Neplatnosť právneho úkonu v dôsledku nezapísaného predmetu podnikania

Úvod

Neplatnosť právneho úkonu je závažný právny následok, ktorý môže nastať v rôznych situáciách. Jednou z nich je aj prípad, keď spoločnosť vykonáva činnosť, ktorá nie je zapísaná v jej predmete podnikania v obchodnom registri. Tento článok sa zaoberá problematikou neplatnosti právneho úkonu v kontexte nezapísaného predmetu podnikania, pričom analyzuje dôsledky takéhoto konania a právne východiská.

Kto je konateľ spoločnosti?

Konateľ je v zmysle § 133 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným. Ustanovenie § 133 Obchodného zákonníka nadväzuje na § 20 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktoré stanovuje, že právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia štatutárne orgány. Konanie štatutárneho orgánu je priamo konaním právnickej osoby. Štatutárny orgán je v spoločnosti len jeden. Každá spoločnosť s ručením obmedzeným môže mať jedného konateľa ako individuálny štatutárny orgán ale aj viac konateľov ako kolektívny štatutárny orgán. V mene spoločnosti je oprávnený konať každý samostatne, pokiaľ sa v spoločenskej zmluve nestanoví, že môžu konať len viacerí (napr. dvaja), a to spoločne a nerozdielne. Spôsob konania konateľov sa zapisuje aj do Obchodného registra v zmysle § 2 ods. 1 písm. e) zákona 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako povinne zapisovaný údaj a zároveň ide o obligatórnu náležitosť spoločenskej zmluvy podľa § 110 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka.

Dôsledky nedodržania spôsobu konania

„Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti môže v konečnom dôsledku viesť k neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám nebola prejavená zákonom predpísaným spôsobom, t.j. určeným spôsobom konania v mene spoločnosti.“ (Patakyová M. a kol: Obchodný zákonník. Komentár. 3. Konateľské oprávnenia môže obmedziť iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenia, avšak takéto obmedzenie nie je účinné voči tretím osobám. Konateľom spoločnosti sa môže stať aj cudzí štátny príslušník. Na výkon tejto funkcie konateľ spoločnosti nemusí mať žiadnu špeciálnu kvalifikáciu, avšak musí to byť osoba bezúhonná (nesmie mať zápis v registri trestov) a musí mať plnú spôsobilosť na právne úkony. Pokiaľ cudzinec nie je občanom krajiny EÚ alebo OECD, vyžaduje sa, aby mal na území Slovenska pobyt (prechodný alebo trvalý). Funkcia prvého konateľa vzniká zápisom spoločnosti do obchodného registra. Ako sme už spomínali, určenie konateľov je obligatórna náležitosť spoločenskej zmluvy. V nej sa presne špecifikujú ich mená a priezviská, rodné čísla a dátumy narodenia. Táto povinnosť sa týka výlučne prvých konateľov. Osoba vykonávajúca funkciu konateľa musí byť bezúhonná.

Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti

§ 6 zákona č. 455/1991 Zb.: Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti (1) Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú: a) dosiahnutie veku 18 rokov, b) spôsobilosť na právne úkony, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený.24e) Za bezúhonného sa nepovažuje osoba, ktorá vo vzťahu k predmetu podnikania nespĺňa ani podmienky bezúhonnosti podľa osobitného predpisu.24f) (3) U slovenskej právnickej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať fyzická osoba alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom. Podmienku podľa odseku 1 písm. c) musí spĺňať aj právnická osoba. (4) U podniku zahraničnej osoby musí všeobecné podmienky podľa odseku 1 spĺňať osoba vedúceho podniku zahraničnej osoby a u organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby osoba vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Podmienku podľa odseku 1 písm. S výnimkou prvých konateľov, ktorých v procese zakladania ustanovujú do funkcie zakladatelia priamo v spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej listine, o vymenovaní a odvolaní konateľov po vzniku spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie (§ 125 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka) a preto zmeny v týchto osobách už nie je potrebné osobitne vyjadriť v spoločenskej zmluve. K vymenovaniu alebo odvolaniu konateľa sa vyžaduje rozhodnutie jediného spoločníka alebo viacerých spoločníkov (v tomto prípade rozhoduje valné zhromaždenie). Na rozhodnutie o vymenovaní alebo odvolaní konateľa stačí jednoduchá väčšina hlasov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje vyšší počet hlasov. Neexistuje zákonom ustanovené funkčné obdobie (upravuje sa to v spoločenskej zmluve). Novela Obchodného zákonníka č. 264/2017 Z. z. zaviedla povinnosti štatutárnemu orgánu aj po tom, ako skončila jeho funkcia. V zmysle § 66 ods. 1 Obchodného zákonníka: “Ak sa osoba, ktorá je jediným štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady spoločnosti vzdá funkcie, je odvolaná alebo výkon jej funkcie zanikne smrťou alebo sa skončí inak, musí príslušný orgán spoločnosti do troch mesiacov ustanoviť namiesto nej nového člena orgánu spoločnosti.” V zmysle § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka ďalej platí, že „ak jediný štatutárny orgán spoločnosti nie je zapísaný do obchodného registra do 60 dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1, je ten, kto funkciu jediného štatutárneho orgánu spoločnosti vykonával naposledy, povinný podať do 30 dní návrh na zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 písm. Štatutárny orgán (konateľ) má aj po skončení funkcie povinnosť poskytovať súčinnosť za obdobie, v ktorom vykonával túto funkciu.

Zodpovednosť spoločníka obchodnej spoločnosti

Zodpovednosť spoločníka obchodnej spoločnosti za vzniknutý úpadok spoločnosti je upravená v § 66aa Obchodného zákonníka. V predmetnom ustanovení je upravená zodpovednosť veriteľom spoločnosti za škodu spôsobenú úpadkom spoločníka ako ovládanej osoby za podmienky, že svojím konaním podstatne prispela k úpadku ovládanej osoby (spoločnosti). Podľa dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu “V prvom rade, navrhovaná úprava sa vzťahuje na zodpovednosť ovládajúcej osoby tak, ako ju vymedzuje § 66a Obchodného zákonníka. Po druhé, ovládajúca osoba musela k úpadku ovládanej osoby prispieť svojím vlastným aktívnym konaním. Po tretie, konanie ovládajúcej osoby ďalej muselo podstatným spôsobom prispieť k úpadku ovládanej osoby. Upozorňujeme tiež na možnosť správcov konkurzných podstát, aby voči spoločníkom uplatnili nárok na náhradu škody v rámci konkurzného konania, ktorá bola spôsobená spoločnosti porušením ich povinností. Okrem toho sa zaviedla v novom § 11a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii aj zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a to voči osobám, ktoré sú návrh povinné podať v mene dlžníka (obchodnej spoločnosti) podľa § 11 ods. Pri podaniach do obchodného registra sa vyžadujú overené podpisy štatutárneho orgánu resp. vedúceho organizačnej zložky. že súhlasím s ustanovením do funkcie konateľa obchodnej spoločnosti XXX s.r.o., so sídlom: ___, IČO: ___ zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu ___, oddiel Sro, vložka č.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Pracovnoprávny vzťah konateľa a spoločnosti

