Nemajetková ujma, trvanie väzby a judikatúra

Tento článok sa zaoberá problematikou nemajetkovej ujmy v kontexte trvania väzby a relevantnej judikatúry na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme, s dôrazom na podmienky vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, kritériá pre jej určenie a súvisiacu judikatúru.

Prípad A.B. a jeho väzba

Žalobca A.B. bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/346/2019 zo dňa 31.10.2019. Dôvodom bolo obvinenie zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona. Následne bola podaná obžaloba pod sp. zn. 5T/32/2020. Okresný súd Zvolen však rozsudkom sp. zn. 5T/32/2020 zo dňa 21.08.2020 žalobcu spod obžaloby oslobodil. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zamietnuté.

Počas trvania väzby si poškodený zvolil obhajcu JUDr. Tomáša Rosinu, Advokátska kancelária JUDr. s.r.o. Odmena za zastupovanie bola vyúčtovaná vo výške 2.400 Eur. Žalobca poukázal na negatívne dopady väzby na jeho osobu, vrátane pocitov beznádeje, obmedzenia kontaktu s rodinou a problémov s finančnými záležitosťami. Po prepustení z väzby mal žalobca problémy nájsť si zamestnanie a izoloval sa od svojho okolia.

Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

Žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v súlade s § 17 zák. č. 514/2003 Z. z. a § 16 ods.4 zákona č. 58/1969 Zb. Poukazoval na to, že v dôsledku nezákonného trestného stíhania bol uvrhnutý do väzby, čo malo mimoriadne negatívne dopady na jeho život. Žalobca argumentoval, že samotný pobyt vo väzbe považuje za najhoršie obdobie svojho života. Počas obmedzenia jeho slobody prežíval pocity pretrvávajúcej beznádeje a bezmocnosti. Kontakt s rodinou bol obmedzený a mal problémy so svojimi finančnými záležitosťami.

Žalovaná strana, Slovenská republika, namietala, že žalobca nevyužil všetky opravné prostriedky proti nezákonnému rozhodnutiu a že uplatňovaná suma je neprimeraná. Žalovaná strana argumentovala, že žalobca nepodal riadny opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia a sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby.

Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu

Rozhodovacia činnosť súdov

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne A. B., matky žalobcu, a svedkyne H. F. I., priateľky žalobcu. Z výsluchu svedkyne A. B. súd zistil, že žalobca je jej synom a že väzba mala negatívny dopad na celú rodinu. Svedkyňa uviedla, že syn jej hovoril, že je nevinný a že v base fungoval brutálny režim. Z výsluchu svedkyne H. F. I. súd zistil, že žalobca je jej priateľom. Svedkyňa uviedla, že po prepustení z väzby sa nasťahovala do bytu žalobcu a začali bývať spoločne.

Judikatúra Najvyššieho súdu SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v judikatúre opakovane zaoberal problematikou náhrady nemajetkovej ujmy v kontexte trestného stíhania a väzby. V rozsudku z 27. októbra 2000 sp. zn. 2 Cdo 67/2000 Najvyšší súd vyslovil právny názor, podľa ktorého súd je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako predbežnú otázku riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V rozhodnutí sp. zn. 6MCdo/1/ Najvyšší súd rozhodol o porušení čl. 6 ods. 1 Dohovoru tým, že Slovenská republika v konaní a rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo/1/ porušila právo na spravodlivé súdne konanie.

V rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 177/2005 Najvyšší súd uviedol, že Dohovor umožňuje v článku 5 odškodnenie aj nemateriálnej ujmy; jeho aplikácia má pokiaľ ide o obsah pojmu škoda, prednosť pred vnútroštátnou úpravou. Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD. v právnej veci žalobkyne: nesvojprávna M. W., nar. XXXX, zastúpená opatrovníčkou O. J. XXXX/XX, O., t. č. R. proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej koná Úrad pre správu majetku štátu, so sídlom Bratislava, Radlinského 32, o náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 24C/167/2008, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. júna 2010 č. k. 13Co/16/2010-127, takto

Zákonné ustanovenia

Žalobca poukázal na zákonné ustanovenie § 5 ods.1, § 8 ods.5 písm. zákona č. 514/2003 Z.z. a § 37 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku. Žalovaná strana poukazovala na § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v spojení s ods. 2 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z.

Kritériá pre určenie výšky nemajetkovej ujmy

Občiansky zákonník neurčuje minimálnu ani maximálnu hranicu nemajetkovej ujmy. Posúdenie výšky nemateriálnej ujmy je závislé od úvahy súdu. Maximálna suma peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať je ohraničená výškou navrhovateľom požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu. Súd vo svojom rozhodnutí musí uviesť dôvody, pre ktoré bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v konkrétnej výške. I keď výška nemateriálnej umy je predmetom voľnej úvahy súdu, táto úvaha sa musí opierať o preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej úvahy sa tak nesmie stať nepreskúmateľnou ľubovôľou súdu mimo rámec akejkoľvek kontroly.

Prečítajte si tiež: Kompenzácia za nezákonnú väzbu

Pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu, akú ujmu mohol neoprávnený zásah vyvolať. Nemožno presne zistiť skutočnú ujmu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je určovaná základnými zákonnými kritériami. A to predovšetkým závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Prečítajte si tiež: Obvinenie a nemajetková ujma

tags: #nemajetkova #ujma #trvanie #vazby #judikatura