Obnova Konania po Zastavení Exekúcie pre Nemajetnosť Povinného

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou obnovy konania po zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, s dôrazom na aplikačnú prax a relevantnú judikatúru. Analyzuje sa postup súdov v prípadoch, keď povinný zomrie počas exekučného konania a dedičské konanie je zastavené pre nedostatok majetku. Tiež sa venuje problematike takzvaných „starých exekúcií“ a možnostiam ich opätovného návrhu.

Smrť Povinného a Zastavenie Dedičského Konania

Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú. Prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností. Veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.

Ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť, exekučný súd by mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku).

V takomto prípade dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný. Preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku (iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať) nie je správne.

Príklad z praxe

Okresný súd Košice II uznesením z 31. mája 2011 č.k. 37 Er 792/2003-11 exekúciu zastavil (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, § 19 a § 103 O.s.p., § 7 Občianskeho zákonníka) a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie, pretože povinný zomrel. Vzhľadom na úmrtie povinného, súd nemohol pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora postupovať podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazať ho na úhradu trov exekúcie a rovnako nemohol postupovať ani podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože oprávnená zastavenie exekúcie nezavinila.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca výberovými konaniami ÚPSVaR Košice

Krajský súd v Košiciach na odvolanie súdneho exekútora uznesením z 21. októbra 2011 sp. zn. 14 CoE 120/2011 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Vyslovil, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa sú správne a presvedčivé a to pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci ako aj o právne posúdenie. Skutkový stav sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, preto na zistenia uvedené v odôvodnení uznesenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa odvolací súd poukázal v celom rozsahu.

Zákon o Ukončení Niektorých Exekúcií (ZoUNEK)

S cieľom zabezpečiť rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov v exekučnom konaní a súčasne pomôcť občanom, ktorí sa najmä v dôsledku exekúcií ocitli v dlhovej pasci, Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo návrh zákona o ukončení niektorých exekúcií (ďalej len „návrh zákona“). Medzirezortné pripomienkové konanie bolo ukončené 12. 11. 2018 a v súčasnosti prebieha jeho vyhodnotenie.

Návrh zákona zavádza legislatívnu skratku pre tzv. staré exekúcie, ktorá je spoločným označením pre všetky exekučné konania vedené podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) v znení účinnom do 31. marca 2017. Návrhom zákona sa zavádza mechanizmus spočívajúci v automatickom zastavení niektorých starých exekúcií, pri ktorých nedochádza k zexekvovaniu majetku povinného a ani k zastaveniu exekúcie napriek tomu, že povinný je nemajetný.

Dôvody pre Zastavenie Starej Exekúcie

Prvým a hlavným dôvodom pre zastavenie exekúcie je uplynutie tzv. rozhodnej doby, ktorá je vymedzená uplynutím 5 rokov odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie súdnemu exekútorovi. Obdobný mechanizmus automatického zastavenia starých exekúcií sa predpokladá aj v prípade ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu, zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, či v prípadoch, ak z dôvodu účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok povinného resp. oddlženia povinného nastal dôvod pre ich zastavenie.

Postup po Automatickom Zastavení Exekúcie

Zistenie týchto skutočností je ponechané súdnemu exekútorovi, ktorý v prípade pozitívneho zistenia vydá upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Oprávnenému je ponechaná komerčná úvaha, či chce v starej exekúcii pokračovať.

Prečítajte si tiež: Zamestnanosť v Považskej Bystrici

Návrh zákona výslovne upravuje možnosť oprávneného po zastavení starej exekúcie podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, a to elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára. Návrh zákona nevyžaduje pripojenie pôvodného exekučného titulu, ale za účelom uľahčenia tohto postupu je možné pôvodný exekučný titul len „naskenovať“, t. j. nevyžaduje sa ani zaručená elektronická konverzia.

Námietky Oprávneného

Oprávnený bude môcť podať do 30 dní odo dňa doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie námietky, ak exekúcia bola zastavená v rozpore s návrhom zákona. Námietky spolu s upovedomením o zastavení exekúcie exekútor predkladá súdu, ktorý ho poveril. Exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktorým sa námietky zamietli. Ak námietky neboli podané alebo boli odmietnuté, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. K ukončeniu exekučného konania dochádza aj právoplatnosťou uznesenia súdu o určení, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.

