Neplatnosť súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve: Komplexný pohľad

Otcovstvo je právny inštitút, ktorý má zásadný význam pre určenie práv a povinností medzi otcom a dieťaťom. Náš právny poriadok pozná tri domnienky otcovstva, pričom na určenie otcovstva ku konkrétnemu dieťaťu sa postupuje podľa striktného poradia. Prvá domnienka otcovstva spočíva v tom, že za otca dieťaťa sa považuje manžel matky dieťaťa. Ak nie je možné otcovstvo určiť podľa prvej domnienky, pristupuje sa k použitiu druhej domnienky, podľa ktorého sa za otca považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Ak nedôjde ani k takémuto určeniu otcovstva, ostáva na jeho určenie tretia domnienka, v zmysle ktorých Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. V tomto článku si bližšie rozoberieme postup pri určení otcovstva druhou domnienkou, teda súhlasným vyhlásením rodičov a jeho prípadnú neplatnosť.

Určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov

Otcovstvo druhou domnienkou je možné vyhlásiť buď na matrike, alebo pred súdom. Vyhlásenie je prejavom vôle rodiča, ktorého cieľom je označiť konkrétneho muža, ako otca konkrétneho dieťaťa. Obaja rodičia musia označiť za otca toho istého muža, pričom sa nevyžaduje to, aby sa na matriku dostavili naraz. Otcovstvo druhou domnienkou je možné vyhlásiť aj pred súdom, a to formou žaloby na určenie otcovstva, ktorú napríklad podá matka voči mužovi. Ak muž po podanej žalobe pred súdom uzná svoje otcovstvo ide o otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov a nie o otcovstvo určené súdom.

Možnosť uznania otcovstva mužom, ktorý nie je biologickým otcom

Je možné, aby otcovstvo voči dieťaťu uznal muž, ktorý nie je skutočným biologickým otcom dieťaťa? Podľa súčasnej právnej úpravy v SR tu takáto možnosť je. Takýto prípad riešil aj Najvyšší súd SR v konaní sp.zn. 5Cdo/492/2015. V tomto konaní vyslovil názor, k vzniku otcovstva postačuje súhlasné vyhlásenie rodičov bez splnenia akejkoľvek ďalšej hmotnoprávnej podmienky, a to aj v prípade, ak by táto konštrukcia určenia otcovstva nezodpovedala skutočnému stavu rodičovstva a mohla prípadne viesť aj k obmedzeniu práv biologického otca. Ak by aj biologický otec podal žalobu na určenie otcovstva treťou domnienkou, žalobou by súd zamietol, nakoľko prednosť pred treťou domnienkou (určenie otcovstva na základe rozhodnutia súdu) má domnienka druhá (súhlasné vyhlásenie rodičov), ktorá stále trvá. Podobne by dopadla aj situácia, keby sa biologický otec rozhodol podať žalobu o zapretie otcovstva určeného súhlasným vyhlásením. Aj v tomto prípade by súd žalobu zamietol, pretože biologický otec nemá aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby, teda nemá zákonné právo podať žalobu. Tú majú totiž len otec určený súhlasným vyhlásením a matka dieťaťa. Je zrejmé, že biologický otec nemá v podstate žiadnu šancu zvrátiť to, že za otca dieťaťa bol určený iný muž.

Absencia dokazovania pri súhlasnom vyhlásení

Vyhláseniu otcovstva mužom, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa sa prakticky nedá zabrániť, pretože ani matrika ani súd v prípade určenia otcovstva súhlasným vyhlásením nevykonávajú dokazovanie. Najvyšší súd SR sa vyjadril, že poskytnutie žalobnej možnosti tretím osobám by narušovalo manželské alebo rodičovské vzťahy. Dieťa má podľa č. 7.1 Dohovoru o právach dieťaťa právo poznať svojich rodičov, avšak ide o právo dieťaťa a nie jeho biologického otca. Tohto práva sa preto môže domáhať len dieťa a nie biologický otec prostredníctvom podania žaloby na určenie, resp. zapretie otcovstva. Ak by totiž mohol biologický otec kedykoľvek podať žalobu o zapretie otcovstva proti mužovi, ktorý vyhlásil, že je otcom dieťaťa, išlo by o narušenie najlepšieho záujmu dieťaťa.

