Neúčinné započítanie pohľadávky: Podmienky a Dôsledky

Úvod

V dynamickom prostredí obchodných vzťahov je efektívne riadenie pohľadávok kľúčové pre udržanie finančnej stability a konkurencieschopnosti. Jedným z nástrojov, ktorý podnikatelia využívajú na riešenie neuhradených faktúr, je započítanie pohľadávok. Avšak, nie každé započítanie je právne účinné. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých je započítanie pohľadávky neúčinné, a na dôsledky, ktoré z toho vyplývajú.

Postúpenie pohľadávky (cesia)

Postúpenie pohľadávky (cesia) je upravené vo štvrtom oddiele ôsmej časti Občianskeho zákonníka - Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka (§ 524 až § 530). Ide o právny vzťah medzi pôvodným veriteľom (postupca alebo cedent) a novonastupujúcim veriteľom (postupník alebo cesionár). Zmluva o postúpení pohľadávky vyžaduje písomnú formu a na jej uzavretie nie je potrebný súhlas dlžníka. Postúpením sa totiž nijako nezhoršuje postavenie dlžníka a zostávajú mu zachované všetky práva a povinnosti, ktoré mal zo záväzku v čase postúpenia. Postúpenie pohľadávky bez zbytočného odkladu oznámi dlžníkovi pôvodný veriteľ alebo nový - tým, že sa u dlžníka preukáže písomnou dohodou. Pohľadávku možno postúpiť za odplatu alebo bezodplatne.

Započítanie pohľadávok: Základné princípy

Inštitút započítania upravuje v časti o zániku záväzkov Občiansky zákonník (a niektoré ustanovenia aj Obchodný zákonník) a tie stanovujú základné predpoklady na započítanie. Všeobecnú právnu úpravu započítania pohľadávok obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 580 a § 581. Započítanie pohľadávok je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik vzájomných práv a povinností, teda zánik vzájomného záväzku.

Podmienkou platnosti jednostranného započítacieho prejavu nie je písomná forma. Na kompenzáciu jednostranným právnym úkonom (medzi právnikmi sa tomu hovorí kompenzačná námietka) sa súhlas druhého účastníka nevyžaduje. Započítací prejav treba adresovať druhej strane, pre platnosť tohto úkonu sa vyžadujú náležitosti § 34 a nasl. OZ. Z obsahu musí byť predovšetkým zrejmé, ktoré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne ktorých viacerých veriteľových pohľadávok. K zániku pohľadávok dôjde v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú. Časť pohľadávky, ktorá by u jedného účastníka započítania prevyšovala nad pohľadávkou druhého účastníka, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti trvá naďalej. Zánik pohľadávok nastáva so spätnou účinnosťou ku dňu vzájomného stretu započítateľných pohľadávok. Účinky započítania nenastanú, ak bol jednostranný započítací prejav urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli.

V prípade započítania pohľadávok z obchodných záväzkových vzťahov platí dispozitívny právny režim Obchodného zákonníka. Podľa § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Ak sa účastníci dohodnú, smú si v súlade s § 364 ObchZ započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Na rozdiel od úpravy v OZ ustanovenie § 359 ObchZ umožňuje aj započítanie splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej, a to v prípade, že je zrejmé, že záväzok nebude splnený včas. Veriteľ môže započítať svoju dosiaľ nesplatnú pohľadávku voči dlžníkovej splatnej pohľadávke, ak tento nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Vzájomnému započítaniu peňažných pohľadávok nebráni, ak sú uvedené v rôznej mene, pokiaľ sú voľne zameniteľné. Pravidlá započítania v tomto prípade upravuje § 362 ObchZ.

Prečítajte si tiež: Kedy je kúpna zmluva neúčinná?

Príklad z praxe: Započítanie pohľadávky po jej postúpení

Obchodná spoločnosť A a obchodná spoločnosť B mali medzi sebou vzájomné peňažné pohľadávky, ktoré boli už od novembra 2009 splatné. Začiatkom júla 2010 spoločnosť A oznámila svojmu obchodnému partnerovi B, že si voči nemu započítava pohľadávku. On však odpovedal, že ešte v decembri 2009 postúpil svoju pohľadávku voči spoločnosti A inému podnikateľovi C a odkázal naňho. Je tento postup spoločnosti B správny?

Keďže postúpenie pohľadávky nebolo oznámené, je voči spoločnosti A právne neúčinné.

