Zabezpečovacie Právo v Kontexte Splátkového Kalendára pri Oddlžení

Odlženie, známe aj ako osobný bankrot, je proces, ktorý umožňuje fyzickým osobám zbaviť sa svojich dlhov. Na Slovensku upravuje oddlženie zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR). Tento proces môže prebiehať dvoma formami: konkurzom alebo splátkovým kalendárom. V oboch prípadoch je dôležité správne pochopiť, ako sa oddlženie dotýka zabezpečovacích práv, teda práv veriteľov, ktorí majú svoje pohľadávky zabezpečené záložným právom alebo inou formou zabezpečenia.

Oddlženie a Kategorizácia Pohľadávok

Pri oddlžení rozlišujeme tri základné kategórie pohľadávok:

1. Bežné pohľadávky: Tieto pohľadávky môžu byť uspokojené len v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a ZKR). Ide o pohľadávky, ktoré vznikli pred rozhodujúcim dňom, teda pred dňom vyhlásenia konkurzu.
2. Pohľadávky vylúčené z uspokojenia: Tieto pohľadávky sa pri oddlžení považujú za nevymáhateľné (§ 166b ZKR). Patria sem napríklad pohľadávky na výživné pre deti alebo pohľadávky z trestných činov.
3. Pohľadávky oddlžením nedotknuté: Tieto pohľadávky sú oddlžením nedotknuté a veritelia ich môžu vymáhať aj po oddlžení dlžníka (§ 166c ZKR). Ide napríklad o pohľadávky zabezpečené záložným právom.

Vplyv Oddlženia na Exekučné Konania

Ak súd rozhodne o oddlžení, či už formou konkurzu alebo splátkového kalendára, má to vplyv na prebiehajúce exekučné konania.

Oddlženie Formou Konkurzu

V prípade konkurzu zákonodarca v § 167f ods. 2 ZKR stanovuje, že exekučné konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (teda bežné pohľadávky podľa § 166a ZKR) a pohľadávky vylúčené z uspokojenia (§ 166b ZKR), sa zastavujú. To znamená, že ak dlžník prejde konkurzom, veritelia týchto pohľadávok nemôžu pokračovať v ich vymáhaní prostredníctvom exekúcie.

Oddlženie Formou Splátkového Kalendára

Pri oddlžení formou splátkového kalendára je situácia odlišná. Zákonodarca v § 168b ZKR stanovuje, že poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a ZKR). Z toho vyplýva, že účinky procesu oddlženia v podobe určenia splátkového kalendára sa nedotýkajú pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b ZKR) ani pohľadávok oddlžením nedotknutých (§ 166c ZKR).

Prečítajte si tiež: Oddlženie Dlžníka

Z porovnania oboch zákonných úprav je zrejmé, že zatiaľ čo pri konkurze "patria" pohľadávky vylúčené z uspokojenia do okruhu pohľadávok, ohľadom ktorých sa exekučné konanie má zastaviť, pri splátkovom kalendári tomu tak nie je.

Rozdiely v Právnej Úprave a Ich Odôvodnenie

Dôvod pre odlišný legislatívny prístup nie je zrejmý ani z dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z.z., ktorým sa zaviedla úprava osobných bankrotov. Táto správa obsahuje len strohé konštatovanie o úprave osobitných účinkov ochrany pred veriteľmi, ktoré spočívajú v odklade exekúcií a osobitnom práve dlžníka žiadať odklad dražby svojho obydlia.

Ani pri skúmaní rozdielov v charaktere jednotlivých podôb oddlženia (konkurz, splátkový kalendár) a z uvedeného vyplývajúcej odlišnosti vo vzťahu k jednotlivým kategóriám pohľadávok, nie je možné nájsť relevantné odôvodnenie pre odlišný legislatívny prístup. Dôsledky oddlženia ("zbavenie sa dlhov") sú pre obe formy rovnaké, rovnaká je i podstata uvedených procesov, kedy odlišnosť vyplýva výlučne z dôvodov na strane dlžníka a je dôsledkom jeho predovšetkým osobných preferencií (či speňažiť majetok a výťažok použiť na umorenie dlhov, resp. platiť dlhy postupne v splátkach).

Podľa niektorých názorov sa jedná o zákonodarcom neplánovanú medzeru v práve, ktorá vytvára v právnom poriadku nerovnovážny stav, rozpor, neúčelnosť a relevantné napätie plynúce z odlišného posudzovania dvoch kvalitatívne podobných situácií.

Postup Exekučného Orgánu pri Oddlžení

Ak súd rozhodol o oddlžení, je potrebné, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, alebo pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. O zastavení exekučného konania z dôvodu vyhlásenia osobného bankrotu rozhoduje príslušný exekučný orgán, ktorým je exekučný súd alebo súdny exekútor.

