Financovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku: Systém, výzvy a perspektívy

Slovenské zdravotníctvo prechádza neustálym vývojom, pričom jednou z kľúčových oblastí je jeho financovanie. Zabezpečenie adekvátnych finančných zdrojov je nevyhnutné pre poskytovanie kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov. V tomto článku sa pozrieme na súčasný systém financovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku, jeho výzvy a možné perspektívy do budúcnosti.

Aktuálny stav a rozpočet zdravotníctva

V roku 2023 dosiahli celkové výdavky v sektore zdravotníctva sumu 8,1 mld. eur. Tento objem financií pozostáva najmä z výdavkov verejného zdravotného poistenia, výdavkov kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR a z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti. Celkové výdavky verejného zdravotného poistenia sa očakávali na úrovni 7 mld. eur, z čoho 6,8 mld. eur tvorili priamo výdavky na zdravotnú starostlivosť.

Na zdravotnú starostlivosť v roku 2023 smerovalo o 950 mil. eur viac oproti roku 2022, čo predstavuje nárast o 27 % finančných zdrojov v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Všeobecná zdravotná poisťovňa mala mať na zdravotnú starostlivosť k dispozícii 63,87 % z disponibilných zdrojov, poisťovňa Dôvera 27,46 % a poisťovňa Union 8,67 %.

Vývoj príjmov a výdavkov v zdravotníctve bol aj v roku 2022 ovplyvnený pandémiou ochorenia COVID-19, čo sa prejavilo v očakávanej skutočnosti roku 2022. Išlo najmä o výdavky týkajúce sa hospodárskej mobilizácie, mimoriadneho príplatku za sťažený výkon práce na tzv. COVID oddeleniach, nákupu vakcín, obstarania antigénových testov či nákupu liekov, ale aj opätovného nárastu čerpania zdravotnej starostlivosti po pandémii. Očakávaná skutočnosť roku 2022 sa stala bázou pre návrh rozpočtu na rok 2023. Následne sa prirátali dodatočné výdavky, ako napríklad vládou schválené zvýšenie miezd zdravotných pracovníkov v ústavnej zdravotnej starostlivosti nad rámec valorizácie miezd, podpora inovatívnej liečby alebo podpora dlhodobej starostlivosti.

Alokácia zdrojov a prerozdeľovacie mechanizmy

Návrh tzv. prerozdeľovacej vyhlášky pretavuje do praxe rozpočtovanie výdavkov verejného zdravotného poistenia na vecné oblasti, ako sú ústavná zdravotná starostlivosť alebo všeobecná ambulantná starostlivosť. Cieľom je alokovať zdroje do prioritných oblastí v zdravotníctve alebo zabezpečiť rast výdavkov v súlade s legislatívou a aktuálnymi možnosťami verejných financií. Do ústavnej zdravotnej starostlivosti malo putovať celkovo o 29 % zdrojov, teda o 553 mil. eur viac ako boli skutočné výdavky vlani. Na zabezpečenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti bolo vyčlenených o 20 % zdrojov viac, čo predstavuje nárast o 284 mil. eur oproti roku 2022.

Prečítajte si tiež: Ambulantná a ústavná starostlivosť na Slovensku

Spravodlivejšie financovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti

Memorandum podpísané Ministerstvom zdravotníctva SR, Asociáciou nemocníc Slovenska, Asociáciou štátnych nemocníc SR, Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a oboma súkromnými zdravotnými poisťovňami sa zaviazalo k spravodlivejšiemu rozdeľovaniu zdrojov s dôrazom na efektivitu poskytovanej starostlivosti a transparentné nastavenie zmluvných vzťahov. Cieľom je dosiahnuť spravodlivosť vo financovaní poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti vytvorením príslušných pravidiel pre poskytovateľov rovnakej úrovne a typu, a to bez ohľadu na právnu formu a ich zriaďovateľa.

