Nemocenské dávky na Slovensku: Všetko, čo potrebujete vedieť o práceneschopnosti

Dočasná práceneschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu zo zdravotných dôvodov. Počas tohto obdobia má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské, čo je vnímané ako náhrada za stratu zárobku počas PN.

Čo je nemocenské?

Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.

Výpočet nemocenských dávok

Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu.

Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55% DVZ alebo PDVZ.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Prečítajte si tiež: Započítavanie rokov do dôchodku pri rodičovskej dovolenke

• U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia
• U zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky

Určenie rozhodujúceho obdobia pre výpočet náhrady príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v roku 2024

Na to, aby sme vedeli zistiť výšku náhrady príjmu, resp. nemocenského, je potrebné vypočítať denný vymeriavací základ (DVZ). Pre určenie DVZ je potrebné identifikovať rozhodujúce obdobie.

Rozhodujúce obdobie je:

• kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN (t. j. ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho roka).
• obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. odo dňa vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná PN.

Maximálny denný vymeriavací základ

Zákon určuje maximálny DVZ pre výpočet náhrady príjmu. Maximálny DVZ pre rok 2024 je 1,5-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t. j. 1 304 €.

Príklad výpočtu nemocenského

Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Od 1.2.2024 až 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby. Aká PN jej bude vyplatená od Sociálnej poisťovne?

DVZ pani Zuzany sa vypočíta:

DVZ = (1 500 * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské

Náhrada príjmu počas dočasnej PN sa následne vypočíta:

• 1. deň trvania PN => 1.2. - 3.2.2024 => (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
• 2. deň trvania PN => 4.2. - 10.2.2024 => (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 190,45825 €, po zaokrúhlení 226,85 €
• Za obdobie 11.2. - 27.2.2024 (55 % zo sumy 49,3150 €) * 17 dní = 461,10 €, po zaokrúhlení 461,10 €.

Ako požiadať o náhradu príjmu, resp. nemocenské v roku 2024

Rozhodujúce je, akým spôsobom vám lekár vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Váš lekár vám vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.

Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022. Vtedy sa spustilo prechodné obdobie, počas ktorého sa lekári mohli dobrovoľne pripájať do systému ePN. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. júna 2023 (dovtedy mohli lekári vystavovať potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti aj na papierovom tlačive).

Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.

Ako funguje elektronická PN (ePN)?

Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Zamestnanec tak nemusí PN doručiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. ePN šetrí čas zamestnanca aj zamestnávateľa. Zamestnanec dostane SMS správu alebo e-mail o tom, že mu bola ePN vystavená. Následne je povinný dodržiavať liečebný režim. Komunikácia medzi poisťovňou a zamestnávateľom realizuje prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Všetko o doplatení poistného

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Zamestnávateľ je povinný sledovať ePN svojich zamestnancov v e-Službách Sociálnej poisťovne. Ak dočasná PN zamestnanca bude trvať viac ako 10 dní, zamestnávateľ zašle Sociálnej poisťovni podklady potrebné na výplatu nemocenského. Zamestnávateľ by mal mať prepojený svoj mzdový softvér so systémom ePN.

Dĺžka PN a náhrada príjmu

Dočasná práceneschopnosť označuje obdobie, kedy zamestnanec nemôže z nejakého zdravotného dôvodu vykonávať svoju prácu. Práceneschopnosť a jej dĺžku určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN-ky začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni.

Dôvody uznania práceneschopnosti

Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného z dvoch hlavných dôvodov:

• choroba
• úraz

Náhrada príjmu počas PN

Zamestnanec, ktorý ostal dočasne práceneschopný (PN), má po splnení podmienok nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské. Náhradu príjmu počas dočasnej PN upravuje zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov.

Kto má nárok na náhradu príjmu počas PN?

Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak:

• bol uznaný za dočasne práceneschopného lekárom
• má aktívne nemocenské poistenie
• nespôsobil si práceneschopnosť úmyselne alebo v dôsledku požitia alkoholu alebo iných návykových látok

Výška náhrady príjmu počas PN

Výška náhrady príjmu počas PN je:

• od 1. do 3. dňa PN: 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
• od 4. do 10. dňa PN: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Kolektívnou zmluvou možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ, napr. zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť, že svojim zamestnancom bude vyplácať 70 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN.

Obdobie vyplácania náhrady príjmu

Náhrada príjmu sa vypláca za obdobie:

• od 1. do 10. dňa dočasnej PN
• najviac do konca 52. týždňa od vzniku dočasnej PN

Nemocenské dávky

Podmienky nároku na nemocenskú dávku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Kto má nárok na nemocenské dávky?

Nárok na nemocenské dávky má poistenec, ak:

• bol uznaný za dočasne práceneschopného lekárom
• má aktívne nemocenské poistenie
• splnil podmienky nároku na nemocenskú dávku (napr. zaplatenie poistného)

Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Výška nemocenských dávok

Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ), a to od 11. dňa trvania PN-ky.

Obdobie vyplácania nemocenských dávok

Nemocenské dávky sa vyplácajú za obdobie:

• od 11. dňa dočasnej PN
• najviac do konca 52. týždňa od vzniku dočasnej PN

Ochranná lehota

Trochu iná situácia nastáva vtedy, keď osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú. V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.

Miesto určenia a vychádzky počas PN

S dočasnou PN sa úzko spája miesto určenia a vychádzky. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.

Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Kontroly počas PN

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom, resp. so súhlasom osoby, ktorá s ním býva. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok.

Porušenie liečebného režimu

Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN.

K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.