Možnosť zrušenia otcovstva dieťaťom

V Slovenskej republike existuje možnosť, ktorou sa dá docieliť zrušenie takéhoto otcovstva, avšak túto možnosť môže použiť len dieťa. Ide konkrétne o § 96 ods. 1 ZR podľa ktorého Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. Ak by sa dieťa v budúcnosti dozvedelo, že muž ktorý voči nemu vyhlásil, že je jeho otcom, nie je jeho skutočným biologickým otcom, mohlo by využiť svoje právo podľa § 96 ods. 1 ZR, požiadať o vyslovenie prípustnosti návrhu na zapretie otcovstva a podať žalobu na jeho zapretie. Tým by sa naplnilo aj jeho právo podľa čl. 7.1 Dohovoru o právach dieťaťa, teda právo poznať svojich rodičov.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Neplatnosť súhlasného vyhlásenia rodičov

K tejto problematike však existujú aj iné právne názory. Napríklad Krajský súd v Nitre vyslovil právny názor, podľa ktorého súhlasné vyhlásenie rodičov je potrebné posudzovať ako dva právne úkony smerujúce nie voči sebe navzájom (ako pri uzavretí zmluvy) ale voči orgánu matriky, resp. súdu. Ako každý právny úkon, aj tento právny úkon je potrebné posudzovať podľa § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tak právna teória ako aj súdna prax nevylučujú možnosť domáhať sa v civilnom konaní určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve, pokiaľ by neboli náležitosti vyhlásenia právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. splnené, resp. ak obaja vyhlasujúci rodičia vedeli, že muž, ktorý takéto vyhlásenie učinil, nie je jeho biologickým otcom.

Možnosť domnelého otca domáhať sa ochrany svojho práva

Žalobca v právnom postavení domnelého otca nemá podľa Zákona o rodine priamu možnosť zaprieť otcovstvo právneho otca, t. j. žalovaného. V prípade konfliktu medzi právnym a biologickým otcom by ale nemala absentovať v právnej úprave možnosť nápravy takéhoto nežiadúceho stavu. Treba preto pripustiť na strane žalobcu možnosť domáhať sa na súde ochrany svojho práva (práva na súkromný a rodinný život) žalobou o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu. Ak odvolací súd v danej situácii vyslovil, že v tomto konaní nie je možné riadne a zákonne o takejto žalobe rozhodnúť, odmietol žalobcovi možnosť domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, čo je v rozpore s čl. 6 ods. 1 zákona č. 209/1992 Zb. a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň týmto postupom odvolacieho súdu došlo aj k porušeniu práva žalobcu na relevantné konanie súdu spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Okrem toho, uvedený záver krajského súdu, a to aj v kontexte jeho podpornej argumentácie, treba považovať za svojvoľný a neudržateľný.

Použitie Občianskeho zákonníka

Zákon o rodine ako hmotnoprávny predpis totiž nie je špeciálnou právnou úpravou k Občianskemu súdnemu poriadku, ktorý je procesným predpisom. Vzťah týchto právnych predpisov nie je vzťahom špeciálnej právnej úpravy a všeobecnej právnej úpravy a preto záver krajského súdu, že „v opačnom prípade by dochádzalo k obchádzaniu špeciálnej právnej úpravy postupom podľa všeobecnej právnej úpravy“, nemá racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov. Zákon o rodine v ustanovení § 110 umožňuje podporné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sa použijú vtedy, ak Zákon o rodine určitú otázku neupravuje alebo ju upravuje neúplne. Keďže Zákon o rodine otázku platnosti právnych úkonov, akým je aj súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve, neupravuje, treba potom použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, t. j. možno primerane použiť tiež ustanovenia § 37 ods. 1, § 38 a § 39 zákona č.