Prečítajte si tiež: Dlžníci a oddlženie na Slovensku

Exekučné Konania Podľa Predpisov Účinných do 31.03.2017

V exekučných konaniach podľa predpisov účinných do 31.03.2017 je tým orgánom exekučný súd a rozhoduje podľa príslušných ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok - EP). Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017 exekučný súd môže exekúciu zastaviť aj vtedy „ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona“. Týmto osobitným zákonom je v danom prípade § 167f ods. 2 a § 168b ods. 1 insolvenčného zákona. Proti uvedenému rozhodnutiu však nie je prípustné odvolanie.

Ak by exekučný súd posúdil vec tak, že vyhlásenie osobného bankrotu predstavuje prípad „neprípustnej exekúcie“ s poukazom na insolvenčný zákon, mohol by rozhodnúť podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 31.03.2017 a súčasne exekučné konanie zastaviť, keď zákonodarca normuje cit. „Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.“ Proti tomuto rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP je v zmysle § 58 ods. 1 EP prípustné odvolanie.

Vo vzťahu k uvedenému je tak potrebné pristúpiť k riešeniu otázky, ktorá právna norma (§ 57 ods. 1 písm. g) EP alebo § 57 ods. 2 EP, vždy v spojitosti s ustanovením § 167f ods. 2 alebo ustanovením § 168b ods. 1 ZKR) má byť použitá. Máme za to, že na uvedenú situáciu je potrebné aplikovať "zastavovacie" ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) EP (v spojitosti s ustanovením § 167f ods. 2 alebo ustanovením § 168b ods. 1 ZKR).

Ak vyjdeme z charakteru bankrotu ako tzv. generálnej exekúcie (riešenia), jeho prirodzeným dôsledkom je nemožnosť pokračovať vo vykonávaní exekúcií singulárnych. Podstatou bankrotu je dosiahnuť úpravu všetkých zákonodarcom označených záväzkov (dlhov), a to podľa stanovených pravidiel. Okamihom, kedy dôjde k uvedenému stretu (v dôsledku existencie procesu osobného bankrotu) je vykonávanie akejkoľvek singulárnej exekúcie neprípustné a dôsledkom uvedeného je i následné zastavenie exekučného konania. Uvedenej právnej (procesnej) situácii vyslovene zodpovedá hypotéza právnej normy v ustanovení § 57 ods. 1 písm. g) EP, a preto je potrebné túto v takomto prípade aplikovať. Hypotéza právnej normy § 57 ods. 2 EP je subsidiárna.

Exekučné Konania Podľa Predpisov Účinných od 01.04.2017

V exekučných konaniach podľa predpisov účinných od 01.04.2017 je príslušným exekučným orgánom na zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia osobného bankrotu priamo súdny exekútor, ktorý rozhoduje podľa § 61n ods. 1 písm. g) EP, podľa ktorého „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu7t) vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie.“ /v poznámke k 7t) je uvedený insolvenčný zákon/.

Prečítajte si tiež: Dôsledky Oddlženia

Povinnosti Exekučného Orgánu

Exekučný orgán, či už exekučný súd alebo súdny exekútor, je povinný vykonať všetko potrebné tak, aby relevantne zistil, aký je charakter exekučne vymáhanej pohľadávky, t.j. či je jej vymáhanie procesom oddlženia dotknuté alebo nie. Postup v rozpore s uvedeným je postupom v rozpore so zákonom. Dôrazne je nutné odmietnuť postup spočívajúci vo vydaní rozhodnutia o zastavení exekučného konania „bez ďalšieho“, t.j. bez toho, aby exekučný orgán zisťoval, aká pohľadávka je predmetom exekučného konania. Takýto postup by bol nepochybne nesprávnym úradným postupom, v podstate vedúcim k absolútnej "bagatelizácii" základných práv veriteľa a neprimeranému zvýhodňovaniu práv dlžníka (povinného).

Zabezpečené Pohľadávky a Oddlženie

Stáva sa, že do platobnej neschopnosti sa dostávajú aj ľudia, ktorí majú hypotéku. Banky sú v pozícii zabezpečeného veriteľa, teda svoju pohľadávku majú zabezpečenú záložným právom. Na príslušnom liste vlastníctva, na ktorom je nehnuteľnosť zapísaná, je v časti "C Ťarchy" zápis o záložnom práve. Zabezpečení veritelia majú svoju pohľadávku v oddĺžení nedotknutú, a to do výšky hodnoty zálohu.

Dlžník má možnosť oddlžiť sa konkurzom alebo splátkovým kalendárom. V konkurze prenechá celý svoj majetok veriteľom, naopak v splátkovom kalendári si dlžník svoj majetok vykúpi - splátkami podľa splátkového kalendára, ktorý bude plniť najbližších päť rokov.

