Nemajetková ujma žalobcu s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony v judikatúre

Tento článok sa zaoberá problematikou nemajetkovej ujmy, ktorá vzniká žalobcovi obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony, a to v kontexte judikatúry slovenských súdov. Analyzuje právne princípy a judikáty, ktoré sa vzťahujú na túto oblasť, a poskytuje prehľad o tom, ako súdy posudzujú nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v takýchto prípadoch.

Všeobecný rámec nemajetkovej ujmy

Nemajetková ujma predstavuje ujmu, ktorá nevzniká v majetkovej sfére poškodeného, ale v jeho osobnostnej sfére. Môže ísť o zásah do osobnostných práv, ako je právo na česť, dôstojnosť, súkromie alebo zdravie. Náhrada nemajetkovej ujmy má za cieľ kompenzovať poškodenému nemateriálnu stratu, ktorú utrpel v dôsledku protiprávneho konania iného subjektu.

Obmedzená spôsobilosť na právne úkony

Spôsobilosť na právne úkony je vlastnosť fyzickej osoby, ktorá jej umožňuje samostatne nadobúdať práva a povinnosti vlastnými právnymi úkonmi. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony znamená, že osoba nie je plne spôsobilá samostatne konať v právnych veciach a potrebuje zastúpenie alebo pomoc inej osoby, napríklad opatrovníka. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže byť spôsobené vekom, duševnou poruchou alebo inými dôvodmi.

Nemajetková ujma a osoby s obmedzenou spôsobilosťou

V prípade, ak osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony utrpí nemajetkovú ujmu, vzniká otázka, ako sa bude táto ujma posudzovať a ako sa bude uplatňovať nárok na jej náhradu. Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že osoba s obmedzenou spôsobilosťou nemusí byť schopná plne si uvedomiť rozsah a dôsledky zásahu do jej osobnostných práv.

Relevantná judikatúra

Slovenská judikatúra sa zaoberá problematikou nemajetkovej ujmy v kontexte osôb s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony v rôznych prípadoch. Nižšie sú uvedené niektoré právne vety a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú tejto problematiky:

Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu

• Právna veta: Pre priznanie finančnej náhrady sa okrem iného vyžaduje vznik nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby predstavujúcich zníženie osobnosti alebo vážnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom takejto kvalifikovanej ujmy, kedy nepostačuje vzhľadom na intenzitu zásahu ani v spôsobe na nemajetkovú ujmu na osobnosť iba priznanie morálnej satisfakcie, ktorá podľa zákona má prednosť. Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
• Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: V právnej veci žalobcu JUDr. x. v B., zastúpeného JUDr. E. Ľ., advokátkou v B., proti žalovanému P. P., a.s., B., zastúpeného JUDr. Š. D., advokátom v B., vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 1. decembra 2011 sp. zn.
• Právna veta: Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.
• Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: V exekučnej veci oprávneného S., IČO: X., proti povinným 1/ P., IČO: X., 2/ A., IČO: X., zastúpených JUDr. J., na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 13. apríla 2011, sp.zn.
• Právna veta: Pre posúdenie, či sú v danom prípade predpoklady pre zastavenie konania z dôvodu prekážky veci už rozhodnutej alebo prekážky skôr začatého konania je potrebné posúdiť, či v konaniach ide o totožných účastníkov konania a o totožný predmet konania o nariadenie predbežného opatrenia. Pri nariadení predbežného opatrenia sa zásadne vychádza z toho, čo je alebo bude predmetom konania vo veci samej, teda v súvislosti s akým nárokom je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, resp. či je daná obava, že výkon súdneho rozhodnutia o konkrétnej veci samej je ohrozený. Predbežné opatrenie je viazané na konanie vo veci samej.
• Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: V právnej veci žalobcu Ing. J., zastúpeného JUDr. Ing. V. K., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr.
• Právna veta: Najvyšší súd poukazuje na to, že „právo na súd“, ktorého jedným z aspektov je právo na prístup k súdu nie je absolútne a podlieha určitým obmedzeniam, najmä pokiaľ ide o podmienky prípustnosti opravného prostriedku. Tieto obmedzenia však nesmú zamedziť alebo obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že by uvedené právo bolo zasiahnuté v samej svojej podstate. Takéto obmedzenia nebudú zlučiteľné s článkom 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, ak nesledujú legitímny cieľ, alebo ak neexistuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a c.
• Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: V právnej veci navrhovateľa Ing. E. bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. J. F., advokátkou v B., proti odporcovi M. Č. B. - D. N. V., so sídlom v B., zastúpeného JUDr. P. výpovede, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 3. februára 2009 sp. zn.
• Právna veta: Z ustanovenia § 192 ods. 2 v spojení s § 193 O.s.p., ktorý odkazuje na ustanovenia § 176 až § 180 O.s.p. vyplýva, že rozhodnutie o ustanovení opatrovníka A. K. po obmedzení spôsobilosti na právne úkony v rozsudku okresného súdu malo povahu uznesenia, tak ako to vyplýva z § 192 ods. 2 O.s.p. a § 176 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 193 O.s.p. V takomto prípade podľa ustanovenia § 214 ods. 2 písm.c/ O.s.p. nemal odvolací súd povinnosť nariadiť vo veci pojednávanie. Preto ak odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania vo veci formou uznesenia o výroku rozsudku okresného súdu majúceho povahu uznesenia, neporušil tým zákon.
• Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: V právnej veci navrhovateľov 1/ D. v P., 2/ A. K., bývajúcej v P., 3/ J. K., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. P. spôsobilosti na právne úkony A. opatrovníčkou E.
• Právna veta: Z obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že o.i. namietal skutočnosť, že krajský súd sa vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s jeho námietkami, poukazujúc na § 56 ods. 2 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z., keď súd prvého stupňa len stroho konštatoval, stotožňujúc sa s názorom žalovaného, že žalobca ako zahraničná osoba mal na území Slovenskej republiky zriadenú organizačnú zložku zapísanú v príslušnom obchodnom registri, teda na území Slovenskej republiky podnikal v rozsahu predmetu činnosti, mal na území sídlo zahraničnej osoby, teda adresu miesta činnosti organizačnej zložky podniku zah.
• Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: Dampfschiffahrts - Gesellschaft m.b.H. Rakúsko, zastúpeného JUDr.
• Právna veta: Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva nielen z potreby účastníkov mať možnosť dozvedieť sa o dôvodoch a príčinách, pre ktoré súd rozhodol určitým spôsobom, ale aj z prípadnej potreby skutkovo a právne argumentovať proti vydanému rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe nemusí vždy disponovať potrebnou intenzitou smerujúcou k porušeniu ústavných práv účastníkov. Túto skutočnosť je potrebné posudzovať vždy individuálne pre konkrétny prípad a so zreteľom na charakter konania. Takú intenzitu nedostatku dôvodov rozhodnutia, ktorá by zakladala porušenie základného práva účastníka konania na spravodlivé súdne konanie, možno konštatovať len vtedy, ak by pre nedostatok dôvodov rozhodnutia nebolo možné zistiť, na základe akých úvah súd pri svojom rozhodovaní postupoval.
• Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: V právnej veci navrhovateľky D., so sídlom na B. zastúpenej JUDr. M. J., advokátom so sídlom v N., proti odporkyni A. B., bývajúcej vo V. pod sp. zn. z 24. januára 2012 sp. zn.
• Právna veta: Podľa zhora citovaného § 19 zákona o slobode informácií možno podať opravné prostriedky, ktorými sa žiadateľ môže brániť proti odmietnutiu požadovanej informácie alebo nečinnosti povinnej osoby, ktorá spočíva v márnom uplynutí lehoty na rozhodnutie o žiadosti ustanovenej v § 17 cit. zákona. V § 19 ods. 4 tohto zákona sa ustanovuje, že rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona, za ktorý sa považujú ustanovenia § 244 a nasl. OSP Napriek legislatívne neobvyklému zaradeniu súdnej ochrany k opravným prostriedkom podľa správneho poriadku, v skúmanej veci je potrebné vychádzať z toho, že súdna ochrana je poskytovaná v režime ustanovení OSP upravujúcich správne súdnictvo.
• Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: bytom H., zastúpeného Mgr. V., advokátom so sídlom v B. Obci Č. navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 11. č. k. 1S 478/2006-21 zo dňa 11.
• Právna veta: Kumulatívne stanovenie podmienok prípustnosti návrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v § 250v ods. 3 O. s. p., a to vyčerpanie prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a podanie návrhu v subjektívnej lehote, je nevyhnutné v zmysle čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať tak, aby sa navzájom nevylučovali. Ustanovenie § 250v ods. 3, druhá veta O. s. p.
• Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: Žalobcovia 1/ a 2/ sa návrhom podaným na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa 29. 1. Zásah žalovaného, v dôsledku ktorého žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci pozemku s parc. č. X o výmere 192 m2, a na ňom stojaceho rodinného domu so súp. č. X a pozemku s parc. č. X o výmere 20 m2, a na stojacej garáži so súp. č. X nachádzajúcich sa na P. ulici č. X v B.
• Právna veta: 9. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne odôvodnené.
• Meno a priezvisko: JUDr.
• Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: K. N., nar. bezdomovca, J.

Faktory ovplyvňujúce posudzovanie nemajetkovej ujmy

Pri posudzovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony súdy zohľadňujú viaceré faktory:

• Rozsah obmedzenia spôsobilosti: Čím je obmedzenie spôsobilosti závažnejšie, tým väčší dôraz sa kladie na objektívne posúdenie ujmy a na ochranu záujmov poškodeného.
• Charakter zásahu: Súdy posudzujú intenzitu a závažnosť zásahu do osobnostných práv poškodeného. Zohľadňujú, či išlo o jednorazový incident alebo o dlhodobé konanie, a aký vplyv mal zásah na život poškodeného.
• Subjektívne vnímanie ujmy: Hoci osoba s obmedzenou spôsobilosťou nemusí byť schopná plne vyjadriť svoje pocity a prežívanie, súdy sa snažia zistiť, ako zásah ovplyvnil jej psychický stav a kvalitu života.
• Príčinná súvislosť: Je potrebné preukázať, že medzi protiprávnym konaním a vznikom nemajetkovej ujmy existuje príčinná súvislosť.
• Primeranosť náhrady: Súdy dbajú na to, aby výška náhrady nemajetkovej ujmy bola primeraná závažnosti ujmy a aby zohľadňovala všetky relevantné okolnosti prípadu.

Zastúpenie a ochrana záujmov

Osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony potrebuje v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy zastúpenie, aby boli jej záujmy riadne chránené. Zastupovať ju môže opatrovník, ktorý je povinný konať v jej najlepšom záujme. Súd je povinný zabezpečiť, aby bol poškodený riadne zastúpený a aby boli jeho práva plne rešpektované.

Prečítajte si tiež: Kompenzácia za nezákonnú väzbu

Prečítajte si tiež: Obvinenie a nemajetková ujma

tags: #nemajetková #ujma #žalobca #obmedzený #v #spôsobilosti