú dopravnú nehodu zamestnanca. Pri tomto type pracovného úrazu (dopravnej nehode) je nutný individualizovaný prístup k uplatňovaniu si náhrady škody na zdraví. Prejavuje sa to najmä v tom, že v závislosti od následkov dopravnej nehody je táto ďalej riešená ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, alebo v trestnom konaní, kde má byť skutkový stav náležite objasnený a páchateľ spravodlivo potrestaný. Od výsledku daných konaní sa odvíja aj možnosť uplatnenia nároku poškodeného. V článku sa bližšie zameriame na pracovný úraz spôsobený počas pracovnej cesty pri dopravnej nehode, kde ako poškodení, prichádzajú do úvahy vodič a jeho spolujazdec, resp. spolujazdci.

Pre pochopenie problematiky pracovných úrazov zamestnancov pri dopravných nehodách je dôležité pripomenúť si základné pojmy ako pracovný úraz, plnenie pracovných úloh a pracovná cesta.

Definícia pracovného úrazu a pracovnej cesty

Vymedzenie pojmu pracovný úraz upravuje zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. a zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v z. n. p. Podľa ustanovenia § 195 ods. 2 Zákonníka práce je pracovný úraz poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Uvedené pojmy bližšie vymedzuje česká judikatúra, podľa ktorej "Pod porušením zdravia sa rozumie poškodenie fyzické aj psychické. Pracovným úrazom nie je teda iba telesné zranenie, ale aj porušenie zdravia vôbec, ku ktorému došlo nezávisle od vôle poškodeného, pričom nemusí ísť o jedinú príčinu úrazu, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, avšak dôležitú, podstatnú a značnú." "O pracovný úraz ide aj v prípade, keď vodič vozidla organizácie po prejdení určitej etapy cesty odstaví vozidlo a ide sa občerstviť do hostinca, pričom na ceste z vozidla alebo späť k vozidlu utrpí úraz (napr. je zachytený iným idúcim vozidlom)." V zmysle ustanovenia § 220 ods. 3 Zákonníka práce sa, ako pracovný úraz posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.

Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu

Pojem pracovná cesta zamestnanca je vymedzený v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. ako doba od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste, až do návratu zamestnanca z tejto cesty. Zamestnávateľ potrebuje na pracovnú cestu mimo obvodu pravidelného pracoviska súhlas zamestnanca. Súhlas zamestnanca sa nevyžaduje pri vyslaní na pracovnú cestu vyplývajúcu priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce. Právo uplatniť si náhradu škody poškodeného dôsledkom pracovného úrazu vzniká v práve ako dôsledok dopravnej nehody. Ak utrpel zamestnanec úraz ako vodič dopravnej nehody pri plnení pracovných úloh, posudzuje sa úraz ako pracovný. Pri vyslaní zamestnanca zamestnávateľom na pracovnú cestu so služobným motorovým vozidlom môže vzniknúť úraz pri dopravnej nehode. V danom prípade utrpí zamestnanec úraz v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, ide o pracovný úraz. Zákonník práce upravuje v ustanovení § 195 ods. 3 aj negatívne vymedzenie pracovného úrazu, podľa ktorého úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť nie je pracovný úraz.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení je pracovný úraz poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. V zmysle § 8 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení je pracovným úrazom aj poškodenie zdravia fyzickej osoby.

Odškodnenie pri dopravnej nehode

Ak ste utrpeli ujmu na zdraví pri dopravnej nehode, je dôležité vedieť, že platia prísne premlčacie lehoty. Ak chcete získať spravodlivú výšku odškodného, je nutné obrátiť sa na profesionálov, a to najlepšie už v počiatkoch riešenia náhrady škody, ktorá vznikla z dopravnej nehody. Pod pojmom „odškodné“ treba rozumieť všetky nároky, ktoré poškodená osoba má z dôvodu škody na zdraví spôsobenej dopravnou nehodou. Ak sa stanete obeťou dopravnej nehody, máte právo na odškodnenie aj keď ste sám nebol poistený, pretože odškodnenie Vám vyplatí poisťovňa v ktorej má vinník uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vo väčšine prípadov je najväčšou zložkou odškodnenia náhrada za bolesť (tzv. bolestné) a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Výška týchto nárokov sa určuje na základe vypracovaného lekárskeho posudku. Kompletné sadzby, z ktorých sa vypočíta výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nájdete v Zákone č. 437/2004 Z. z. - Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z.