Pokiaľ vychádzame odbornej právnej literatúry (Patakyová M. a kol: Obchodný zákonník. Komentár. 3. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2010) medzi konateľom a spoločnosťou nie je možné uzavrieť pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu „konateľ“, nakoľko vzťah medzi konateľom a spoločnosťou je vždy obchodno - záväzkovým vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý sa má riadiť zmluvou o výkone funkcie, resp. podporne mandátnou zmluvou. Nejde totiž o výkon závislej práce tak, ako to vyplýva z ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). „Nie je však vylúčené, aby spoločnosť uzavrela s konateľom pracovnú zmluvu, ktorej predmetom bude odlišná činnosť od pôsobnosti konateľa ako štatutárneho orgánu. Znamená to, že konateľ môže mať uzavreté dve zmluvy napr. zmluvu o výkone funkcie, ktorá sa primerane riadi ustanoveniami mandátnej zmluvy a zároveň môže mať uzavretú pracovnú zmluvu, ktorej činnosť je odlišná od výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu.“ (Patakyová M. a kol: Obchodný zákonník. Komentár. 3. V prípade, ak konateľ v spoločnosti s ručením obmedzeným je zároveň zamestnancom spoločnosti, má zamestnávateľ rovnaké povinnosti ako pri iných klasických zamestnancoch t.j. nahlásiť konateľa do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a plniť si prípadne ďalšie zákonné povinnosti. Rovnako ako ostatní zamestnanci aj konateľ v pracovnom pomere je povinný platiť odvody, t.j. nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné), poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, úrazové poistenie, rezervný fond a zdravotné poistenie. Konateľ v spoločnosti môže byť odmeňovaný viacerými spôsobmi a to nielen ako zamestnanec, ale aj výkonnostnou odmenou či podielom na zisku. Môže však nastať aj situácia, že nedostáva odmenu a nie je ani zamestnancom spoločnosti. V prípade, ak bude konateľ dostávať len odmenu za výkon svojej funkcie v spoločnosti s ručením obmedzeným bez toho, aby bol zároveň zamestnancom, má takisto povinnosť platiť odvody: nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné aj invalidné), poistenie v nezamestnanosti, zdravotné poistenie.

Povinnosti a zodpovednosť konateľa

O tom, že „konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov,“ sme sa zmienili už v predchádzajúcom texte. Konateľ, ktorý pri výkone svojej funkcie porušil svoje povinnosti, je povinný nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla. Pokiaľ má spoločnosť viac konateľov, tí sú povinní nahradiť vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne. Obchodný zákonník ďalej demonštratívne uvádza, akými spôsobmi môžu konatelia spôsobiť škodu spoločnosti. Ide o tie prípady, ak poskytli plnenie spoločníkom v rozpore so zákonom alebo nadobudli majetok v rozpore s § 59a Obchodného zákonníka, a to tak, že spoločnosť nadobudla majetok na základe zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou a jej zakladateľom alebo spoločníkom v hodnote vyššej ako 10% sumy základného imania bez určenia hodnoty znaleckým posudkom, prípade bez schválenia valným zhromaždením, ak sa zmluva uzatvára do dvoch rokov od vzniku spoločnosti atď. Zodpovednosť konateľov spoločnosti sa spravuje všeobecnými ustanoveniami o zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Dodávame, že Obchodný zákonník obsahuje aj liberačný dôvod, kedy sa konateľ spoločnosti môže takpovediac vyviniť. Zodpovednostné následky nemožno voči konateľovi vyvodiť ani v prípade, ak spôsobil škodu konaním, ktorým vykonával uznesenie valného zhromaždenia. Uvedené sa však neuplatní, ak je uznesenie v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, a to ani v prípade, ak konanie schválila dozorná rada. V spoločnosti s ručením obmedzeným nie je možné uzatvoriť dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré by vylúčili alebo čo i len obmedzili zodpovednosť konateľa. To isté platí o spoločenskej zmluve či stanovách spoločnosti, ktoré rovnako nemôžu obsahovať takéto obmedzenie. Ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka ďalej upravujú tzv. podmienky udelenia absolutória konateľovi. Pre lepšie vysvetlenie, ide o vzdanie sa vzniknutých nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi. nevznesenie protestu minority - kvalifikovaná menšina hlasov spoločníkov nevznesenie proti takémuto postupu protest do zápisnice z valného zhromaždenia. Táto skutočnosť nezbavuje konateľov povinnosti náhrady škody absolútne. Veritelia sú zásadne povinní uplatňovať svoje nároky voči spoločnosti samej. Môžu však nastať situácie, ak pohľadávku nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti (napr. ak spoločnosť dlžníka nachádza v platobnej neschopnosti), teda sa veritelia majú možnosť obrátiť sa na konateľov s cieľom uspokojenia svojich pohľadávok voči spoločnosti a vymáhať ich od nich vo svojom mene vlastný účet (aj tie, ktorých sa spoločnosť vzdala).

Neplatnosť právneho úkonu

Neplatnosť právneho úkonu je právny stav, kedy právny úkon nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, a preto nevyvoláva právne účinky, ktoré by inak vyvolal. Občiansky zákonník rozlišuje medzi absolútnou a relatívnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a súd na ňu prihliada ex offo (z úradnej povinnosti). Relatívna neplatnosť nastáva vtedy, ak sa jej dovolá dotknutá osoba.