Memorandum počíta aj s postupným prechodom na väčší objem úhrad prostredníctvom platby za diagnózu. Podiel DRG úhrad na celkových platbách za hospitalizácie na DRG relevantných oddeleniach by mal do konca roka 2027 dosiahnuť úroveň minimálne 40 %.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) zdôrazňuje, že zodpovedné nakladanie s financiami je absolútnou prioritou, pretože pracujú so zdrojmi, ktoré majú slúžiť pre zdravie poistencov. Financovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti vykazuje historické disproporcie, ktoré sa prejavujú v rozdielnej úrovni financovania jednotlivých typov nemocníc. Pri nastavovaní zmluvných vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je potrebné prihliadať nielen na produkciu meranú cez DRG, ale aj na ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre poistencov, ako aj hospodárnosť nakladania s verejnými zdrojmi. VšZP sa riadi princípom, že pacient je na prvom mieste a konkrétne kroky pri riešení financovania ústavnej zdravotnej starostlivosti budú realizovať tak, aby zostala zachovaná dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých poistencov vo všetkých regiónoch.

Financovanie všeobecnej ambulantnej starostlivosti (VAS)

Stabilné financovanie všeobecnej ambulantnej starostlivosti je predpokladom udržania fiškálnej stability zdravotného systému ako celku. Dlhodobý rozvoj segmentu VAS na porovnateľnej úrovni ako majú krajiny so silnou primárnou zdravotnou starostlivosťou súvisí s objemom výdavkov alokovaných v programovom rozpočte na VAS. Systém úhrad za poskytovanie zdravotnej starostlivosti vo všeobecnej ambulantnej starostlivosti je postavený na kombinovanom kapitačno - výkonovom mechanizme. Jednotlivé parametre úhradového mechanizmu, ich výška a rozsah sú výsledkom zmluvných dojednaní medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami.

Alternatívne zdroje financovania zdravotníctva podľa SLK

Dňa 20. augusta 2024 sa Slovenská lekárska komora vyjadrila k téme financovania Slovenského zdravotníctva, poukázala na jeho značné nedostatky a prišla s návrhmi ako možno situáciu riešiť.

Prečítajte si tiež: Zubná starostlivosť s VšZP

Podľa Ústavy SR majú občania na základe zdravotného poistenia právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Bezplatné zdravotníctvo však neznamená zdravotníctvo zadarmo. Finančná záťaž systému je dnes vyššia kvôli existencii komplikovanejších diagnostických, terapeutických metód vyžadujúcich drahé prístrojové vybavenie, liekov a podobne. Napriek tomu, že časom sa nominálne zvyšujú aj odvody za poistencov, nepostačuje to na pokrytie zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku navyše pretrváva chybný názor, že zdravotníctvo má byť financované len zo zdrojov zdravotného poistenia. Tento mýtus by už bolo potrebné vyvrátiť.

SLK navrhuje nasledovné potenciálne zdroje financovania zdravotníctva:

