
Zmluva o predaji podniku je komplexný právny úkon, ktorý podlieha prísnym pravidlám. Ak nie sú tieto pravidlá dodržané, môže byť zmluva neplatná, čo má závažné dôsledky pre všetky zúčastnené strany. Tento článok sa zameriava na dôvody neplatnosti zmluvy o predaji podniku podľa slovenského práva.
Zmluva o predaji podniku je upravená v ustanoveniach § 476 až § 488 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“). Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka je zmluva o predaji podniku absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom. To znamená, že vždy bude podliehať režimu Obchodného zákonníka. Účastníkmi tejto zmluvy, ktorej predmetom je prevod podniku, môžu byť rovnako právnické osoby, ako aj fyzické osoby, ktoré nemajú oprávnenie na podnikanie.
Z dôvodu náročnosti úpravy, ochrany záujmov účastníkov zmluvy a najmä tretích osôb má prevažná časť ustanovení upravujúcich zmluvu o predaji podniku kogentnú povahu (§ 477, § 478, § 479 ods. 2, § 480, § 481, § 483 ods. 3 a § 488 Obchodného zákonníka), ktorá vylučuje možnosť, aby sa zmluvné strany dohodli odchylne alebo ich použitie vylúčili.
Podľa zákonnej definície zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. Predmetom predaja môže byť podnik alebo jeho samostatná časť, napr. závod alebo prevádzka.
Pre platnosť zmluvy o predaji podniku sa vždy vyžaduje písomná forma. Podpisy oboch zmluvných strán musia byť úradne osvedčené. Nedodržanie písomnej formy alebo absencia úradne osvedčených podpisov má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy.
Prečítajte si tiež: Zmluva o predaji časti podniku a jej neplatnosť
Zákonnou podmienkou vzniku zmluvy o predaji podniku je dohoda zmluvných strán o všetkých podstatných častiach zmluvy. Zmluva o predaji podniku zakladá záväzok predávajúceho odplatne previesť na kupujúceho vlastnícke právo k všetkým veciam, všetky práva a iné majetkové hodnoty slúžiace na prevádzkovanie podniku. Na druhej strane sa kupujúci zaväzuje prevziať všetky záväzky súvisiace s predávaným podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
Ak niektorá z týchto podstatných častí chýba alebo je neurčitá, zmluva je neplatná.
Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. Do hmotnej zložky podnikania patria veci (napr. budovy, pozemky, stroje a zariadenia, vstupné suroviny, tovar, dopravné prostriedky a pod.). Osobnú zložku podnikania tvoria zamestnanci podniku, ich teoretické vedomosti, praktické znalosti, odborná a riadiaca úroveň manažmentu a pod. Nehmotnou zložkou podnikania je napríklad obchodné meno podniku, jeho povesť, obchodné tajomstvo, know-how, ochranné známky, dizajny, obchodné tajomstvo, práva a záväzky a pod.
Predmetom zmluvy nie je podnik ako vec, pretože podnik nemožno zaradiť do žiadnej kategórie uvádzanej v ustanovení § 118 Občianskeho zákonníka. Podnik predstavuje komplex vecí, práv a iných majetkových hodnôt slúžiacich na jeho prevádzkovanie. V zmluve o predaji podniku teda podnik nevystupuje ako subjekt, ale ako predmet zmluvy.
V praxi prevláda názor, že veci, práva a iné majetkové hodnoty slúžiace na prevádzkovanie podniku a s podnikom súvisiace záväzky netreba v zmluve o predaji podniku individualizovať a že stačí len dostatočne určito označiť predávaný podnik. Podľa tohto názoru konkrétna špecifikácia vecí, práv a iných majetkových hodnôt slúžiacich na prevádzkovanie podniku prechádzajúcich na kupujúceho tak nie je podmienkou platnosti zmluvy o predaji podniku. Je samozrejmé, že niektoré položky tvoriace podnik v čase uzavierania zmluvy ani nemožno individuálne určiť (vstupné suroviny, tovar a pod.).
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
V záujme právnej istoty účastníkov zmluvy sa ale odporúča, aby bol predmet predaja v zmluve o predaji podniku dostatočne určito vymedzený. Konkretizácia vecí, práv a iných majetkových hodnôt slúžiacich na prevádzkovanie podniku je obvykle v prílohách zmlúv. Je vhodné, aby aj tieto prílohy boli signované účastníkmi zmluvy.
Ak je predmet predaja neurčitý alebo nezrozumiteľný, zmluva môže byť považovaná za neplatnú.
Pokiaľ je súčasťou podniku nehnuteľnosť, k prevodu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti sa nevyžaduje uzavretie kúpnej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V tomto prípade bude listinou, na základe ktorej príslušná správa katastra vykoná vklad vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, zmluva o predaji podniku. Z tohto dôvodu musí mať zmluva o predaji podniku v časti o prevode nehnuteľností všetky náležitosti ustanovené zákonom č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
Správa katastra je oprávnená preskúmať platnosť zmluvy o predaji podniku. Najmä je oprávnená preskúmať oprávnenie predávajúceho nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú súčasťou predávaného podniku, určitosť a zrozumiteľnosť časti zmluvy o predaji podniku upravujúcej prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a existenciu prípadných obmedzení týkajúcich sa týchto nehnuteľností. V súlade s ustanovením § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v takomto prípade vyžaduje, aby prejavy vôle boli na tej istej listine.
