
Tento článok poskytuje rozsiahly pohľad na nezdaniteľnú časť základu dane v kontexte doplatku dôchodku, daňového bonusu a ďalších relevantných daňových aspektov. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený a zrozumiteľný prehľad o tejto problematike.
Daňový bonus predstavuje daňové zvýhodnenie pre rodičov alebo iné osoby, ktoré vyživujú dieťa (vlastné, osvojené, dieťa druhého z manželov, prevzaté do starostlivosti) do 25 rokov, ak toto dieťa študuje. Dôležité je, že na rozdiel od nezdaniteľných častí základu dane, daňový bonus neznižuje základ dane z príjmov, ale až samotnú vypočítanú daň. Uplatniť si ho môže len fyzická osoba s príjmami zo závislej činnosti alebo z podnikania ako fyzická osoba (napríklad príjmy zo živnosti alebo inej samostatnej činnosti).
Ešte nedávno platilo, že daňový bonus mohol získať len ten, kto dosiahol v danom roku príjmy v určitej výške. V súčasnosti stačí na jeho získanie mať uvedené príjmy v akejkoľvek výške.
Je však dôležité si uvedomiť existujúce limity. V podstate nie každý dostane plnú sumu daňového bonusu. Limit sa vypočítava z čiastkového základu dane (v prípade SZČO ide o podnikateľské príjmy mínus daňové výdavky). Ak si SZČO uplatňuje paušálne výdavky, limit sa vypočíta ako podnikateľské príjmy mínus 60 % z týchto príjmov mínus odvody zaplatené do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Paušálne výdavky sú síce výhodné, pretože znižujú základ dane, ale zároveň môžu obmedziť sumu daňového bonusu.
Daňový bonus primárne znižuje daň z príjmov. Až keď sa daň znížená o bonus dostane na nulu, môže sa vyplatiť ako „mínusová“ suma. To znamená, že buď sa o sumu mesačného daňového bonusu znižuje preddavok na daň zo mzdy, alebo ak je bonus vyšší ako tento preddavok, zamestnanec dostane „prečnievajúcu“ sumu daňového bonusu na výplatnej páske.
Prečítajte si tiež: Nezdaniteľná časť a PN
Alternatívne si zamestnanec nemusí uplatňovať daňový bonus mesačne a zníži si ním celkovú daň z príjmov v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní dane. Aj v tomto prípade platí, že ak je celkový ročný daňový bonus vyšší ako celková daň, štát sumu bonusu vyplatí. Pri podaní daňového priznania sa daňový bonus vyplatí priamo na účet (preto je potrebné vo formulári vyplniť žiadosť o jeho vyplatenie vrátane čísla bankového účtu). Živnostníci a iné SZČO si ho uplatňujú len ročne, v daňovom priznaní. Štát bonus vyplatí najneskôr do 40 dní od termínu na podanie daňového priznania.
Pani Anna vyživuje 10-ročnú dcéru Júliu. Daňový bonus na dcéru je 140 EUR mesačne. Táto suma musí byť nižšia ako percentuálny limit čiastkového základu dane - pri jednom dieťati musí byť teda nižší ako 20 % zo sumy 1 299 EUR. Keďže 140 EUR je menej ako 259,80 EUR, pani Anna má nárok na plný daňový bonus.
Ak je pani Anna zamestnankyňa a jej mesačná hrubá mzda je 1 500 EUR, jej preddavok na daň z príjmov bude znížený o 140 EUR. Ak je pani Anna živnostníčka s mesačným príjmom z podnikania 1 500 EUR, maximálna možná suma ročného daňového bonusu je 140 EUR x 12 = 1 680 EUR. Túto sumu je však potrebné otestovať na 20 % z čiastkového základu dane.
Od roku 2026 nastanú zmeny v odvodovom zaťažení pre SZČO. Vládny konsolidačný balíček prinesie zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu pre sociálne odvody a úpravu podmienok pre začínajúcich podnikateľov. To môže znamenať, že podnikanie cez živnosť stratí zmysel, najmä pri nižších alebo nepravidelných príjmoch.