1. Zdravotné odvody: Predstavujú základnú zložku zdrojov financovania zdravotníckeho systému na Slovensku. Z dlhodobého hľadiska je však vývoj platieb za poistencov štátu neuspokojivý, opakovane sú kritizované platby za poistencov štátu, ktoré sú nízke napr. aj v porovnaní s Českou republikou.
2. Doplnkové poistenie: Pacienti si môžu poistiť dodatočnými platbami nad povinné zdravotné poistenie určité, presne definované služby. Vo vyspelých krajinách môže byť zdrojom až 15-20 % nákladov v zdravotníctve. Napriek tomu, že sa o tejto forme pripoistenia hovorí minimálne 20 rokov, vo financovaní nášho zdravotníctva má okrajovú úlohu.
3. Spoluúčasť pacienta: Táto forma sa používa hlavne pri financovaní drahšej (ale liečebne rovnocennej) alternatívy k liečbe hradenej z verejného zdravotného poistenia. Je to doplnkový zdroj financovania zdravotníctva. Na Slovensku sa realizuje hlavne pri priplácaní za lieky a zdravotné pomôcky. Na jeho určenie je potrebné definovať nárok pacienta na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, t.j. vytvoriť 3 skupiny výkonov: plne hradená zdravotná starostlivosť - najväčšia skupina, zdravotná starostlivosť so spoluúčasťou pacienta a zdravotná starostlivosť plne hradená pacientom - nadštandardná. Spoluúčasť pacienta je možné definovať v nemocničnom aj ambulantnom sektore. Definovanie spoluúčasti pacienta by mohlo mať priaznivý vplyv aj na rozvoj doplnkového poistenia, ktoré by mohlo pokrývať spoluúčasť pacienta.
4. Poplatky: Manipulačné poplatky by mali mať primárne regulačnú funkciu - znižovať nadmerné čerpanie zdravotnej starostlivosti, zneužívanie urgentnej zdravotnej starostlivosti a zároveň slúžiť ako dodatočný zdroj príjmov poskytovateľov zdravotníckych služieb. Poplatky v rôznej forme sú už súčasťou nášho zdravotníctva, SLK sa prihovára za ich reguláciu formou jasne nastavených pravidiel. Zároveň treba legislatívne ochrániť najslabšie a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva (seniori, rodičia - samoživitelia, sociálne odkázaní, domácnosti s nízkymi príjmami…). Dnes povolené poplatky sú buď určené zákonom (poplatky za potvrdenia o zdravotnom stave), alebo ich povoľuje príslušný samosprávny kraj. Ich výhodou je, že sú priamym príjmom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
5. Dary z nadácií, filantropia, zbierky: Vo fungujúcom zdravotníctve by mali mať marginálne miesto.
6. Financovanie zo štátneho rozpočtu, rozpočtov samosprávnych krajov, spolufinancovanie z iných rezortov: Finančné prostriedky, ktoré štát vynakladá na poistencov štátu, považujeme za prostriedky vybrané pre potreby zdravotného poistenia. Okrem týchto prostriedkov však štát každoročne musí finančne intervenovať do zdravotníctva, ako sa to deje pri uhrádzaní dlhov nemocníc v správe štátu, ktoré je často zdrojom kritiky. Tieto nemocnice však jednoducho nemôžu byť financované len z prostriedkov zdravotného poistenia - podobne, ako je to aj v prípade nemocníc v Rakúsku alebo v Nemecku. Takáto pomoc zo strany štátu by nemala byť len príležitostná, ale systematická, založená na jasných pravidlách. Rozpočet nemocníc by mal byť založený na princípe viaczdrojového financovania. Okrem financií zo štátneho rozpočtu pre ministerstvo zdravotníctva môžeme do tejto kategórie zahrnúť aj prostriedky z rozpočtu ministerstva školstva, ktoré smerujú do univerzitných nemocníc za služby poskytované pri výučbe študentov, ako aj príspevky na činnosť rezortných zdravotníckych zariadení ministerstva vnútra a ministerstva obrany. Pri zariadeniach, v ktorých je poskytovaná zdravotná aj sociálna starostlivosť, by malo byť kombinované financovanie zo zdrojov zdravotného a sociálneho poistenia. Samozrejmosťou by mal byť aj podiel samosprávnych krajov a miestnej samosprávy na financovaní zdravotnej starostlivosti na svojom území - nemocničnej aj ambulantnej. Všetko vyššie spomenuté je bežné vo financovaní zdravotnej starostlivosti v takých krajinách, ako je Rakúsko, Nemecko, kde sa na spolufinancovaní zdravotníctva podieľa spolková vláda, krajinské vlády, ale aj mestská a miestna samospráva. „Viac štátu“ v tomto prípade je na mieste.

Prečítajte si tiež: Slovenské a americké zdravotníctvo

tags: #zdravotna #starostlivost #na #slovensku #system #financovanie