Odchodné a Odstupné po Ukončení Pracovného Pomeru: Podmienky a Nároky

Ukončenie pracovného pomeru je významná životná udalosť, ktorá so sebou prináša nielen zmenu v každodennom živote, ale aj otázky týkajúce sa finančných nárokov. Medzi najdôležitejšie patrí odstupné a odchodné, ktoré predstavujú dôležitú súčasť pracovného práva a slúžia na ochranu zamestnancov. Tento článok sa zameriava na podmienky vzniku nároku na odstupné a odchodné podľa slovenského Zákonníka práce, ako aj na ďalšie aspekty s nimi spojené.

Odstupné: Kompenzácia za stratu zamestnania

Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu za stratu zamestnania, t. j. za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Jeho hlavným účelom je poskytnúť zamestnancovi finančné zabezpečenie v prechodnom období po strate zamestnania.

Podmienky nároku na odstupné

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi pri ukončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, a to z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) Zákonníka práce. Medzi tieto dôvody patrí:

• Zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti: Ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť ruší alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.
• Nadbytočnosť zamestnanca: Ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšenia efektivity práce alebo o iných organizačných zmenách.
• Nemožnosť vykonávať prácu: Ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu.

Dôležité je, že nárok na odstupné vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 Zákonníka práce. Ak zamestnanec podá výpoveď sám, nárok na odstupné mu nevzniká.

Výška odstupného

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa. Zákonník práce upravuje minimálnu hranicu odstupného, pričom zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššiu sumu.

Prečítajte si tiež: Odstupné, odchodné a zdravotné odvody

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) alebo dohodou z tých istých dôvodov odstupné najmenej:

• Jednonásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky.
• Dvojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov.
• Trojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.
• Štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.
• Päťnásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

V prípade, ak bol pracovný pomer ukončený výpoveďou alebo dohodou z dôvodu nemožnosti pokračovať v práci pre pracovný úraz a chorobu, patrí zamestnancovi odstupné najmenej desaťnásobok jeho priemerného mesačného zárobku.

Splatnosť odstupného

Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. To znamená, že odstupné je spravidla vyplatené zamestnancovi spolu s poslednou mzdou za posledný mesiac trvania pracovného pomeru.

Vrátenie odstupného

V praxi môžu nastať situácie, že po skončení pracovného pomeru nastúpi zamestnanec opäť k tomu istému zamestnávateľovi, príp. k jeho právnemu nástupcovi. Zákonník práce v takýchto prípadoch upravuje, že ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť.

Odchodné: Odmena pri odchode do dôchodku

Odchodné je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok za jeho celoživotnú prácu.

Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite

Podmienky nároku na odchodné

Nárok na odchodné má zamestnanec podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, ak spĺňa nasledovné podmienky:

• Ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %). Stačí, ak nárok na dôchodok vznikol, nie je potrebné, aby bol dôchodok už aj priznaný a vyplácaný.
• Zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca.

Výška odchodného

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Pracovná zmluva alebo kolektívna zmluva môžu výšku odchodného upraviť pre zamestnanca výhodnejšie.

Podľa § 76a ods. 2 Zákonníka práce patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Ak zamestnanec spĺňa podmienky pre nárok na predčasný starobný dôchodok, nárok na odchodné mu nevzniká automaticky. Je potrebné, aby mu bol predčasný starobný dôchodok reálne priznaný zo strany Sociálnej poisťovne.

Splatnosť odchodného

Výplata odchodného sa odvíja od predloženia dokladu o podaní žiadosti o dôchodok alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne zamestnancom zamestnávateľovi.

Prečítajte si tiež: Odchod do starobného dôchodku a nároky

Odchodné len od jedného zamestnávateľa

Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. Ak zamestnanec poberá starobný dôchodok a pracuje u viacerých zamestnávateľov, odchodné mu patrí len pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok.

Odstupné a odchodné súčasne

V niektorých prípadoch môže zamestnancovi vzniknúť nárok na odstupné aj odchodné súčasne. Napríklad, ak zamestnávateľ ukončí so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov a zamestnanec zároveň spĺňa podmienky pre nárok na starobný dôchodok.

V takomto prípade má zamestnanec nárok na odstupné ako kompenzáciu za stratu zamestnania a zároveň na odchodné ako odmenu pri odchode do dôchodku.

Príklad:

Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek v apríli 2024 a požiadal o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mu dôchodok na základe jeho žiadosti priznala a pravidelne začala vyplácať. Zamestnanec neukončil pracovný pomer a pokračoval v práci ďalej. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a zaniká - firma sa ruší. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024. Zamestnancovi vznikol nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku (u zamestnávateľa pracoval 15 rokov).

V tomto prípade má zamestnanec nárok na odstupné vo výške 3-násobku mesačného priemerného zárobku podľa § 76 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce a odchodné najmenej vo výške jedného mesačného priemerného zárobku podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce.

Zdanenie a odvody

Odstupné a odchodné patria medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie.

Dôležité je, že vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

tags: #odchodne #po #ukončení #pracovného #pomeru #podmienky