Nezdaniteľná časť základu dane a preukázateľne vynaložené náklady pre živnostníkov

Tento článok je určený pre daňovníkov, fyzické osoby, ktoré dosahujú príjmy zo živnosti na základe živnostenského oprávnenia podľa zákona č. 455/1991 Zb. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o nezdaniteľnej časti základu dane a preukázateľne vynaložených nákladoch, ktoré si môžu živnostníci uplatniť pri podávaní daňového priznania.

Povinnosť podania daňového priznania

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Zahrňuje sa aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Živnostník má povinnosť podať daňové priznanie elektronicky, nakoľko je podľa § 2 ods.

Lehota na podanie daňového priznania

Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia živnostník zrušil živnostenské oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je do 31. marca 2026.

Spôsoby uplatnenia daňových výdavkov

Živnostníci majú dve možnosti, ako si uplatniť daňové výdavky:

1. Paušálne výdavky: tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (t. j. z príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. Paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V prípade, ak daňovník s príjmami zo živnosti má v zdaňovacom období aj iné druhy príjmov z podnikania resp. z inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže sa rozhodnúť len pre jeden spôsob uplatnenia daňových výdavkov. To znamená, že pri všetkých týchto príjmoch (§ 6 ods. Ak živnostník uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky živnostníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti.
2. Skutočné preukázateľné výdavky: skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia daňovej evidencie (§ 6 ods.

Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Živnostník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t. j. k 1.1. príslušného kalendárneho roka).

Prečítajte si tiež: Uplatnenie nezdaniteľnej časti pri poberaní predčasného dôchodku

Skutočné preukázateľné výdavky

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zo živnosti, postupuje podľa § 2 písm. Vo všeobecnosti daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. podvojného účtovníctva.

Daňová evidencia

V prípade vedenia daňovej evidencie daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku a prílohou daňového priznania nie sú účtovné výkazy (t. j. neprikladá k daňovému priznaniu Výkaz o príjmoch a výdavkoch a Výkaz o majetku a záväzkoch).

Jednoduché účtovníctvo

Živnostník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je považovaný za účtovnú jednotku. Pri vedení účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 1 zákona č. 431/2002 Z. Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. Od 1. januára 2022 sa do registra ukladajú všetky účtovné dokumenty povinne v elektronickej podobe v súlade s § 23a ods. Ak majú dokumenty - účtovné závierky podľa § 23 ods. Pri zostavovaní účtovnej závierky sú účtovné jednotky povinné predkladať účtovnú závierku podľa vzoru vrátane vysvetliviek uvedeného v prílohe opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších predpisov.

Podvojné účtovníctvo

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia sa aj napriek tomu, že nie je zapísaný do Obchodného registra, môže rozhodnúť účtovať v sústave podvojného účtovníctva. V takomto prípade postupuje podľa Opatrenia MF SR č. Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom a na základe jej zatriedenia do veľkostných skupín zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 1 zákona č. 431/2002 Z. Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. Od 1. januára 2022 sa do registra ukladajú všetky účtovné dokumenty povinne v elektronickej podobe v súlade s § 23a ods. Ak majú dokumenty - účtovné závierky podľa § 23 ods.

Mikro účtovná jednotka

Od 1. januára 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 352/2013 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 až 7 definuje nový typ účtovnej jednotky - mikro účtovná jednotka. Od 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 333/2014 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 a nasl. Účtovné jednotky sa musia zatriediť podľa tohto zákona od 1. 1. fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, ktorým je Obchodný zákonník - § 27 ods. 2 písm. Prechod medzi sústavami účtovníctva je upravený Opatrením MF SR č.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a nezdaniteľná časť základu dane

Daňové a nedaňové výdavky

Daňovým výdavkom živnostníka môže byť iba taký výdavok, ktorý je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. Ak sa jedná o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, potom sa do daňových výdavkov daňovníka zahrňujú výdavky na tento majetok iba v pomernej časti, a to nielen výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie. výdavky na osobnú potrebu, ktoré vždy nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 písm. výdavky zamestnávateľa v súvislosti s motorovým vozidlom zamestnávateľa poskytnutého zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely, kedy je zamestnancovi zdaňovaný nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm.