Dopravná nehoda je najmä udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa usmrtí alebo zraní osoba. Za takto spôsobenú škodu na zdraví zodpovedá vodič motorového vozidla, prípadne prevádzkovateľ motorového vozidla. Škoda na zdraví sa odškodňuje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Za škodu spôsobenú zamestnancovi pri pracovnom úraze zodpovedá zamestnávateľ. Choroba z povolania je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania , ak vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním plnením. Za škodu spôsobenú chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Škoda na zdraví sa odškodňuje z úrazového poistenia zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Kompenzácia za nezákonnú väzbu

Zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov a zdravotníckych pomôcok. Zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, diagnostiku, liečbu, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Škoda na zdraví môže vzniknúť počas poskytovania zdravotnej starostlivosti lekárom.

Násilná trestná činnosť je teda trestná činnosť, ktorej charakteristikou je zranenie alebo usmrtenie konkrétnej osoby. Náhradu škody v prospech poškodeného upravuje zákon č. 215/06 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Nárok na odškodnenie prichádza do úvahy len pri úmyselnom násilnom trestnom činu. Poškodený môže požiadať o odškodnenie ak v trestnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu. Odškodnenie vypláca Ministerstvo spravodlivosti SR. Žiadosť je potrebné v lehote 18 mesiacov odo dňa spáchania trestného činu. Suma odškodnenia nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.

Bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako zložky nemajetkovej ujmy

Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo. Musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Právo na bolestné je viazané na osobu poškodeného. Toto právo nemožno postúpiť počas života poškodeného na tretiu osobu. Výška náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určí ako súčin počtu bodov, ktorým bola bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené v lekárskom posudku, a hodnoty jedného bodu. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil je medicínskou záležitosťou a závisí výlučne od odborného vyjadrenia lekára.

Právo na náhradu škody na zdraví sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel o škode. To znamená okamihom keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol uplatniť svoj nárok na súde, a ďalej o tom kto za škodu zodpovedá (rozhodnutie R38/1975). Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá. Nároky zo škody na zdraví môžete žiadať od zodpovednej osoby, ktorá zodpovedá za spôsobenú bolesť prípadne trvalé následky. Takouto osobou môže byť páchateľ trestnej činnosti, pri ublížení na zdraví, alebo vinník dopravnej nehody, prípadne poisťovateľ, kde bolo poistené vozidlo vinníka dopravnej nehodu.

Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo. Musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je viazané na osobu poškodeného. Toto právo nemožno postúpiť počas života poškodeného na tretiu osobu.

Prečítajte si tiež: Obvinenie a nemajetková ujma

Hodnotu bodu pre účely určenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia určuje Ministerstvo zdravotníctva SR. Hodnota bodu sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Priemernú mesačnú mzdu zisťuje Štatistický úrad SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. Ministerstvo zdravotníctva SR ustanoví hodnotu bodu najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

Právo na bolestné ako i právo na sťaženie spoločenského uplatnenie je viazané na osobu zranenú pri dopravnej nehode a zanikne smrťou tejto osoby.

Poisťovňa je povinná poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Alebo najneskôr do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na plnenie. Poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Poisťovňa je povinná do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného skončiť prešetrovanie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol nárok na náhradu škody preukázaný.

Ďalšie nároky poškodenej osoby

Poškodená osoba pri dopravnej nehode má viacero nárokov podľa právnych predpisov, a to nielen na náhradu škody spôsobenej na motorovom vozidle, ale aj nároky na náhradu škody na zdraví, prípadne náhradu inej ujmy. Pokiaľ bol poškodený vodičom vozidla a pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu tohto vozidla (k čomu v praxi dochádza), má poškodený nárok na náhradu škody spôsobenej na vozidle. Výška škody by sa mala rovnať nákladom, ktoré musel poškodený vynaložiť na opravu vozidla. Škoda na vozidle bude krytá z povinného zmluvného poistenia, ktoré mal uzatvorené vodič, ktorý dopravnú nehodu zavinil. V prípade, že vozidlo vinníka dopravnej nehody nebolo povinne zmluvne poistené, zostáva poškodenému zachovaná možnosť domáhať sa náhrady škody priamo od vinníka, prípadne sa obrátiť na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov (ďalej ako „SKP“). SKP spravuje garančný fond v zmysle ustanovení zákona č. 381/2001 Z. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. SKP z garančného fondu poskytne náhradu škody vtedy, ak bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