Čo robiť počas PN

Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

Ako dlho môžem byť na PN?

Ak sa pýtate, ako dlho môžete byť na PN, odpoveď nájdete priamo v zákone. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN. Pamätajte si však, že po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik.

Poistenie práceneschopnosti pre SZČO a konateľov s.r.o.

Poistenie práceneschopnosti môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť dvoma spôsobmi:

• Platením odvodov do Sociálnej poisťovne
• Komerčným poistením PNky v poisťovniach

Na Slovensku bolo v roku 2024 aktívnych 377 324 živností. Nemocenské poistenie z ktorého je pri PN vyplácaná nemocenská dávka, sa počíta z vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2025 715€. Samotné nemocenské poistenie sú 4,4% z vymeriavacieho základu, čiže poistenca to stojí 31,46€ mesačne. Akú mesačnú a dennú nemocenskú dávku ak je na PN dostane za takúto čiastku? Vychádza to približne na iba 335€/mesačne resp. V praxi teda môžeme vidieť, že suma je veľmi nízka.

Priemerná doba trvania PNky na Slovensku bola v prvom polroku 2025 necelých 44 dní. Najdlhšie maródujú ľudia z Prešovského kraja, naopak najkratšie v Bratislavskom kraji.

Komerčné poistenie práceneschopnosti

Ak by ste teda ako SZČO platili rovnakých 31 € za poistenie práceneschopnosti do komerčného poistenia, viete z neho dostať mesačnú dávku cca 900 €.

Každých 10 € dennej dávky poistenia PNky stojí mesačne cca 10 € (s narastajúcim vekom cena narastá).

Príklady z praxe

Kaderník s nízkym príjmom

Kaderník, 35 rokov a nepriznáva všetok príjem a oficiálne zarába ročne do 9000€, aby sa vyhol plateniu odvodov. Ak by sa ocitol na PN, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Mesačné výdavky má na úrovni 1000€ a nemá vybudovanú rezervu. Tým pádom by nedokázal počas práceneschopnosti pokryť svoje výdavky. Ak by si platil poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni na poistnú sumu 35€/deň (čo je za mesiac niečo viac ako 1000€), stálo by ho to mesačne približne 38€.

IT-čkár a konateľ s.r.o.

40 ročný IT-čkar a konateľ jednoosobovej s.r.o., ktorý na sročku prešiel kvôli konsolidácii a optimalizácii odvodov. Platí si vďaka tomu minimálne odvody, aj keď má ročný príjem 36 000€. Jeho mesačné výdavky sú 1800€. Má zainvestovaných 30 000€ v ETF fondoch. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do svojich investovaných peňazí aby dokázal pokryť svoje mesačné náklady a týmto by sa pripravoval o svoje peniaze, ktoré sú určené na dôchodok. Odporúčaným riešením, je preňho komerčné poistenie práceneschopnosti. Aby týmto poistením dokázal pokryť svoje mesačné náklady, potrebuje ho mať nastavené na dávku 60€/deň. To ho bude stáť približne 65€/mesačne.

Živnostník pracujúci v Nemecku

30 ročný živnostník, ktorý je lešenár v Nemecku a má ročný príjem 50 000€. Jeho mesačné fixné náklady sú 1500€ a má na bežnom účte rezervu 10 000€. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do rezervy, ktorá je určená na iné veci- neočakávané výdaje, ako pokazené auto, kúpa nového spotrebiča, oprava strechy,… Ak by mal komerčné poistenie práceneschopnosti, do rezervy by siahať nemusel. V jeho prípade je však kľúčová voľba správnej poisťovne, keďže len málo poisťovní na trhu dokáže kryť PN mimo územia SR. Takisto treba pri poistení správne uviesť povolanie, keďže lešenár je pre poisťovne rizikové povolanie a poisťovne na neho dávajú prirážku, aby klienta mohli kryť a správne mu plniť v prípade poistnej udalosti. Na vykrytie svojich mesačných výdavkov, potrebuje tento klient dávku vo výške 50€/deň. To ho bude stáť v poisťovni ktorá vie kryť PN na území celej EÚ 68€/mesačne. V tejto cene už je zahrnutá aj prirážka za rizikové povolanie.

Dôležité aspekty pri komerčnom poistení PN

• Poisťovňa na základe vstupných údajov od klienta, môže dávať prirážku k cene podľa rizikového povolania a zdravotného stavu.
• Niektoré poisťovne pri vstupe do poistenia vyžadujú overenie príjmu od klienta- podľa daňového priznania, alebo niektoré podľa faktúr.
• Pre viaceré poisťovne je pri uzatváraní takéhoto poistenia podmienka, aby klient platil odvody.
• Na trhu existujú poisťovne, ktoré vedia poistiť konateľa jednoosobovej s.r.o.
• Čakacia doba je doba, počas ktorej sa poisťovne chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s tým, že už má nejakú diagnózu z ktorej si chce uplatniť poistné plnenie.
• Pri poistení práceneschopnosti sa nastavuje karenčná doba. Karenčná doba je obdobie, ktoré stanovuje v akej minimálnej dĺžke musí v tomto prípade trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila.
• Poisťovne pri poistení práceneschopnosti nastavujú limit- v akej maximálnej cene môže byť poistenie PN oproti ostatným pripoisteniam na zmluve.
• Poisťovne nastavujú pri poistení územnú platnosť. V praxi to určuje, v akých krajinách je klient krytý ak sa tam stane práceneschopný.
• Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia t.j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté.

tags: #obdobie #prace #medzi #dvoma #pn