Neverbálna komunikácia zrakovo postihnutých: štúdia vzájomného porozumenia

Úvod

Hlavným cieľom komunikácie je vzájomné porozumenie. Nie je to len prenos správy, ale akékoľvek vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi. Aby sme našu komunikáciu označili za efektívnu, musíme si s druhým porozumieť. Porozumieť niekomu ešte neznamená, že s ním musíme aj súhlasiť. V našom prípade správne porozumieť znamená správne pochopiť vysielané signály podľa toho, čo nám nimi chce druhý človek povedať. V príspevku sa venujeme definovaniu pojmov, členeniu komunikácie.

Definícia komunikácie a jej význam

Pojem komunikácia vychádza z latinského communicare, čo znamená zdieľať, radiť sa. Komunikáciu možno definovať ako odovzdávanie informácií, ktoré majú obsahovú a vzťahovú stránku. Sociológ J. G. Herder usúdil, že schopnosť komunikovať kompenzovala biologickú nedostatočnosť ľudí. Táto schopnosť sa stala základom ľudskej kultúry. Pomocou symbolov ľudia organizujú svoje pocity a skúsenosti do zmysluplných foriem a vnášajú do svojho sveta určité pravidlá, čo im umožňuje lepšie sa orientovať a vyrovnávať s prostredím, v ktorom žijú.

Schopnosť komunikovať je jednou z našich základných potrieb. Umožňuje nám vzájomnú interakciu a je súčasťou kultúrnych procesov. Komunikácia veľmi významne ovplyvňuje rozvoj osobnosti, je dôležitá v medziľudských vzťahoch, je prostriedkom sociálnej interakcie. Je to veľmi zložitý proces. Aj nekomunikáciu, napr.

Verbálna vs. Neverbálna komunikácia

Pri verbálnej komunikácii ide o dorozumievanie sa pomocou prirodzeného jazyka (hovorenou alebo písanou formou). Rozsah slovnej zásoby je u každého iný, závisí od veku, vzdelania, pohlavia, temperamentu a pod. Tvorí, podľa rôznych zdrojov, výrazne menšiu časť našej komunikácie. Niektoré zdroje uvádzajú, že 55 % komunikácie tvorí reč tela, tzv. neverbálna komunikácia, 38 % tón hlasu, 7 % hovorené slová. Iné zdroje hovoria o pomere 60 % pre neverbálnu komunikáciu a 40 % pre verbálnu komunikácia a nájdeme aj informácie o tom, že viac ako 90 % komunikácie tvorí reč tela.

Neverbálna komunikácia (reč tela) je používaná od nepamäti. Ide o mimoslovné prejavy, ktorými prenášame informácie. Neverbálna komunikácia pozná spôsoby, ako niečo druhému oznámiť, ukázať, dať najavo. Slová nahrádza gestikulácia, mimika, reč tela, zovňajšok. Bez neverbálnej komunikácie by bola naša komunikácia fádna a nudná. Neverbálna komunikácia podporuje verbálnu komunikáciu, je dôležitá najmä pri prejavovaní emócií, ovplyvňovaní postojov a vytváraní dojmov, je ťažšie ovládateľná vôľou a ovplyvňovaná rozumom. Časť neverbálnej komunikácie prebieha tak, že si ju ani neuvedomujeme, prichádza mimovoľne a nemáme ju pod kontrolou. Prostredníctvom nej sa dajú lepšie vyjadriť emócie, prežívanie a vzťahy k iným ľuďom.

Prečítajte si tiež: Diskusia o modernej komunikácii

Efektívna komunikácia a aktívne počúvanie

Efektívna komunikácia je súborom komunikačných zručností, ktoré vieme rozvíjať po celý život. Optimálna komunikácia v blízkom vzťahu je priamy, úprimný a otvorený spôsob sebavyjadrovania, ktorý berie do úvahy ako vlastnú sebaúctu, tak aj úctu k partnerovi. Jednou z najdôležitejších komunikačných zručností je aktívne počúvanie. Každý z nás má rád, ak ho ten druhý vypočuje. Aktívne počúvanie je proces, pri ktorom počúvame so zámerom porozumieť tomu, čo chce hovoriaci povedať. Cieľom je rozpoznať, porozumieť a správne interpretovať zachytenú správu, či už verbálnu alebo neverbálnu. Vyžaduje si to naše plné sústredenie, trpezlivosť, ochotu a empatiu, je to počúvanie nielen ušami, ale aj srdcom.

