
Záložné právo predstavuje dôležitý inštitút v právnom systéme, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. Umožňuje veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku z hodnoty zálohu v prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok. Najčastejšie sa s ním stretávame pri hypotékach, kde banka ako záložný veriteľ zabezpečuje svoj úver záložným právom na nehnuteľnosti.
Záložné právo vzniká na základe rôznych právnych skutočností, ako je písomná zmluva, schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu, alebo priamo zo zákona. Ak je zálohom nehnuteľnosť, zmluva o zriadení záložného práva musí spĺňať náležitosti podľa katastrálneho zákona, a teda záloh musí byť presne identifikovaný. V zmluve sa musí určiť pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje.
Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť musí mať písomnú formu a obsahuje identifikáciu účastníkov práv k nehnuteľnostiam, teda meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby.
Ak dlžník prestane platiť, záložný veriteľ môže začať výkon záložného práva. Musí o tom písomne informovať dlžníka a záložcu a túto skutočnosť zaregistrovať na katastri nehnuteľností. Po uplynutí 30 dní môže veriteľ pristúpiť k speňaženiu zálohu, najčastejšie predajom na dražbe. Zákon neumožňuje, aby veriteľ nadobudol záloh priamo do svojho vlastníctva namiesto jeho speňaženia.
Exekučné záložné právo je nútené záložné právo, ktoré sa zriaďuje na návrh oprávneného z exekučného titulu, ak sa preukáže, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Súdny exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva a následne exekučný príkaz, ktorý sa doručuje oprávnenému, povinnému a okresnému úradu. Okresný úrad zapíše zriadenie exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností záznamom.
Prečítajte si tiež: Analýza neplatnosti záložného práva
Exekučné záložné právo možno zrušiť na základe návrhu na zastavenie exekúcie, výmazu na návrh exekútora so súhlasom veriteľa alebo na základe pokynu súdu exekútorovi.
Aplikačná prax prináša problémy v súvislosti s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ďalších právnych predpisov upravujúcich záložné právo k nehnuteľnostiam. Problémová je právna úprava zriadenia a vzniku záložného práva k nehnuteľnostiam, a to aj vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá patrí k podniku, a vo vzťahu k nehnuteľnosti ako zálohu, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti. Problematické je aj zriadenie a vznik záložného práva k nehnuteľnosti v súvislosti so zabezpečením budúcej pohľadávky či dohoda o zmene poradia záložných práv.
V aplikačnej praxi vznikla otázka, či môže okresný úrad v nadväznosti na výkon záložného práva prihliadať na ustanovenia záložnej zmluvy o doručovaní písomností medzi zmluvnými stranami, resp. o fikcii doručenia písomnosti druhej zmluvnej strane, ak si táto písomnosť neprevezme. Zastáva sa názor, že okresný úrad na takéto dojednania prihliadať musí, ak nezistí dôvod zakladajúci neplatnosť dohody o doručovaní, resp. o fikcii doručenia písomnosti.
Súdna prax sa zaoberala otázkou neplatnosti kúpnej zmluvy pri predaji zálohu, ak záložný veriteľ nepostupoval s náležitou starostlivosťou a predal záloh za cenu nižšiu, než je obvyklá. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4 Cdo 171/2013 dospel k záveru, že porušenie povinnosti záložným veriteľom v zmysle § 151m ods. 8 OZ nezakladá neplatnosť právneho úkonu, ale môže viesť k zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. OZ.
Okresný súd Čadca určil, že kúpna zmluva je neplatná, pretože žalovaný predal nehnuteľnosti za hodnotu o 25% nižšiu, čo je len 75% hodnoty stanovenej znaleckým posudkom. Krajský súd v Žiline však rozsudok zmenil a žalobu zamietol, pretože predajná cena sa podstatne nelíšila od ceny, za ktorú sa bežne predáva porovnateľná vec na danom mieste a v danom čase.
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
Daňové záložné právo je upravené v Zákone o správe daní. Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k majetku daňového dlžníka. Rozhodnutie sa doručuje daňovému dlžníkovi a je možné proti nemu podať odvolanie. V prípade konkurencie viacerých záložných práv sa uspokojujú záložné práva podľa poradia zápisu alebo registrácie.
Zálohom môže byť hnuteľná i nehnuteľná vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné. Môže ísť aj o súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. K jedinej pohľadávke je možné založiť aj niekoľko samostatných zálohov.
Pri hnuteľných veciach môže dôjsť k vzniku záložného práva odovzdaním alebo zápisom do príslušného registra. Ak zákon nevyžaduje zápis v osobitnom registri, vzniká záložné právo registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv.
Záložca má právo predmet záložného práva obvyklým spôsobom používať a disponovať s ním, ak zákon neustanovuje inak. Záložný veriteľ, ktorému bol záloh odovzdaný, má právo mať ho u seba po dobu trvania záložného práva a je povinný ho starostlivo opatrovať.
Záložný veriteľ sa môže uspokojiť predajom zálohu na dražbe, domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných predpisov alebo iným spôsobom dohodnutým v zmluve. Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, v zmysle ktorej by sa záložný veriteľ uspokojil tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, by bola považovaná za neplatnú.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského
Na uspokojenie záložných práv je rozhodujúce časové poradie ich registrácie v registri záložných práv alebo v osobitnom registri. Veriteľ, ktorého záložné právo bolo skôr registrované, sa uspokojí zo zálohu skôr a v celom rozsahu ako veriteľ, ktorého záložné právo bolo registrované neskôr.
tags: #neplatnosť #výkonu #záložného #práva #registrácia #podmienky