Faktoring ako alternatíva vymáhania pohľadávok

Faktoring je odkúpenie krátkodobých pohľadávok veriteľa špecializovanou firmou (faktorom). Jeho podstata spočíva v prevzatí oprávnenia veriteľa vymáhať splnenie záväzku faktorom za odplatu. O faktoring nejde v prípade, keď tretí subjekt síce vymáha pohľadávku za odmenu, ale pohľadávka neprechádza na vymožiteľa pohľadávky. Pri vymáhaní pohľadávky (záväzku) vymožiteľ vystupuje ako splnomocnený zástupca veriteľa. Vymožiteľ záväzku vlastne v týchto prípadoch vystupuje ako akýsi sprostredkovateľ.

Pred uzavretím faktoringovej zmluvy si faktoringová spoločnosť obyčajne zaobstaráva a preveruje informácie o hospodárení dodávateľa a jeho zákazníkov. Faktoringová zmluva sa môže týkať odkúpenia jednotlivých pohľadávok, všetkých pohľadávok, príp. odkupovania pohľadávok v rámci vopred dohodnutého limitu, ktorý predstavuje buď absolútny objem pohľadávok, alebo relatívny podiel (určité percento z celkovej sumy pohľadávok) a ktorý sa obnovuje po úhrade splatných pohľadávok. V zmluve sa klient zaväzuje, že dohodnuté pohľadávky vznikajúce za jeho odberateľmi bude postupovať faktoringovej spoločnosti. Faktor potom proti riadne postúpeným pohľadávkam poskytne klientovi tzv. preklenovací úver v dohodnutej výške (obvykle až do výšky 70 % - 80 % z hodnoty postúpenej pohľadávky). Voči odberateľom následne vystupuje ako nový veriteľ a pri nedodržaní lehoty splatnosti zabezpečuje ďalší inkasný postup od upomienkovania až po právne vymáhanie.

Predaj pohľadávok faktorovi sa uskutočňuje za odmenu, ktorá spočíva v poplatku (náklady na evidenciu, vymáhanie a inkaso pohľadávok) a v provízii za prevzaté pohľadávky. Provízia sa môže dojednať v absolútnej sume alebo ako určité percento z vymožených pohľadávok. Výhodou faktoringu je to, že veriteľ nemá náklady s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi alebo viacerým dlžníkom. Komunikuje len s jedným subjektom - faktorom. Veriteľ je takto odbremenený od vymáhania pohľadávok, môže sa venovať svojej hlavnej náplni činnosti a prostredníctvom faktora získava disponibilný kapitál, ktorý však nie vždy bude zodpovedať menovitej hodnote pohľadávok.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Daňové aspekty postúpenia pohľadávok

Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. Postúpenie pohľadávky je vlastne z pohľadu postupcu predaj majetku a z pohľadu postupníka obstaranie (nákup) majetku. Veriteľ predajom pohľadávky dosahuje zdaniteľný príjem. Z toho dôvodu zákon č. 595/2003 Z. z. § 17 ods. 12 písm. Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. § 17 ods. 12 písm. Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods.

Príklad z praxe: Daňové dôsledky postúpenia pohľadávky

Podnikateľ A v decembri 2010 nadobudol od podnikateľa B za cenu 8 000 € pohľadávku voči podnikateľovi C, ktorej menovitá hodnota je 10 000 €. Podnikateľ A túto pohľadávku postúpil v novembri 2011 podnikateľovi D za sumu 7 000 €, pričom podnikateľ D za pohľadávku zaplatil v januári 2012. § 19 ods. 3 písm. Citované ustanovenie sa v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 12 písm. a) a d) vzťahuje na daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Menovitá hodnota pohľadávky sa pri postúpení účtuje do nákladov - účet 546. § 21 ods. 2 písm. Aj toto ustanovenie sa vzťahuje na daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, pričom ale ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením.

DPH a postúpenie pohľadávok

Na účely zákona č. 222/2004 Z. z. V zmysle § 10 ods. Pokiaľ by v zákone o dani z pridanej hodnoty absentovalo ustanovenie § 10 ods. 2, potom by sa aj postúpenie pohľadávky považovalo za dodanie služby. To, že postúpenie pohľadávky sa nepovažuje za dodanie služby, znamená, že zákon o dani z pridanej hodnoty sa pri postúpení pohľadávok neuplatňuje vôbec. Je nesprávne považovať postúpenie pohľadávok za plnenie oslobodené od dane. Postúpenie pohľadávok nie je predmetom dane.