Pri počúvaní zaznamenávame, čo bolo povedané, všímame si neverbálne prejavy a vnímame aj to, čo povedané nebolo. Dávame hovoriacemu najavo, že sa na neho plne sústredíme. To zahŕňa aj zabezpečenie prostredia, v ktorom komunikujeme tak, aby sme odstránili čo najviac rušivých momentov. Vo fáze dekódovania sa počúvajúci usiluje pochopiť hlavné myšlienky, vyhodnocuje nejasné oznamy, príp. oznamy s rozporným významom. Všetky tieto preformulováva vlastnými slovami. Nie je chybou priznať, že sme niečomu neporozumeli, bolo nám nejasné. „Som trochu zmätený/-á. Povedali ste mi, že ……, ale tiež že …….. Dôležitou súčasťou aktívneho počúvania je nevytvárať si úsudky, nehodnotiť povedané a počkať až do konca výpovede hovoriaceho. “Zdá sa, že vás trápi niekoľko vecí…

Zapamätanie si podstatného je dôležitou súčasťou aktívneho počúvania. Na to, aby sme si podstatné zapamätali, zopakujme si základné mená, pojmy, či informácie. Ak sú problémy zložité, urobme si poznámky. Je tiež užitočné zaznamenávať si aj vlastný komentár, vlastné myšlienky. Otázkou ostáva, či si má, alebo nemá počúvajúci robiť poznámky. Je na každom počúvajúcom, ako toto zváži. Je dôležité rozlíšiť skutočne povedané od toho, čo si myslíme, že bolo povedané. Vo fáze vyhodnotenia sa snažíme posúdiť, čo je zámer hovoriaceho, čo chcel povedať, vyjadriť. Potrebujeme preto rozlíšiť, čo sú fakty a čo osobný zámer hovoriaceho. Mali by sme „čítať aj medzi riadkami“, zatrieďovať si súvislosti. Je veľmi dôležité neurobiť záver skôr ako úplne pochopíme hovoriaceho. Medzi pomáhajúce techniky aktívneho počúvania patrí aj zrkadlenie, kedy počúvajúci slovami hovoriaceho opakuje, čo počul. Ide o preformulovanie negatívnych, výbušných výrokov do menej citovo nabitých výrokov. Použitie iných slov môže pomôcť vidieť veci trochu inak a sústrediť sa na konštruktívne prístupy a stanoviská. Súčasťou aktívneho počúvania môže byť aj ticho.

Prekážky aktívneho počúvania vznikajú z rôznych dôvodov. Je dôležité sa tiež vyvarovať ťukaniu ceruzkou, perom (nervozita, netrpezlivosť), hraniu sa s okuliarmi, papierom, retiazkou, vlasmi a pod. (nuda, nervozita). Pomôže nekladenie prekážok medzi komunikujúcimi stranami (napr.

Nenásilná komunikácia

„Bez ohľadu na to, koľko je medzi nami rozdielov, my všetci zdieľame tie isté ľudské potreby. V čom sa človek od človeka odlišuje, sú spôsoby, akými svoje potreby napĺňa.“ Marshall B. Nenásilná komunikácia je metóda vytvorená americkým psychológom Marshallom B. Rosenbergom a vďaka jej potenciálu prispieť k riešeniu konfliktov medzi jednotlivcami, skupinami a národmi sa rozšírila do mnohých krajín sveta. Je to prístup ku komunikácií a emocionálnej inteligencií, ktorý nás učí, ako identifikovať a porozumieť svojim potrebám a emóciám a rovnako porozumieť potrebám a emóciám druhých ľudí. Nenásilná komunikácia je založená na princípe, že všetky naše činy, slová vychádzajú z potrieb (pozitívnych motivácii), ktoré sa snažíme naplniť. V štyroch základných krokoch: pozorovanie, pocit, potreba, požiadavka ˗ ponúka tento prístup účinné nástroje, ako predchádzať nedorozumeniam a konfliktom, ako ich efektívne riešiť, keď nastanú. Pri pozorovaní pomenujeme, čo sa stalo, že sme vôbec za daným človekom prišli. V druhom kroku vyjadríme pocit, ktorý v nás situácia vyvolala. V treťom pomenujeme našu potrebu, dobrý dôvod, prečo je pre nás to, čo riešime, dôležité.

Prečítajte si tiež: Neverbálna komunikácia v sociálnom kontexte

Efektívna komunikácia a jej význam v živote

Na správnej komunikácii veľakrát závisí úspech v rôznych oblastiach nášho života, náš kľud, vzťahy, práca, porozumenie okolia. Efektívna komunikácia je komunikácia, ktorá prináša výsledky. Za úspešný možno označiť každý rozhovor či jednanie, pri ktorom sme dosiahli svoje ciele a pri ktorom sme nadviazali dobrý vzťah s druhou stranou. Ak v rozhovore nedošlo ku konfliktu, ak sme sa nedostali do sporu, aj vtedy možno povedať, že naša komunikácia bola efektívna.

Komunikácia, bez ohľadu na to, či je alebo nie je efektívna, je jednou zo základných a veľmi významných každodenných činností človeka. Pri komunikácii, slovnej alebo mimoslovnej, by sme mali akceptovať názory iných a rešpektovať spôsob ich komunikácie, aj keď sa nám nepáči a náš spôsob komunikácie je odlišný. Nemenej dôležité je ostať sám sebou. Naše vlastné hodnoty a predstavy tvoria základ našej osobnosti.

Prečítajte si tiež: Etiketa v obchodnom prostredí

tags: #neverbálna #komunikácia #zrakovo #postihnutých #štúdie