
Článok sa zaoberá problematikou neplatnosti uznesení členských schôdzí poľovných združení. Poľovnícke združenia, ako subjekty záujmovej samosprávy, prijímajú rozhodnutia, ktoré môžu mať významný dopad na práva a povinnosti ich členov. Je preto dôležité, aby tieto rozhodnutia boli v súlade s platnou legislatívou a stanovami združenia. V opačnom prípade môže dôjsť k ich spochybneniu a následnému súdnemu prieskumu.
Poľovnícke združenia sú zriadené podľa § 32 a nasl. zákona o poľovníctve. Zákon o poľovníctve upravuje postavenie, organizáciu a činnosť poľovníckych združení. Poľovnícke združenie je záujmová samospráva, ktorej poslaním je vykonávať právo poľovníctva. Výkon poľovníctva je podriadený pod dozor štátnej správy.
Členstvo v poľovníckom združení je pre jednotlivca podmienkou pre výkon poľovníctva, ktoré je regulované verejnoprávnymi predpismi. Poľovnícke združenie je záujmová samospráva sui generis a rozhodnutia poľovníckeho združenia podliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, ak ide o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme.
Vzťah poľovníckeho združenia a jeho členov vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, ako je právo zúčastniť sa a hlasovať na členskej schôdzi, je súkromnoprávnym vzťahom.
Neplatnosť uznesenia členskej schôdze poľovného združenia môže byť spôsobená rôznymi faktormi. Medzi najčastejšie dôvody patria:
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
V praxi sa vyskytujú rôzne situácie, kedy sú uznesenia členských schôdzí poľovných združení spochybnené. Napríklad:
Rozhodnutia poľovníckeho združenia podliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, ak ide o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme.
Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava domáhali určenia neplatnosti uznesení členskej schôdze žalovaného špecifikovaných v petite žaloby pod bodom I. - XIV. a určenia, že žalovaný nezanikol dobrovoľným rozpustením na základe uznesenia členskej schôdze žalovaného z 13. 2. Okresný súd Trnava uznesením z 2. mája postúpil vec Krajskému súdu v Trnave ako súdu vecne a miestne príslušnému na rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 2 vety prvej zákona č. 162/2015 Z.z.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi subjekty verejnej správy sa zaraďujú aj verejnoprávne korporácie, ktoré sa delia na územné, osobné a reálne. Osobné korporácie spájajú členstvo v nej s oprávnením na výkon regulovaných povolaní alebo iných verejnoprávnych oprávnení, čo je jednotlivcovi stojacemu mimo uvedený rámec korporácie odopreté. Uvedené členstvo je označované za nútené členstvo, lebo iba členstvo v záujmovom združení, ktoré je síce subjektom súkromného práva, oprávňuje jednotlivca na výkon poľovníctva, ktoré je regulované verejnoprávnymi predpismi. Verejnoprávny charakter vyplýva aj z textu zákona č. 274/2009 Z.z., podľa ktorého je výkon poľovníctva podriadený pod dozor štátnej správy. Poľovnícke združenie je teda záujmová samospráva sui generis a rozhodnutia poľovníckeho združenia podliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, ak ide o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme.
Ak súd rozhodne, že uznesenie členskej schôdze je neplatné, toto uznesenie sa od začiatku považuje za neúčinné. To znamená, že všetky právne následky, ktoré z neho vyplynuli, sú zrušené. Ak bolo na základe neplatného uznesenia niekomu spôsobená škoda, má právo na jej náhradu.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského
Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby
tags: #neplatnosť #uznesenia #členskej #schôdze #poľovného #združenia