Ak zmluva o predaji podniku nespĺňa požiadavky katastrálneho zákona v časti o prevode nehnuteľností, správa katastra vklad vlastníckeho práva nepovolí, čo môže viesť k neplatnosti celej zmluvy.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského
Dohoda zmluvných strán o výške kúpnej ceny patrí medzi najzložitejšie dojednania v zmluve o predaji podniku. Nie je nevyhnutné, aby bola v zmluve určená presná výška kúpnej ceny. Vzhľadom na ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka stačí, ak je v zmluve dohodnutý spôsob určenia ceny.
Netreba však pritom zabudnúť na vyvrátiteľnú právnu domnienku vecného základu určenia kúpnej ceny upravenú v § 482 Obchodného zákonníka. Predpokladá sa, že kúpna cena je určená na základe údajov o súhrne vecí, práv a záväzkov uvedených v účtovnej evidencii predávaného podniku ku dňu uzavretia zmluvy a na základe ďalších hodnôt uvedených v zmluve, pokiaľ nie sú zahrnuté do účtovnej evidencie.
Pokiaľ sa zmluvné strany v zmluve o predaji podniku nedohodnú inak, kúpna cena predávaného podniku sa určuje na základe údajov účtovnej evidencie o súhrne vecí, práv a záväzkov predávaného podniku, a to ku dňu uzavretia zmluvy. Ustanovenie § 482 Obchodného zákonníka má dispozitívnu povahu, čo pripúšťa, aby sa účastníci zmluvy o predaji podniku dohodli odchylne alebo jeho použitie vylúčili.
Ak nie je kúpna cena určená alebo určiteľná, zmluva je neplatná.
Ustanovenie § 477 Obchodného zákonníka má kogentný charakter, a preto je vylúčená možnosť, aby sa zmluvné strany dohodli odchylne od tejto úpravy alebo aby jeho použitie vylúčili. Záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom je podstatnou časťou zmluvy o predaji podniku. Dohoda účastníkov zmluvy o tom, že kupujúci niektoré záväzky predávajúceho, ktoré súvisia s podnikom, neprevezme, má za následok, že takúto zmluvu nemožno považovať za zmluvu o predaji podniku podľa ustanovení § 476 až § 488 Obchodného zákonníka a pre rozpor so zákonom je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Dňom účinnosti zmluvy o predaji podniku na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky spojené s predávaným podnikom zo zákona, bez ohľadu na právny dôvod ich vzniku, ich obsah, splatnosť atď. Predovšetkým ide o prechod vlastníckeho práva k veciam, ktoré patria predávajúcemu a slúžia na prevádzkovanie podniku (okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam upravuje odchylne § 483 ods. 3 Obchodného zákonníka), ďalej o prechod všetkých ďalších práv, majetkových hodnôt a záväzkov, ktoré súvisia s podnikom.
Na rozdiel od ustanovenia § 477 Obchodného zákonníka (podľa ktorého na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky predávajúceho) je ustanovenie § 479 ods. 1 Obchodného zákonníka (upravujúce prechod všetkých práv vyplývajúcich z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva) dispozitívne, strany sa od neho môžu dohodou v zmluve odchýliť alebo jeho použitie vylúčiť. Zmluvou o predaji podniku prechádzajú na kupujúceho všetky práva z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva týkajúce sa podnikateľskej činnosti predávaného podniku. K právam z iného duševného vlastníctva patrí najmä autorské právo.
Medzi práva z priemyselného vlastníctva patria najmä práva k patentom, zlepšovacím návrhom, dizajnom, úžitkovým vzorom, ochranným známkam, know-how, obchodnému menu (osobitná úprava je obsiahnutá v § 481 Obchodného zákonníka) a pod.
Podľa odseku 1 ustanovenia § 479 Obchodného zákonníka predaj podniku neprerušuje dobu potrebnú na nadobudnutie alebo zachovanie práv vyplývajúcich z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva (napr. pri ochranných známkach). Ustanovenie § 479 ods. 2 Obchodného zákonníka má však kogentnú povahu. Podľa tohto ustanovenia na kupujúceho neprejdú práva z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ak by to odporovalo zmluve o výkone práv z duševného vlastníctva (licenčná zmluva, zmluva podľa autorského zákona). Na kupujúceho neprechádzajú ani tie práva, pri ktorých by to odporovalo ich povahe. Sem patria také práva z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré majú osobnú povahu.
Medzi ďalšie dôvody neplatnosti zmluvy o predaji podniku patria:
Ak je zmluva o predaji podniku neplatná, má to závažné dôsledky pre všetky zúčastnené strany. V zásade platí, že neplatná zmluva je neúčinná od samého začiatku (ex tunc) a hľadí sa na ňu, akoby nikdy nebola uzavretá. To znamená, že:
tags: #neplatnosť #zmluvy #predaj #podniku #dôvody