Hromadné Zastavovanie Exekúcií a Obrana Oprávneného

Ak je exekúcia dlhodobo vedená bez toho, aby došlo k vymoženiu akéhokoľvek plnenia zo strany povinného, je pravdepodobné, že oprávnenému bolo doručené upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Cieľom zákona je znížiť počet aktívnych exekúcií a zastaviť tie, ktoré sú dlhodobo vedené bez zmysluplného výsledku z dôvodu nemajetnosti povinných, ktorí nemajú exekúciou postihnuteľný majetok.

Podmienky Zastavenia Starej Exekúcie

Samotná skutočnosť, že exekúcia začala pred 1. aprílom 2017 neznamená jej automatické zastavenie. Zákon totiž okrem začatia exekúcie pred týmto dátumom vyžaduje zároveň aj splnenie jednej z, v § 2 ods. 2 zákona taxatívne vymenovaných podmienok. Najčastejším dôvodom zastavenia starých exekúcií je uplynutie tzv. rozhodnej doby, ktorá je stanovená na 5 rokov.

Právo Oprávneného Namietať Zastavenie

Samotné doručenie upovedomenia o zastavení starej exekúcie ešte neznamená jej právoplatné skončenie, pretože oprávnený má právo brániť sa voči tomuto zastaveniu námietkami. Tie musí oprávnený podať u príslušného exekútora do 30 dní od doručenia namietaného upovedomenia. O dôvodnosti námietok oprávneného následne rozhoduje súd, ktorý ak ich vyhodnotí ako dôvodné vyhovie im tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší.

Prečítajte si tiež: Stropkov hľadá nových zamestnancov

Námietka je dôvodná v prípade, keď poukazuje na rozpor medzi vydaným upovedomením a ustanoveniami zákona. Ten nastane predovšetkým v situácií, keď bola exekúcia zastavená napriek tomu, že nešlo o starú exekúciu v zmysle jej definície resp. neboli splnené vyššie popísané podmienky na jej zastavenie, alebo sa na danú exekúciu vzťahuje niektorá z výnimiek, taxatívne vymedzených v § 2 ods. 2 zákona.

Najčastejšie sa vyskytujúcou výnimkou, pre ktorú by nemalo dôjsť k zastaveniu starej exekúcie je skutočnosť, že bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur.

Opätovný Návrh na Vykonanie Exekúcie

V situácii, keď bola stará exekúcia právoplatne zastavená, avšak ako oprávnený sa domnievate, že vedenie exekučného konania voči povinnému by aj naďalej malo zmysel, zákon priznáva právo podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie na základe totožného exekučného titulu. K tomuto návrhu je potrebné pripojiť exekučný titul, a upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie, alebo ktorým súd zamietol námietky, alebo ktorým sa námietky odmietli.

Účelnosť opätovného podania návrhu je potrebné posúdiť predovšetkým s ohľadom na výšku vymáhanej sumy, majetkové pomery dlžníka, výšku jeho záväzkov a počet voči nemu vedených exekúcii.

Paušálne Trovy Zastaveného Konania

Oprávnení musia uhradiť paušálne trovy zastaveného exekučného konania. Výzva na úhradu týchto trov je spravidla zasielaná spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie a v prípade, že nebudú paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, stáva sa exekučným titulom, čo znamená, že ich neuhradenie môže v konečnom dôsledku dostať oprávneného do pozície povinného v následnom exekučnom konaní.

Jedinými výnimkami z povinnosti oprávneného uhradiť paušálne trovy exekučného konania sú situácie keď exekútor oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty v zmysle § 5 ods. 3 zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona (01.01.2020), upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak stráca právo požadovať od oprávneného v exekučnom konaní úhradu paušálnych trov exekúcie.

Ústavné Sťažnosti vo Veci Zastavovania Starých Exekúcií

Na Ústavný súd Slovenskej republiky bolo doručených viacero ústavných sťažností obchodných spoločností vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru.

Z obsahu ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovatelia boli v predmetných exekučných konaniach, vedených konkrétnym súdnym exekútorom v procesnom postavení oprávnených. Exekučné konania boli začaté a vedené podľa Exekučného poriadku.

Zmysel a Účel Zákona č. 233/2019 Z. z.

Ústavný súd osvetlil niektoré právne a procesné súvislosti danej problematiky tzv. starých exekúcii v kontexte namietaných výziev na úhradu paušálnych trov starej exekúcie. Zmyslom a účelom prijatia zákona č. 233/2019 Z. z. bolo riešiť neúnosnú situáciu na exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania.

Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou Exekučného poriadku, ale samostatným zákonom, ktorým, ako už bolo uvedené, zaviedol okrem iného aj pojem stará exekúcia. Za splnenia zákonných predpokladov súdny exekútor vo svojom upovedomení má povinnosť oznámiť oprávneným, že ex lege došlo k zastaveniu týchto starých exekúcií. V rámci svojho včasného upovedomenia má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného tzv. paušálne trovy zastavenej exekúcie v presne stanovenej výške.

Vzťah ZoUNEK a Exekučného Poriadku

Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné konštatovať, že zákon č. 233/2019 Z. z. je vo vzťahu k Exekučnému poriadku úpravou lex specialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným spôsobom - na jednej strane povinnosť má oprávnený, na druhej strane neuspokojuje sa skutočná výška trov exekútora, ale len zákonom stanovená paušálna suma.

Zákon č. 233/2019 Z. z. zároveň upravuje, čo treba v tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie pri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch obsahuje aj „generálna“ právna úprava (§ 203 Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002 do 31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to § 199c ods.

Nárok na Paušálnu Náhradu

Ústavný súd, vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z., konštatoval, že nárok na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Ústavný súd vo svojich uzneseniach z predbežných prerokovaní zdôraznil, že je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z. nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy − administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov a v stanovenej výške.

Protiústavnosť Zákona č. 233/2019 Z. z.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že podstatná a najrozsiahlejšia argumentácia sťažovateľov smerovala k námietke protiústavnosti samotnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z. najmä v časti úpravy povinnosti oprávneného hradiť paušálne trovy starej exekúcie v prípade jej zastavenia, pričom poukazovali a analyzovali právnu úpravu v okolitých štátoch, citovali viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, Ústavného súdu Českej republiky, Ústavného tribunálu Poľskej republiky, Ústavného súdu Lotyšska, ako aj konkrétnu rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva.

Ústavný súd v tomto smere poukázal na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v konaní o sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy senát ústavného súdu nie je oprávnený preskúmavať súlad právnych predpisov s ústavou, pretože takýto prieskum je vyhradený plénu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy. Ústavný súd už viackrát zdôraznil, že účel konania o súlade právnych predpisov nemožno dosiahnuť v inom type konania.

Záver Ústavného Súdu

Ústavný súd tak v závere konštatoval, že neexistuje relevantná súvislosť medzi označenými právami hmotnej povahy a napadnutými upovedomeniami súdneho exekútora ani v tejto argumentačnej rovine. Ústavný súd dodal, že sťažovateľom nič nebráni podať opätovne návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z.

Praktické Aspekty Exekučného Konania

Na vedenie exekučného konania je príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Exekučný súd bude rozhodovať aj o prípustných obranách povinného. Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

Z návrhu na vykonanie exekúcie sa platí súdny poplatok vo výške 16,50 eur. Súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Súd prideľuje veci exekútorovi vymenovanému pre územný obvod krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto, na ktorom je adresa trvalého pobytu, resp. sídla povinného. Výnimkou je situácia, ak už proti povinnému je vedená exekúcia (týka sa to len exekúcií pridelených po novom), v ktorej už súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Po začatí exekúcie exekútor zabezpečí jej vykonanie. Prebiehajúcu exekúciu môže zastaviť jednak súd, avšak aj exekútor tým, že vydá upovedomenie o zastavení exekúcie.

Obrana Povinného

Od apríla 2017 je obranou proti exekúcii „návrh na zastavenie exekúcie“, ktorý môže povinný podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrhy na zastavenie exekúcie sú prípustné aj neskôr, avšak podliehajú tzv. koncentračnej zásade t.j. Právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora.

Novela Exekučného Poriadku od roku 2023

Od 1. apríla 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 48/2023 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z.

Hlavným cieľom novej právnej úpravy je zrýchliť a zefektívniť vedenie exekúcií na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie (tzv. Na tento účel bol zavedený inštitút tzv. donucovacích opatrení. Oproti vymáhaniu peňažných nárokov majú exekúcie, v ktorých sa má vymôcť peňažná povinnosť určité špecifiká. Zjednodušene, pri peňažnej exekúcii súdny exekútor vyhľadá aj bez súčinnosti povinného speňažiteľnú vec alebo právo v majetkovej podstate povinného a oprávneného uspokojí na ich hodnote. Pri nepeňažnej exekúcii je však potrebné, aby sám povinný niečo vykonal (napr. odstránil stavbu) alebo strpel (zdržal sa vypúšťania dymu pri údení). Dosiahnuť súčinnosť povinného však nie je jednoduché a doterajšie riešenie smerovali k jedinému nástroju - ukladaniu pokút povinnému.