Rozpor so zásadou dobrých mravov a porušenie práva na súkromný a rodinný život

V prípade súhlasného vyhlásenia muža, ktorý nie je biologickým otcom by podľa vyššie uvedeného názoru bolo možné uvažovať o tom, že takéto vyhlásenie by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi. ESĽP zase zastáva názor, podľa ktorého v prípadoch podobných ako je ten, ktorému sa venuje tento článok, ide o porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv, teda práva na ochranu súkromného a rodinného života. Samozrejme len za predpokladu, že biologický otec mal skutočný záujem na styku s dieťaťom.

Judikát Najvyššieho súdu SR

Dávame Vám do pozornosti zaujímavé uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2017 sp. zn. Otcovstvo k maloletému dieťaťu bolo určené na základe druhej zákonnej domnienky. Následne však iný muž tvrdil, že je skutočným biologickým otcom dieťaťa a taktiež aj podal žalobu, ktorou sa domáhal neplatnosti daného súhlasného vyhlásenia o určení otcovstva. Okresný súd predmetnú žalobu zamietol. Poukázal na to, že žalovaná a žalovaný predložili písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že súhlasné vyhlásenie o otcovstve žalovaného 2/ k maloletému urobili slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Súd taktiež odmietol vykonať navrhovaný dôkaz, ktorý by preukázal biologické otcovstvo žalobcu k maloletému. Žalobca sa voči uvedenému rozsudku odvolal, avšak odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Uviedol, že „o právnom úkone, ktorým je súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve k maloletému dieťaťu, nie je možné riadne a zákonne rozhodnúť v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa Občianskeho súdneho poriadku, lebo platnosť tohto právneho úkonu je predmetom konania o zapretie otcovstva podľa zákonných ustanovení Zákona o rodine, ktorý je špeciálnou právnou úpravou k Občianskemu súdneho poriadku.”

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Argumentácia Najvyššieho súdu SR

Najvyšší súd SR sa zaoberal argumentáciou krajského súdu a dospel k záveru, že nie je správna. Súd prvej inštancie mal riešiť otázku, či za situácie, keď žalovaná 1/ a žalovaný 2/ v čase urobenia právneho úkonu mali vedomosť o tom, že žalovaný 2/ nie je biologickým otcom maloletého, je tento právny úkon neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnosti vôle, resp. Právna teória ani súdna prax nevylučujú možnosť domáhať sa v civilnom konaní určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve, pokiaľ by neboli náležitosti vyhlásenia právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka splnené, resp. Žalobca v právnom postavení domnelého otca nemá podľa zákona o rodine priamu možnosť zaprieť otcovstvo právneho otca, t. j. žalovaného 2/. V prípade konfliktu medzi právnym a biologickým otcom by ale nemala absentovať v právnej úprave možnosť nápravy takéhoto nežiadúceho stavu. Keďže zákon o rodine otázku platnosti právnych úkonov, akým je aj súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve, neupravuje, je potrebné použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka ( § 37 ods. Právny poriadok Slovenskej republiky nevylučuje možnosť, aby sa ten, kto o sebe tvrdí, že je biologickým otcom maloletého dieťaťa, domáhal určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov podľa § 91 ods. 1 zákona o rodine.