Špecifické druhy výdavkov

Motorové vozidlo

Výdavky živnostníka (daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. Od 1.5.2024 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 73/2024 Z. z. Ak živnostník využíva na svoju podnikateľskú činnosť motorové vozidlo iné ako vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku (napr. osobné motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku, prenajaté alebo vypožičané, nákladné), má možnosť vybrať si z troch spôsobov uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky (§ 19 ods. 2 písm.

• spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %; ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa § 31 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z. z.
• spotreba pohonných látok môže byť uplatnená na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel. Aby bolo možné uznať celú spotrebu pohonných látok týmto spôsobom, daňovník musí mať satelitnú jednotku schopnú sledovať ich spotrebu a vykonané jazdy.
• spotreba pohonných látok sa môže uplatniť vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Uplatňovanie výdavkov týmto spôsobom, t. j. v paušálnej výške 80 % z preukázateľne nakúpených pohonných hmôt, nemá vplyv na ostatné ustanovenia zákona o dani z príjmov týkajúce sa uplatňovania výdavkov na odpisovanie auta alebo výdavkov vynaložených v súvislosti s týmto obchodným majetkom.

Stravovanie

• ako výdavky na stravné počas pracovnej cesty podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov,
• ako výdavky na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v mieste pravidelného výkonu svojej činnosti vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo je od 1.9.2024 do 31.3.2025 vo výške 4,57 eura za každý odpracovaný deň daňovníka, od 1.4.2025 do 31.11.2025 vo výške 4,84 eura za každý odpracovaný deň daňovníka a od 1.12.2025 vo výške 5,12 eura za každý odpracovaný deň daňovníka. Tieto výdavky na vlastné stravovanie daňovníka nie je daňovník povinný preukazovať dokladom o nákupe stravy alebo stravovacej poukážky. Daňovník si nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť za ten kalendárny deň, za ktorý si uplatní výdavky na stravovanie v súvislosti s výkonom práce v inom mieste, ako je miesto jeho pravidelného výkonu činnosti [podľa § 19 ods. 2 písm.

S účinnosťou od 1.9.2024 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 211/2024 Z.z. S účinnosťou od 1.4.2025 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 39/2025 Z. z. S účinnosťou od 1.12.2025 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.

Rekreácia

Daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. w) zákona o dani z príjmov sú aj výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 (t. j. s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti), ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a Zákonníka práce, ak daňovníkovi nebol poskytnutý tento príspevok na rekreáciu v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Daňovým výdavkom je teda iba výdavok na rekreáciu podnikateľa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok, ak podnikateľ splnil podmienku vykonávania podnikateľskej činnosti nepretržite najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie.

Odpisovanie majetku

• pri odpisovanom hmotnom majetku postupne vo forme odpisov (§ 26 až 28 zákona o dani z príjmov v nadväznosti na prílohu č.
• pri neodpisovanom hmotnom a nehmotnom majetku pri jeho vyradení z užívania (napr.

Daňovým odpisovaním hmotného a nehmotného majetku sa rozumie postupné zahrňovanie odpisov do daňových výdavkov. V danom prípade musí ísť o hmotný a nehmotný majetok, o ktorom daňovník účtuje alebo ho eviduje podľa § 6 ods. Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku, účtovaného podľa zákona o účtovníctve alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu obdobia, môže uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja tohto majetku, možno uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval alebo majetok evidoval podľa § 6 ods.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre nezdaniteľnú časť

V prvom roku odpisovania hmotného majetku zaradeného do užívania môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov iba alikvotnú časť ročného odpisu pripadajúcu na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtuje alebo v ktorých sa majetok eviduje. Odpisy hmotného majetku poskytnutého na prenájom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrňujú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. Ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku. Pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. Pri preradení majetku z osobného užívania do obchodného majetku daňovník odpisuje tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny (§ 25 ods. 1 písm.