Povinnosť platiť sociálne odvody sa posudzuje na základe výšky príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za posledný kalendárny rok. Sociálna poisťovňa vychádza z údajov uvedených v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb. Vymeriavací základ živnostníka alebo SZČO sa pre vznik či trvanie povinného sociálneho poistenia posudzuje vždy k 1. júlu nasledujúceho kalendárneho roka alebo k 1. októbru, ak si živnostník predĺžil lehotu na podanie daňového priznania. Podmienkou je, aby mal živnostník alebo SZČO k danému dátumu stále aktívne oprávnenie na podnikanie.
Prečítajte si tiež: Ako uplatniť nezdaniteľné časti dane na vianočný príspevok?
Peter je živnostník a za rok 2025 dosiahol príjem vo výške 5 600 eur. Okrem toho je zamestnaný a dosahuje príjem zo závislej činnosti vo výške 10 000 eur. Vznikne Petrovi povinnosť platiť povinné sociálne odvody? Pri posudzovaní sa berie do úvahy len príjem zo živnosti vo výške 5 600 eur. Ak by bol Peter lekár, ktorý prevádzkuje súkromnú ambulanciu a dosiahol príjem vo výške 26 000 eur, Sociálna poisťovňa by mu odporučila oznámiť predĺženie lehoty na podanie daňového priznania za rok 2025. Inak by mu povinnosť sociálnych odvodov vznikla už od 01.07.2026.
Minimálne zdravotné odvody, ktoré SZČO zaplatí, predstavujú určitú sumu mesačne. Vyšší daňový bonus je síce na stole, ale rodičia sa ho nemusia dočkať, ak sa nezohľadnia všetky faktory.
Všetky druhy dôchodkov vyplácaných Sociálnou poisťovňou patria medzi nezdaniteľné príjmy. Mnohí dôchodcovia majú okrem starobného dôchodku aj iný príjem, ktorý však nepodlieha oslobodeniu od dane. Ak príjem za zdaňovacie obdobie nepresiahne určitú sumu, dôchodca nie je povinný podať daňové priznanie. Ak však pracuje a jeho zamestnávateľ mu zrážal z platu preddavky na daň, je pre neho výhodné podať priznanie, pretože mu môže vzniknúť daňový preplatok.
Uplatniť si nezdaniteľnú časť základu dane môžu iba daňovníci, ktorí sú poberateľmi dôchodku od začiatku zdaňovacieho obdobia. Ak bola osoba poberateľom dôchodku k tomuto dátumu, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane iba v prípade, že ročná suma vyplateného dôchodku nepresahuje určitú sumu. Nezdaniteľná časť na daňovníka potom predstavuje rozdiel medzi touto sumou a vyplatenou sumou dôchodku.
Seniori nad určitý vek už nebudú musieť žiadať o zníženie dane za nehnuteľnosť, bude im udelené automaticky na základe dosiahnutého veku. Je však potrebné si overiť túto vekovú hranicu v meste či obci, v ktorej katastri sa nehnuteľnosť nachádza.
Prečítajte si tiež: Doplnkové dôchodkové sporenie a dane
Suma životného minima sa každoročne upravuje a vyhlasuje sa zverejnením v Zbierke zákonov. Niektoré sumy sa menia rovnako ako výška životného minima, od 1. júla, iné až od januára nasledujúceho roka.
Nie každý živnostník a SZČO má povinnosť platiť sociálne odvody. Povinnosť platenia sociálnych odvodov závisí od výšky príjmov a posudzuje sa na základe daňového priznania.
Ak daňovník zistí, že jeho daňová povinnosť sa odlišuje od priznanej dane až po termíne na podanie daňového priznania, podáva dodatočné daňové priznanie. Dodatočné daňové priznanie možno podať do uplynutia 5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať riadne daňové priznanie.