Účtovné aspekty postúpenia pohľadávok

Postúpenie pohľadávky je účtovným prípadom v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Postúpením pohľadávky dochádza v účtovnej jednotke k pohybu majetku, a to k úbytku určitej pohľadávky (voči pôvodnému veriteľovi) a zároveň k prírastku inej pohľadávky (voči postupníkovi). Z postupov účtovania pre podnikateľov vyplýva, že v prospech účtu 646 - Vý­nosy z odpísaných pohľadávok sa účtujú inkasá pohľadávok, ktoré sa v minulosti odpísali na ťarchu nákladov a od tohto dňa sa neúčtovali na účte pohľadávok. Na tomto účte sa účtujú aj výnosy z postúpenia pohľadávok z hospodárskej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že o postúpení pohľadávky za úplatu sa účtuje podobne ako o predaji iného majetku. O výnosoch z odplatného postúpenia pohľadávok vzniknutých z finančnej činnosti alebo z mimoriadnej činnosti sa neúčtuje na účte 646, ale sa použije účet 668 - Ostatné finančné výnosy alebo účet 688 - Ostatné mimoriadne výnosy. Úbytok pohľadávky z hospodárskej činnosti voči pôvodnému dlžníkovi z dôvodu odplatného postúpenia sa účtuje na ťarchu účtu 546 - Odpis pohľadávky. V prípade, že ide o pohľadávku vzniknutú z finančnej činnosti či z mimoriadnej činnosti, použije sa účet 568 - Ostatné finančné náklady, prípadne účet 588 - Ostatné mimoriadne náklady.

Príklady z praxe: Účtovanie postúpenia pohľadávok

• Príklad 1: Pohľadávku v hodnote 10 000 € spoločnosť A postúpila faktoringovej spoločnosti, ktorá pri podpise zmluvy o postúpení uhradí spoločnosti A 80 % hodnoty pohľadávky. Zmluvne dohodnutý faktoringový poplatok faktoringovej spoločnosti je 15 % nominálnej hodnoty pohľadávky, t. j. 1 500 €. Výnos z postúpenia pohľadávky zaúčtuje spoločnosť A na účte 646 - Výnosy z odpísaných pohľadávok. Z prehľadu vyplýva, že spoločnosť A nezinkasovala plnú sumu menovitej hodnoty pohľadávky, pretože došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávky z titulu výnosu z postúpenia pohľadávky a záväzku voči faktoringovej spoločnosti z titulu provízie. Z tohto dôvodu spoločnosť A dosiahla stratu z postúpenia vo výške 1 500 €.

  Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

• Príklad 2: Účtovná jednotka sa zaoberá dodávkou rýchloobrátkového tovaru do obchodných reťazcov. Na základe zmluvy s odberateľom za dodaný tovar vystavuje faktúry so splatnosťou 60 dní. Účtovná jednotka vystaví faktúru vo výške 100 000 €. Po predložení faktúry spolu so štandardnými podkladmi na odkúpenie pohľadávky faktoringová spoločnosť (faktor) pripíše na účet účtovnej jednotky preddavok vo výške 80 % z hodnoty faktúry znížený o spracovateľský poplatok a úroky v dohodnutej výške. Spracovateľský poplatok predstavuje 0,5 % z hodnoty faktúry a úroky 7 % p. a. z financovanej časti. 7 % p. Spracovateľský poplatok (0,5 % z nom.

Rozdiel medzi nákladom zaúčtovaným na účte 546 a výnosom zaúčtovaným na účte 646 (strata z predaja 1 433 €) nie je daňovo uznaným výdavkom, čo vyplýva z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. 2. 3. 4. Účtovná jednotka sa môže rozhodnúť pre ktorýkoľvek z uvedených štyroch spôsobov účtovania, pričom pri konkrétnom účtovaní bude prihliadať na jednotlivé ustanovenia uvedené vo faktoringovej zmluve. V danom prípade pre účtovnú jednotku je najvýhodnejšia 4. alternatíva.

Bezodplatné postúpenie pohľadávky

Ako už bolo uvedené v úvode, pohľadávku možno postúpiť za odplatu alebo bezodplatne. Obchodná spoločnosť A na základe darovacej zmluvy postúpila charitatívnej nadácii pohľadávku voči obchodnej spoločnosti B vo výške 1 190 €. Obchodná spoločnosť A písomne oznámila spoločnosti B postúpenie pohľadávky. Postupy účtovania pre podnikateľov osobitne neupravujú spôsob účtovania nadobudnutia pohľadávky - u postupníka.