S dopravnými nehodami sú bežne spojené zranenia zúčastnených osôb, ktoré môžu byť viac či menej závažné. Poškodená osoba, pre vážnejšie zranenia, musí preto podstúpiť či už operačný zákrok, ošetrenie, liečbu, rehabilitácie a pod., a na niekoľko týždňov až mesiacov je vyradená z pracovného života, ako aj bežného obvyklého života (napr. Z toho dôvodu zákon č. 437/2004 Z. z. Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

Lekársky posudok spravidla zabezpečí vyšetrovateľ, ktorý vyšetruje spáchané trestné činy súvisiace s konkrétnou dopravnou nehodou. Ten na základe uznesenia priberie do trestného konania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorý posudok vypracuje a zároveň určí aj bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom podľa výšky bodov sa následne určí výška nárokov v peniazoch. Ak by poškodenému vznikol nárok za bolesť za poškodenie zdravia v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá bola spôsobená v roku 2021, výška za jeden bod bude 22,66 EUR (t. j. v predchádzajúcom roku bola priemerná mzda vo výške 1.133,- EUR a z toho 2% predstavujú sumu 22,66 EUR).

V prípade, ak je poškodený zamestnaný alebo zárobkovo činný ako samostatne zárobkovo činná osoba, má voči zodpovednej osobe aj nárok na to, aby mu nahradil stratu na zárobku. Poškodený, ktorý je zamestnaný, dostáva za svoju prácu mzdu. Tým, že mu je pre poškodenie zdravia znemožnené pracovať, svoju obvyklú mzdu nedosiahne a bude mu poskytnutá nemocenská dávka podľa predpisov o sociálnom poistení. Právna úprava náhrady straty zárobku prešla v roku 2019 legislatívnou zmenou (do 30.01.2019 bola táto náhrada obmedzená v neprospech poškodených osôb), pričom dôvodová správa k zákonu č. 394/2019 Z. z. Pokiaľ teda poškodený ako zamestnanec dosahoval príjem napr.Nárok na náhradu straty na zárobku a nárok n…

Pracovný úraz: Postup a povinnosti

Čo považujeme za pracovný úraz? Aký je postup pri nahlasovaní pracovného úrazu? Aké povinnosti má zamestnávateľ ohľadom pracovného úrazu? Stačí chvíľa nepozornosti pri plnení pracovných úloh a na pracovisku môže dôjsť k pracovnému úrazu. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (tzv. BOZP) by mala byť u zamestnávateľa nastavená tak, aby sa minimalizovalo riziko vzniku pracovného úrazu. Práva úprava pracovného úrazu je roztrieštená. zákone č. 311/2001 Z.z. zákone č. 124/2006 Z.z. vyhláške č. zákone č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 125/2006 Z. Z hľadiska prevencie predchádza vzniku pracovných úrazov aj dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zákonník práce obsahuje aj negatívnu definíciu vo vzťahu k pracovnému úrazu, čiže definuje, čo za pracovný úraz nemožno považovať. Z dikcie § 195 ods. Napríklad v Česku riešili prípad škody, ktorá vznikla v dôsledku úrazu pri výkone práce v tzv. faktickom pracovnom pomere. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, z 26. novembra 2019, vydanom pod sp. zn. 21 Cdo 2124/2018, ak vykonáva konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným pre túto spoločnosť na základe neplatnej pracovnej zmluvy prácu, ktorej náplňou nie je výkon funkcie štatutárneho zástupcu, vznikajú ohľadom tejto práce vzťahy z tzv. faktického pracovného pomeru. Ak utrpí pri takto fakticky vykonávanej práci škodu v dôsledku úrazu, vzniká mu právo na náhradu škody; úraz utrpený v rámci faktického pracovného pomeru sa posudzuje ako pracovný úraz.

