
Pracovná zmluva je základný dokument upravujúci vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jej platnosť je kľúčová pre zabezpečenie práv a povinností oboch strán. Čo sa však stane, ak zamestnávateľ pri uzatváraní zmluvy poruší zákonné podmienky? Tento článok sa zameriava na situáciu, keď pracovnú zmluvu podpisuje zamestnávateľ sám so sebou, a rozoberá dôsledky takejto neplatnosti.
Pracovná zmluva je upravená v § 43 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Ide o základný dokument, ktorým vzniká pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Musí byť uzatvorená písomne pred nástupom do práce, inak je neplatná. Zmluva presne určuje:
Na jej základe vznikajú pracovnoprávne vzťahy s právami a povinnosťami oboch strán.
Ešte predtým, ako sa ponoríme do problematiky neplatných zmlúv, je dôležité rozlíšiť dva základné spôsoby ukončenia pracovného pomeru: dohodu a výpoveď.
Pracovná zmluva musí byť podpísaná oboma stranami - zamestnancom a osobou oprávnenou konať za zamestnávateľa. Ak zmluvu podpíše jedna osoba v mene oboch strán (napríklad konateľ spoločnosti podpíše zmluvu aj za zamestnanca), ide o závažné porušenie zákona a zmluva je od začiatku neplatná.
Prečítajte si tiež: Rozsudok: PN a výpoveď
Neplatná pracovná zmluva má zásadné právne dôsledky. Pracovný pomer nevznikol, a preto zamestnanec nemá nárok na:
Zamestnávateľ zase nemá nárok na:
Ak zistíte, že vaša pracovná zmluva je neplatná, mali by ste okamžite konať.
Zákonník práce v § 48 ods. 2 ustanovuje, že pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pri opätovnom predlžení alebo opätovnom dohodnutí pracovného pomeru platí podľa § 48 ods. Pričom podľa § 48 ods. Na ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky sa teda vyžaduje vecný dôvod. Vecné dôvody sú v Zákonníku práce v § 48 ods. 4 ustanovené taxatívne, teda iný vecný dôvod, ako ustanovuje Zákonník práce neprichádza do úvahy. Zamestnávateľ teda má možnosť napríklad uzatvoriť prvú pracovnú zmluvu na určitú dobu bez vecného dôvodu najdlhšie na dva roky a nad rámec dvoch rokov už nemôže túto pracovnú zmluvu opätovne predlžovať bez vecného dôvodu. Zákonník práce vyžaduje, aby sa vecný dôvod na predlženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu uviedol v pracovnej zmluve. Ak by pracovná zmluva neobsahovala vecný dôvod predlženia alebo opätovného dohodnutia pracovného pomeru na určitú dobu, v zmysle už vyššie uvedeného by bolo potrebné takýto pracovný pomer poväzovať za pracovný pomer na neurčitý čas z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.
V prípadoch, keď končíte z dôvodov vymenovaných v § 63 ods. 1 písm. Odstupné nájdete v § 76 Zákonníka práce. V odseku 1 je odstupné, keď sa pracovný pomer končí výpoveďou. Podľa § 62 ods. ak Váš pracovný pomer trval dlhšie ako 5 rokov, zvykne sa dávať 3 mesačná výpovedná doba, ak viac ako rok, tak je to dvojmesačná výpovedná a pri pracovnom pomere trvajúcom menej ako rok, platí jednomesačná výpovedná doba. Ak výpoveď dáva zamestnanec, dáva ju bez uvedenia dôvodu. Jediným nasmerovaním na dĺžku výpovednej doby, ak dáva výpoveď zamestnanec, je v § 62 ods.
Prečítajte si tiež: Darovanie v manželstve
Prečítajte si tiež: Bezdôvodné obohatenie v nájme