Príklad z praxe: Postúpenie pohľadávky za nižšiu sumu

Pohľadávku v menovitej hodnote 12 000 € spoločnosť A postúpila spoločnosti B za sumu 10 000 €. Pohľadávku v menovitej hodnote 12 000 € spoločnosť A postúpila spoločnosti B za sumu 10 000 €. Je všeobecne známe, že u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva pohľadávky nevstupujú do základu dane pri vzniku. Keďže jednoduché účtovníctvo je daňovo orientované, ustanovenia § 14 ods. 8 až 11 postupov účtovania pre podnikateľov upravujú účtovanie pri postúpení pohľadávok. Spôsob účtovania pri postúpení pohľadávok nadväzuje na novelizované ustanovenie § 17 ods.

Príklady z praxe: Účtovanie postúpenia pohľadávky v jednoduchom účtovníctve

• Príklad 1: Podnikateľ A v roku 2010 postúpil podnikateľovi B za 20 000 € vlastnú pohľadávku voči podnikateľovi C. Menovitá hodnota postúpenej pohľadávky je 30 000 €. Úhradu za postúpenú pohľadávku obdrží podnikateľ A (postupca) od podnikateľa B (postupníka) v roku 2010. Podnikateľ A (postupca) postúpil pohľadávku za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota. V súlade s § 17 ods. 12 písm. a) zákona o dani z príjmov podnikateľ A pri postúpení pohľadávky zvýši základ dane o tento rozdiel.

• Príklad 2: Podnikateľ A v roku 2009 postúpil podnikateľovi B za 20 000 € vlastnú pohľadávku voči podnikateľovi C. Menovitá hodnota postúpenej pohľadávky je 30 000 €. Úhradu za postúpenú pohľadávku obdrží podnikateľ A (postupca) od podnikateľa B (postupníka) až v roku 2010. 1. 2. Podnikateľ A (postupca) postúpil pohľadávku za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota. V súlade s § 17 ods. 12 písm. a) zákona o dani z príjmov podnikateľ A pri postúpení pohľadávky zvýši základ dane o menovitú hodnotu postúpenej pohľadávky.

• Príklad 3: Podnikateľ A obstará v roku 2009 od podnikateľa B pohľadávku voči podnikateľovi C, ktorej menovitá hodnota je 150 000 €. Obstarávaciu cenu tejto pohľadávky vo výške 120 000 € podnikateľ A zaplatí podnikateľovi B v roku 2009. 2. V roku 2010 zahrnie podnikateľ A do svojich zdaniteľných príjmov sumu 150 000 € a súčasne základ dane za uvedené zdaňovacie obdobie zníži o sumu 120 000 €, čo je zaplatená obstarávacia cena tejto pohľadávky.

Konkurzné konanie a neúčinnosť právnych úkonov

S vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu spája zákon č. 7/2005 Z. z. Veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za zákonom stanovených podmienok uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Prihlásenie pohľadávky sa vzťahuje aj na veriteľa, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté.

Súdna prax: Neúčinnosť kúpnej zmluvy v konkurze

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcovJUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Peter Veselovský, Kapitulská14, 917 01 Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu: REGATEL spol. s r. o. „v likvidácii", Na Rybníku419/2, 919 30 Jaslovské Bohunice, IČO: 34 152 962, zastúpený: SVITOK a spol. s r. o., Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 863 980, proti žalovanému: Obec Jaslovské Bohunice, so sídlom obecnéhoúradu Námestie sv. Michala 36/10A, 919 30 Jaslovské Bohunice, IČO: 00 312 614, zastúpený: JUDr.Mgr. Michal Mrva, LL.M, Phd., advokát, Nevädzová 5, 821 01 Bratislava, IČO: 422 583 67, o určenieneúčinnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zodňa 21.07.2016, č.k. 36Cbi/31/2014-259, taktorozhodol:I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VII. potvrdzuje.II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV., V., VI. mení tak,že žalobu aj v tejto časti zamieta.III. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VIII. mení tak, že žalovanémupriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.IV. Odvolací súd priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vcelom rozsahu.odôvodnenie:1. Žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 03. 10. 2014 žiadal, aby súd určil, že kúpnazmluva zo dňa 15. 12. 2012, uzatvorená medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim,je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu REGATEL, spol. s r. o., v konkurznom konanívedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/30/2013.

tags: #neucinne #zapocitanie #pohladavky #podmienky