Dôvody neplatnosti právneho úkonu

Dôvody neplatnosti právneho úkonu môžu byť rôzne, napríklad:

• Rozpor s právnymi predpismi.
• Obchádzanie zákona.
• Nemožnosť plnenia.
• Nedostatok formy, ak ju zákon vyžaduje.
• Konanie v omyle.
• Konanie pod nátlakom.
• Nedostatok spôsobilosti na právne úkony.
• Nezapísaný predmet podnikania.

Nezapísaný predmet podnikania a jeho dôsledky

Predmet podnikania je činnosť, na ktorú je spoločnosť založená a ktorú je oprávnená vykonávať. Musí byť zapísaný v obchodnom registri. Ak spoločnosť vykonáva činnosť, ktorá nie je zapísaná v jej predmete podnikania, ide o porušenie zákona.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Právne následky

Právne následky vykonávania činnosti bez zapísaného predmetu podnikania môžu byť rôzne:

• Neplatnosť právneho úkonu: Ak spoločnosť uzavrie zmluvu, ktorá sa týka činnosti, ktorá nie je zapísaná v jej predmete podnikania, takýto právny úkon môže byť neplatný.
• Sankcie: Spoločnosti môžu byť uložené pokuty a iné sankcie za porušenie zákona.
• Zrušenie spoločnosti: V závažných prípadoch môže súd rozhodnúť o zrušení spoločnosti.

Argumenty pre a proti neplatnosti

V právnej teórii a praxi existujú rôzne názory na to, či má byť právny úkon automaticky neplatný, ak sa týka nezapísaného predmetu podnikania.

Argumenty pre neplatnosť:

• Ochrana tretích osôb: Tretie osoby majú právo spoliehať sa na údaje zapísané v obchodnom registri. Ak spoločnosť vykonáva činnosť, ktorá nie je zapísaná, môže to viesť k ich oklamaniu.
• Dodržiavanie zákona: Vyžadovanie zapísania predmetu podnikania má zabezpečiť transparentnosť a dodržiavanie zákona.

Argumenty proti neplatnosti:

• Princíp právnej istoty: Ak by bol každý právny úkon týkajúci sa nezapísaného predmetu podnikania automaticky neplatný, mohlo by to viesť k právnej neistote a komplikáciám v obchodnom styku.
• Zásada proporcionality: Niekedy môže byť neplatnosť právneho úkonu neprimerane prísnym následkom, najmä ak ide o menej závažné porušenie zákona.

Relevantné ustanovenia Obchodného zákonníka

• § 133 Obchodného zákonníka: Upravuje postavenie konateľa ako štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným.
• § 110 ods. 1 písm. e) Obchodného zákonníka: Ustanovuje, že predmet podnikania je obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy.
• § 2 ods. 1 písm. e) zákona 530/2003 Z. z. o obchodnom registri: Ustanovuje, že predmet podnikania je povinne zapisovaný údaj v obchodnom registri.

Judikatúra

Vzhľadom na komplexnosť problematiky je dôležité sledovať judikatúru súdov, ktorá sa zaoberá otázkou neplatnosti právneho úkonu v dôsledku nezapísaného predmetu podnikania. Súdy pri rozhodovaní zohľadňujú konkrétne okolnosti prípadu a posudzujú, či je neplatnosť právneho úkonu primeraným následkom porušenia zákona.

Praktické odporúčania

• Dôkladná kontrola: Pred uzavretím zmluvy so spoločnosťou je potrebné si overiť, či má zapísaný predmet podnikania, ktorý zodpovedá predmetu zmluvy.
• Aktualizácia údajov: Spoločnosti by mali pravidelne kontrolovať a aktualizovať údaje v obchodnom registri, vrátane predmetu podnikania.
• Právna pomoc: V prípade pochybností je vhodné sa poradiť s právnikom, ktorý posúdi konkrétnu situáciu a navrhne vhodné riešenie.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

tags: #neplatnosť #právneho #úkonu #nezapísaný #predmet #podnikania