Donucovacie Opatrenia

Pri uložení donucovacieho opatrenia sa dbá na to, aby donucovacie opatrenie viedlo k splneniu dotknutej povinnosti. Ak uloženie peňažnej pokuty neviedlo k splneniu dotknutej povinnosti, až vtedy môžu byť uložené donucovacie opatrenia podľa § 43a ods. 1 písm. b) až d) (zadržanie vodičského preukazu, použite technických prostriedkov brániacich užívaniu veci, zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla), avšak najskôr po vydaní dodatku k povereniu na vymoženie uloženej peňažnej pokuty.

Vypratávanie Nehnuteľností

Obec (predtým národný výbor) nemôže mať povinnosť skladovania vypratávaných vecí. Vypratané veci sa preto po novom odovzdajú povinnému alebo plnoletej osobe, ktorá sa vo vypratávanej nehnuteľnosti nachádza. V ostatných prípadoch ich exekútor spíše a uschová na trovy povinného.

Vzťah ZoUNEK a Exekučného Poriadku

Vzťah ZoUNEK a Exekučného poriadku je vzťahom lex specialis derogat legi generali, t. j. ZoUNEK upravuje ukončenie starých exekučných konaní a starých exekúcií špecifickým spôsobom. Ale ak ide o tie staré exekúcie, ktoré sa podľa ustanovení ZoUNEK nezastavujú (napríklad ide o absolútnu výnimku, alebo relatívnu výnimku), sú naďalej vedené podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení.

Uvedené znamená, že v tých starých exekučných konaniach, v ktorých nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege, súdny exekútor ako aj exekučný súd postupujú podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení (pokračujú v incidenčných konaniach, konajú o procesných návrhoch, o návrhoch na uloženie poriadkovej pokuty, doručujú listiny prostredníctvom úradnej tabule súdu, prípadne do zahraničia a pod.), t. j. pokiaľ neexistuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie podľa ustanovení ZoUNEK (§ 2 ods.

Postup Súdneho Exekútora

ZoUNEK uložil súdnemu exekútorovi povinnosť oznámiť oprávnenému ukončenie exekučného konania. ZoUNEK síce presne nedefinoval spôsob a lehotu tohto oznámenia, avšak uplatnili sa na to tieto pravidlá. Ak si oprávnený so súdnym exekútorom dohodli spôsob komunikácie, tak prednostne mal byť oprávnený informovaný o ukončení exekučného konania týmto spôsobom. Ak si oprávnený so súdnym exekútorom nedohodli výslovne spôsob komunikácie, tak argumentom „a simili" rovnako ako upovedomenie o zastavení starej exekúcie, t. j. oprávnenému oznámil ukončenie exekučného konania rovnako, ako mu bolo oznámené (doručené) upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií (ďalej len „CRE"). ZoUNEK však výslovne nestanovuje, ku ktorému dňu má byť stará exekúcia takto registrovaná.

Interpretácia Ustanovení ZoUNEK

Domnievame sa, že plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným alebo tretími osobami, ktoré za zaplatenie dlhu zodpovedajú (ručiteľ, príp. záložný dlžník), mimo exekučného konania (napr. Naopak, je potrebné inak nahliadať na plnenie v tzv. depozite, ktoré nebolo poskytnuté len z dôvodu procesného nedostatku, napr. z dôvodu nemožnosti doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

Keďže stará exekúcia sa zastavuje zo zákona, tak oprávnený (resp. exekútor) si nepomôže tým, že „snáď omylom" pošle exekútorovi 15 eur. Netreba zabúdať, že plnenie dlhu (záväzku), je právom (a povinnosťou) dlžníka samotného resp. osoby, ktorá bola na to dlžníkom splnomocnená alebo má oprávnenie plniť dlh z dôvodu svojho postavenia (ručiteľ, záložný dlžník a pod.). Ak plnil dlh niekto, kto na plnenie dlhu nieje oprávnený, dlh nezanikne a keďže stará exekúcia sa zastaví zo zákona, bude zastavená a to napriek tomu, že súdny exekútor nevydal včas upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Súd môže jednak aj bez návrhu určiť, že došlo k zastaveniu starej exekúcie (§ 8 ods. 2) alebo použiť všeobecnú subsidiaritu Exekučného poriadku podľa § 10 ods.

tags: #obnova #konania #po #zastavení #exekúcie #pre