Na škodu vzniknutú úrazom, ktorý zamestnanec utrpel pri výkone práce vykonávanej pre zamestnávateľa v tzv. V Česku tiež súdy riešili pracovný úraz zamestnanca na zahraničnej pracovnej ceste. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, vydanom dňa 5. januára 2012, pod sp. Najvyšší súd ČR sa vyjadril aj k pracovnému úrazu pri športovej aktivite, ktorá sa konala na pokyn zamestnávateľa. V rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 2259/2011, z 20. novembra 2012 sa uvádza, že"… i keď športová činnosť, pri ktorej zamestnanec utrpel úraz, zrejme nebola výkonom jeho pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy (ani s nimi nijak nesúvisela), predsa nie je vylúčené, aby táto činnosť, ktorá "nevybočila" z rámca oficiálneho programu "Športových dní" zamestnávateľa, bola posúdená ako plnenie pracovných úloh za predpokladu, že ju zamestnanec vykonával na príkaz (pokyn) zamestnávateľa, resp. úraz v čase, kedy zamestnanec vybočil z plnenia pracovných úloh, nastal tzv. exces (napr. zamestnanec utrpí úraz, keď si vyrába pre seba bez dovolenia nejaké veci alebo pri tzv. nepriaznivé oznámenie zamestnancovi týkajúce sa výkonu jeho zamestnania, ktoré malo za následok infarkt myokardu alebo inú cievnu príhodu (Najvyšší súd ČSR, sp. ostatné registrované pracovné úrazy, t.j. iný úraz, t.j. Oznamovaciu povinnosť podľa uvedeného má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku predmetnej udalosti. V súlade s § 17 ods. 3 zákona o BOZP je zamestnávateľ tiež povinný zachovať stav pracoviska do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. V prípade, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, má tento zamestnávateľ povinnosť bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca. V súlade s § 17 ods. splniť oznamovaciu povinnosť podľa odseku 5 písm. zistiť príčinu vzniku registrovaného pracovného úrazu podľa odseku 4 písm. po spísaní podkladu pre záznam o registrovanom pracovnom úraze podľa odseku 4 písm. prijať a vykonať opatrenia podľa odseku 4 písm. zamestnávateľ zamestnanca je povinný splniť povinnosti podľa odseku 4 písm. b) a c), odseku 5 písm. Zamestnávateľ je povinný zaslať príslušnému inšpektorátu práce záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, kedy sa o tomto pracovnom úraze dozvedel. V súlade s § 17 ods. 7 písm. b) zákona o BOZP má zamestnávateľ povinnosť zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru aj správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu. Vo vzťahu k zisťovaniu príčin vzniku pracovného úrazu sa odporúča, aby zamestnávateľ dôsledne, riadne a zodpovedne zistil príčiny a okolnosti vzniku závažného pracovného úrazu. posúdiť všetky relevantné písomné a iné doklady o bezpečných pracovných postupoch, pracovných a technologických postupoch, o charaktere pracoviska, o stave bezpečnostných a ochranných zariadení a o ďalších opatreniach (napr. zohľadniť doklady o kvalifikácii, zdravotnej spôsobilosti, odbornej spôsobilosti, oboznamovaní, inštruktážach, skúškach, pracovnoprávnom vzťahu, pracovnej náplni, resp. opise činností, ktoré postihnutý mal vykonávať, o preskúšaní a pod. Zamestnávateľ má aj evidenčné povinnosti. Tie sú upravené v § 17 ods. Za pracovný úraz zamestnanca, ako aj za vznik choroby z povolania, nesie zodpovednosť zamestnávateľ. príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou (Najvyšší súd ČR sa v rozsudku vydanom dňa 27. októbra 2009, pod sp. zn. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie. Ak sú splnené všetky uvedené predpoklady, zodpovedá za škodu zamestnávateľ. Zákonníkom práce. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti len v prípade preukázania jedného z troch predpokladov (liberačných dôvodov). Najvyšší súd ČR riešil prípad pracovného úrazu v súvislosti s pokynom na zaistenie BOZP. Tento súd v rozsudku vydanom pod sp. zn. 21 Cdo 2141/2011, vydanom dňa 4. septembra 2012 uvádza, že"Korektným pokynom k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci môže byť i, hoci vulgárny, pokyn, stanovujúci pre podriadených záväzný spôsob správania s vysvetlením dôvodu pokynu. Pokyn má byť vydaný vopred, nie až vo chvíli, kedy dochádza k úrazovému deju; nie je však na škodu, ak je vydaný vo chvíli, kedy nebezpečie môže hroziť, a zmyslom pokynu je tomuto nebezpečiu predchádzať. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal. Týmto situáciám sa dá predchádzať aj systémom opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa. JUDr. Andrej PORUBAN, PhD.

tags: #nemajetkova #ujma #pri #uraze #definicia