Daňovník má možnosť na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia prerušiť uplatňovanie daňových odpisov na jedno alebo viac celých zdaňovacích období, a to počnúc rokom zaradenia majetku do podnikania. V ďalšom zdaňovacom období pokračuje daňovník v odpisovaní tak, ako keby nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky). Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť ani mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy podľa § 26 ods. S účinnosťou od 1.1.2021 môže mikrodaňovník využiť aj zvýhodnený spôsob odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov. Tento zvýhodnený spôsob odpisovania môže využiť iba pri hmotnom majetku zaradenom do odpisovej skupiny 0 až 4, okrem osobného automobilu zatriedeného do kódu klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou 48 tis. Pri tomto zvýhodnenom spôsobe odpisovania hmotného majetku môže daňovník uplatniť odpis v akejkoľvek výške počas doby odpisovania určenej pre príslušnú odpisovú skupinu, najviac však do výšky vstupnej ceny.

Nezdaniteľná časť základu dane

V zmysle § 11 ods. 1 ZDP o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 a 3 ZDP možno znížiť len základ dane (čiastkový základ dane) zistený z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. Najprv si opäť pripomeňme, že v zmysle § 11 ods. 1 ZDP o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 a 3 ZDP možno znížiť len základ dane (čiastkový základ dane) zistený z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane

Suma životného minima bola opatrením MPSVaR SR č. 181/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2012 zvýšená zo 189,83 € na 194,58 €. Táto suma je k 1. 1. Ak základ dane daňovníka (presnejšiečiastkový základ dane zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP, resp. súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov) za rok 2013 nepresiahne sumu 19 458 €, v súlade s § 11 ZDP si uplatní NČZDD vo výške 3 735,94 €. Ak úhrn čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP za rok 2012 nepresiahne 18 983 €, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje 3 644,74 €.

Kto nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane

Nárok na uplatnenie tejto sumy nevzniká tým daňovníkom, ktorým v uplynulých rokoch, resp. k 1. 1. priznali niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. V zmysle citovaného ustanovenia sa neznižuje základ dane daňovníka, ktorý je už k 1. 1. zdaňovacieho obdobia roku 2013 poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v citovanom ustanovení, resp. bol mu tento dôchodok priznaný spätne k 1. 1. 2013 alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. Ak je ročný úhrn dôchodku nižší, uplatní sa rozdiel medzi nezdaniteľnou sumou podľa § 11 ods. dôchodkov zo sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z. výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Aj v prípade kombinácie dôchodkov sa prihliada len na dôchodok uvedený v § 11 ods. Napr. ak daňovník poberá starobný dôchodok a vdovecký dôchodok, pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka prihliadame len na výšku starobného dôchodku. Je potrebné mať na zreteli, že vianočný príspevok poskytovaný podľa zákona č. 592/2006 Z. z. Ak sa daňovník stane poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP v priebehu bežného zdaňovacieho obdobia roku 2013, základ dane za daný rok si môže znížiť o nezdaniteľnú časť na daňovníka za celých 12 mesiacov tak, ako keby dôchodok poberať nezačal. Až za nasledujúce zdaňovacie obdobie roku 2014 si túto nezdaniteľnú sumu neuplatní, resp. uplatní si len príslušný rozdiel, keďže už k 1. 1. V prípade zastavenia výplaty starobného dôchodku [§ 112 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov] a pod. je potrebné mať na zreteli, že rozhodujúci je stav k 1.

Dodatočné daňové priznanie pri spätnom priznaní dôchodku

V zmysle § 32 ods. 11 ZDP pri spätnom priznaní niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP vzniká daňovníkovi povinnosť podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie (-a), ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie a daň doplatí len z tohto dôvodu, správca dane mu neuloží pokutu.

Daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou

Základ dane sa znižuje o túto nezdaniteľnú časť nielen daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale aj daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou definovaným v § 2 písm.

Nezdaniteľná časť základu dane pri úmrtí daňovníka

Ak daňovník zomrel, v súlade s § 49 ods. 4 ZDP je dedič povinný za príslušnú časť roka podať daňové priznanie (je potrebné poznamenať, že aj keď to zo ZDP priamo nevyplýva, aj v tomto prípade prihliadame na dikciu § 32 ZDP, t. j. povinnosť podať daňové priznanie odvíjame od toho, či dosiahnuté zdaniteľné príjmy zomretého presiahli sumu 1 822,37 €). Od základu dane odpočíta dedič nezdaniteľné časti základu dane. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je v § 11 ZDP upravená len v ročnej výške, neuplatňuje sa v alikvotných mesačných sumách (s výnimkou vyberania preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 35 ZDP). Ak dedič podá daňové priznanie za príslušnú časť roka 2012, od základu dane odpočíta celoročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka 3 644,74 € (ale s prihliadnutím na základ dane na daňovníka).

Nezdaniteľná časť základu dane a zamestnávateľ

Zamestnávateľ - platiteľ dane (ďalej len „zamestnávateľ“) - vyberá preddavok na daň podľa § 35 ZDP zo zdaniteľnej mzdy (s výnimkou uvedenou v § 35 odseku 8). b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP v alikvotnej výške - pri výpočte preddavku na daň za mesiac sa uplatňuje 1/12 tejto nezdaniteľnej časti. Na nezdaniteľnú časť v prípade dôchodcov a nezdaniteľnú časť základu dane na manželku daňovníka možno prihliadnuť až po skončení roku. V zmysle § 36 ods. b) že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. c) či je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6.

Prenájom nehnuteľností a zdaňovanie

Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľností upravuje zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Fyzické osoby môže prenajímať nehnuteľnosť ako súkromná osoba bez živnostenského oprávnenia, alebo na základe živnostenského oprávnenia. Ak fyzická osoba prenajíma nehnuteľnosť na základe živnostenského oprávnenia, predstavuje prenájom nehnuteľnosti pre fyzickú osoby podnikateľskú činnosť. Tieto príjmy sú posudzované § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov ako príjmy z podnikania. Ak fyzická osoba prenajíma nehnuteľnosť bez živnostenského oprávnenia, čiže ako súkromná osoba, dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 3 Zákona o dani z príjmov - príjmy z prenájmu nehnuteľností, vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

Registračná povinnosť na daňovom úrade

Fyzická osoba - prenajímateľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť bez živnostenského oprávnenia, je povinný registrovať sa na príslušnom miestnom daňovom úrade. Registračnú povinnosť si musí splniť najneskôr do nasledujúceho mesiaca po skončení mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začal nehnuteľnosť prenajímať. Povinnosť registrácie na daňovom úrade sa vzťahuje na tie fyzické osoby, ktoré ešte nie sú registrované na daňovom úrade a nemajú pridelené daňové identifikačné číslo DIČ. V prípade, že prenajímateľ fyzická osoba, bude prenajímať nehnuteľnosť na základe živnostenského oprávnenia, má povinnosť registrovať sa na živnostenskom úrade ako aj v zdravotnej poisťovni.

Daňové výdavky pri prenájme nehnuteľnosti

Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností sa môžu uplatniť len preukázateľné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti. V prípade, že prenajímateľ prenajímanú nehnuteľnosť zaradil do obchodného majetku, má možnosť si uplatniť v preukázateľných výdavkoch výdavky, ktoré platil v súvislosti s využívaním tejto nehnuteľnosti.

#

tags: #nezdaniteľná #časť #základu #dane #a #preukázateľne