Neplatnosť výkonu záložného práva a jej podmienky

Záložné právo predstavuje dôležitý právny nástroj, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa a jej príslušenstva. Záložný veriteľ má právo uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu. Jedným zo spôsobov, ako sa môže záložný veriteľ uspokojiť, je predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe. Tento článok sa zameriava na podmienky neplatnosti výkonu záložného práva, najmä v kontexte dobrovoľnej dražby a premlčania.

Záložné právo a dobrovoľná dražba

Záložné právo je právom k cudzej veci, prípadne k právu alebo inej majetkovej hodnote. Účelom záložného práva je zabezpečovať pohľadávku záložného veriteľa. Akcesorická povaha tohto inštitútu sa prejavuje predovšetkým v tom, že záložné právo samo osebe nemôže existovať. Čo do vzniku i jeho trvania je závislé na vzniku, resp. trvaní zabezpečovanej pohľadávky.

Dobrovoľné dražby, ich podmienky a priebeh upravuje Zákon o dobrovoľných dražbách. Účelom dobrovoľnej dražby je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby. Licitátor sa obracia na vopred určený okruh osôb s výzvou na podávanie ponúk. Vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby prechádza príklepom licitátora na osobu, ktorá urobí najvyššie podanie.

Záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia svojho záložného práva prostredníctvom predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe. Dražobník je povinný zaslať oznámenie o dražbe dlžníkovi záložného veriteľa a vlastníkovi predmetu dražby, ak nie sú totožní.

Premlčanie záložného práva a jeho vplyv na dražbu

V zmysle ustanovenia § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je pohľadávka zabezpečená záložným právom premlčaná, ale záložné právo premlčané nie je, môže záložný veriteľ uspokojiť svoju premlčanú pohľadávku speňažením zálohu.

Prečítajte si tiež: Neplatnosť a Registrácia

Ak záložca uplatní námietku premlčania záložného práva, záložný veriteľ sa už nemôže domáhať uspokojenia svojho práva. Osobou oprávnenou na uplatnenie námietky premlčania záložného práva je len záložca, a to do momentu výkonu záložného práva. Záložca by mal uplatniť námietku premlčania pred ukončením dobrovoľnej dražby, ktorá je ukončená udelením príklepu licitátora. Ak sa záložca nedovolá premlčania záložného práva pred tým, ako bolo právo vykonané, nemôže sa domáhať zrušenia následkov už vykonaného práva.

Súdna prax k premlčaniu a neplatnosti dražby

V Rozsudku Okresného súdu Košice okolie zo dňa 3. februára 2013, ktorého predmetom konania bola žaloba na určenie neplatnosti dražby z dôvodu premlčania záložného práva, súd konštatoval, že záložca sa môže dovolať premlčania najneskôr v deň konania dražby. Po tom, čo sa právo vykonalo, námietku premlčania nemožno úspešne uplatniť. Tento rozsudok bol potvrdený Krajským súdom Košice.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietku premlčania záložného práva môže záložca uplatniť len do momentu vykonania záložného práva.

Žaloba o určenie neplatnosti dražby

Osobitným prostriedkom právnej ochrany je žaloba o určenie neplatnosti dražby. Aktívne legitimovaná na podanie uvedenej žaloby je osoba, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach dotknutá tým, že pri dražbe boli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách alebo v prípade, že sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy. Lehota na uplatnenie žaloby je prekluzívna, trojmesačná odo dňa udelenia príklepu licitátora.

Možnosti uspokojenia záložného veriteľa

Záložný veriteľ sa môže uspokojiť predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. alebo sa domáhať uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, napríklad podľa Exekučného poriadku a pod. Uspokojiť sa, prípadne domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky sa môže záložný veriteľ zo zálohu, jeho súčastí, plodov a úžitkov a príslušenstva. Zmluva o zriadení záložného práva alebo zákon v osobitných prípadoch môže ustanoviť podmienky uspokojenia sa inak.

Prečítajte si tiež: Analýza neplatnosti záložného práva

Vznik záložného práva

Vznik záložného práva je upravený priamo v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, pričom občianskoprávna úprava pripúšťa zriadenie záložného práva na základe:

• zmluvy (v písomnej forme; výnimku z písomnej formy tvorí prípad vzniku záložného práva odovzdaním hnuteľnej veci záložnému veriteľovi, resp. záložca a záložný veriteľ sa môžu dohodnúť na odovzdaní zálohu tretej osobe do úschovy s tými istými právnymi dôsledkami),
• schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva,
• rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo
• zákonom (právne skutočnosti, s ktorými sa viaže vznik, resp. zriadenie záložného práva).

Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom registri záložných práv zriadenom podľa zákona č. 323/1992 Zb. - k hnuteľným veciam (Zápis do registra záložných práv sa nevyžaduje v prípade, keď záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na úschove záložca a záložný veriteľ dohodli. Aj napriek tomu však takto vzniknuté záložné právo môže, ale nemusí byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv. - k súboru vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podniku alebo časti podniku ako celku. Na vznik záložného práva k jednotlivým súčastiam zálohu je potrebná registrácia v osobitnom registri, ak to zákon vyžaduje. Do registra záložných práv sa nezapisuje záložné právo k nehnuteľnostiam. Záložné právo k nehnuteľnostiam (hypotéka) vzniká v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. až jeho zápisom do katastra nehnuteľností.

Zánik záložného práva

Záložné právo zaniká v zmysle § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jedným zo spôsobov zániku záložného práva je jeho vzdanie sa záložným veriteľom. Prílohou návrhu na výmaz záložného práva je vyhlásenie veriteľa o vzdaní sa záložného práva.

Exekučné záložné právo

Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť je upravené v ustanovení § 168 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Ide o tzv. nútené záložné právo, ktoré sa zriaďuje len na návrh oprávneného z exekučného titulu a len ak sa preukáže, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.

Daňové záložné právo

Daňové záložné právo je upravené v ustanovení § 81 a nasl. zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o správe daní“). Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím správcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

tags: #neplatnost #výkonu #záložného #práva #podmienky