Praktické aspekty a súdne konania

Žaloba o určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia

Žalobca sa žalobou podanou na okresný súd 27. júna 2013 domáhal, aby súd určil, že súhlasné vyhlásenie rodičov o určenie otcovstva urobené žalovanou v prvom rade a žalovaným v druhom rade 26. februára 2013 je neplatné, aby súd určil, že žalobca je otcom maloletého dieťaťa (ďalej aj "maloletý"), a aby ho súd zveril do osobnej výchovy žalovanej v prvom rade a uložil mu povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne k rukám žalovanej v prvom rade vždy do 15. Vo vzťahu k žalobe o určenie neplatnosti súhlasného vyhlásenia o otcovstve urobené žalovanou v prvom rade a žalovaným v druhom rade uviedol, že žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP"), lebo v prípade vyhovenia žalobe, by sa zmenilo jeho právne postavenie v tom, že by sa stal aktívne legitimovaným na podanie žaloby o určenie otcovstva k maloletému. Súd uviedol, že žalobcom tvrdené okolnosti, že žalovaná v prvom rade musela vedieť o jeho biologickom otcovstve k maloletému, a že žalovaný v druhom rade podľa jeho vedomostí neudržiaval so žalovanou v prvom rade žiadny partnerský a ani intímny vzťah a o dieťa sa vôbec nezaujímal, nevylučujú existenciu intímneho vzťahu žalovaných v prvom a druhom rade v rozhodnom období pre počatie maloletého a teda nedokazujú nedostatok ich vôle pri súhlasnom vyhlásení otcovstva. Ani okolnosť, že žalovaná v prvom rade nepopierala biologické otcovstvo žalobcu k maloletému, prípadne, že sa priamo vyjadrovala o otcovstve žalobcu k maloletému, nevylučuje možnosť biologického otcovstva žalovaného v druhom rade. Podľa okresného súdu uvedený právny úkon žalovaných v prvom a druhom rade neodporuje ani zákonu, lebo nie je v rozpore s ustanovením § 91 Zákona o rodine. Jeho zmyslom je určenie otcovstva k maloletému, čo v danom prípade súhlasným vyhlásením žalovanej v prvom rade a žalovaného v druhom rade bolo dosiahnuté.

Alternatívne možnosti pre určenie otcovstva

Ak bolo Vaše otcovstvo určené na základe súhlasného vyhlásenia Vás a matky maloletého dieťaťa urobeného na súde alebo na matričnom úrade možno podať návrh na zapretie otcovstva len vtedy, ak je vylúčené, že by ste mohol byť otcom dieťaťa a súčasne len v lehote troch rokov odo dňa, kedy bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov dieťaťa - pričom ak toto súhlasné vyhlásenie bolo urobené predo dňom narodenia dieťaťa, lehota na zapretie otcovstva sa začína počítať odo dňa narodenia dieťaťa (§ 93 ods. Keďže vo Vašej otázke neuvádzate, či a kedy bolo urobené súhlasné vyhlásenie Vás a matky dieťaťa o tom, že ste otcom dieťaťa, nie je možné posúdiť, či Vám táto 3-ročná lehota od urobenia súhlasného vyhlásenia už uplynula alebo nie. Ak už uplynula, Vaše právo zaprieť otcovstvo už zaniklo. Ak táto lehota ešte neuplynula, je možné zaprieť otcovstvo, ak je vylúčené, aby ste boli otcom dieťaťa. Súčasný zákon o rodine síce nešpecifikuje, z akého dôvodu by otcovtsvo mohlo byť vylúčené, komentáre ale dlhodobo uvádzajú dva dvôdovy: určený otec s matkou dieťaťa vôbec nesúložil v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa (to je doba od 180-teho do 300-tého dňa pred narodením dieťaťa) alebo určený otec s matkou dieťaťa v tejto dobe síce súložil, ale je vylúčené, aby sploditeľom dieťaťa bol on (napr. pre biologickú neschopnosť splodiť dieťa). Hoci zákon uvádza, že len ak je vylúčené otcovstvo dieťaťa je možné zaprieť otcovstvo, konanie o zapretie otcovstva je konaním, v ktorom je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ak by teda v konaní bolo preukázané, že s určitosťou nie ste otcom dieťaťa (samozrejme na základe podaného návrhu v zákonnej lehote) súd určí, že zapísaný otec nie je otcom dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

tags: #neplatnost #suhlasneho #vyhlasenia #rodicov #podmienky