Ak úver nebol riadne splácaný a banka sa do konkurzu neprihlási, môže vykonať svoje záložne právo mimo konkurzu. Oddlženie (osobný bankrot) nemá vplyv na záložné práva, veritelia sa do konkurzu môžu alebo nemusia prihlásiť. Je to ich voľba podľa toho, či založenú nehnuteľnosť budú speňažovať prostredníctvom dražobníkov alebo v konkurze správcom, ktorý tiež zorganizuje dražbu (prípadne ponukové konanie pri hodnote speňažovanej nehnuteľnosti nižšej ako 5.000 €). Nie je pravidlom, že banky svoje zabezpečené pohľadávky prihlasujú do konkurzu, skôr je to zriedkavé, ale vylúčiť sa to nedá.

Veritelia (napr. banky a stavebné sporiteľne) si môžu do konkurzu prihlásiť zabezpečené pohľadávky - a to aj v prípade, ak je úver bez jediného omeškania splátky! Vo väčšine všeobecne záväzných podmienok k úveru nájdete aj ustanovenie, že veriteľ je oprávnený zosplatniť úver, ak na majetok dlžníka alebo spoludlžníka bol vyhlásený konkurz. Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka, sa jeho pohľadávky stávajú splatné priamo zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Ak sa veriteľ prihlási do konkurzu a zároveň prihlási aj záložné právo, správca musí zaťažený majetok dlžníka speňažiť, a to aj v prípade, ak by neostalo na vyplatenie nepostihnuteľnej hodnoty obydlia. Podľa § 166d ods. 3 ZKR Ak je obydlie dlžníka zaťažené zabezpečovacím právom, zabezpečovacie právo má prednosť pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka.

Príklady

Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov:

Príklad A:

• Hodnota nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom: 100.000 €
• Nesplatená hypotéka: 90.000 €

Banka ako záložný veriteľ si svoju pohľadávku prihlási do konkurzu, čím poveruje správcu k speňaženiu založenej nehnuteľnosti. Správca nehnuteľnosť speňaží dražbou:

• Cena dosiahnutá vydražením: 85.000 €
• Náklady speňažovania vrátane odmeny správcu: 15.000 €
• Suma vyplatená záložnému veriteľovi (banke): 70.000 €
• Suma určená na úhradu nezabezpečeným veriteľom: 0 €

Veriteľovi ostane neuhradená časť pohľadávky vo výške 20.000 €, od ktorej je dlžník oddlžený pretože svoj majetok prenechal veriteľom na úhradu svojich dlhov. Dlžník v tomto prípade nedostane sumu predstavujúcu nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, pretože záložné právo má prednosť. Zároveň speňažením nebola dosiahnutá taká suma, aby záložné právo zaniklo uhradením pohľadávky.

Príklad B:

• Hodnota nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom: 100.000 €
• Nesplatená hypotéka: 50.000 €

Banka ako záložný veriteľ si svoju pohľadávku prihlási do konkurzu, čím poveruje správcu k speňaženiu založenej nehnuteľnosti. Správca nehnuteľnosť speňaží dražbou:

• Cena dosiahnutá vydražením: 85.000 €
• Náklady speňažovania vrátane odmeny správcu: 15.000 €
• Suma vyplatená záložnému veriteľovi (banke): 50.000 €
• Suma vyplatená dlžníkovi ako nepostihnuteľná hodnota obydlia: 10.000 €
• Suma určená na úhradu nezabezpečeným veriteľom: 10.000 €

Príklad C:

Hodnoty rovnaké ako v príklade B avšak predpokladajme, ak by nehnuteľnosť bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov:

• Cena dosiahnutá vydražením: 85.000 €
• Náklady speňažovania vrátane odmeny správcu: 15.000 €
• Suma vyplatená záložnému veriteľovi (banke): 50.000 €
• Suma vyplatená dlžníkovi ako nepostihnuteľná hodnota obydlia: 10.000 €
• Suma vyplatená manželovi dlžníka ako nepostihnuteľná hodnota obydlia: 10.000 €
• Suma určená na úhradu nezabezpečeným veriteľom: 0 €

Príklad D:

Predpokladajme, ak sa zabezpečený veriteľ neprihlási, alebo neprihlási svoje záložné právo. Správca najprv musí zvážiť, či môže speňažovať nehnuteľnosť a to tak, aby uspokojil záložné právo viaznuce na nehnuteľnosti, nepostihnuteľnú hodnotu obydlia a náklady speňažovania. Podľa § 167k ods. 6 ZKR: Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu aj vtedy, ak hodnota zaťaženého majetku prevyšuje ťarchy na majetku, do času, kým niektorý zo zabezpečených veriteľov nepristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva. Hodnota zaťaženého majetku na účely posúdenia, či podlieha konkurzu, sa posúdi podľa znaleckého posudku, ktorého vypracovanie zabezpečí správca na náklady konkurzu. Do času, kým takýto znalecký posudok nie je vyhotovený, má sa za to, že zaťažený majetok nepodlieha konkurzu. Ak v konkurznej podstate nie sú peňažné prostriedky na vyhotovenie znaleckého posudku, správca zabezpečí jeho vyhotovenie, ak ktorýkoľvek veriteľ zloží preddavok na trovy znaleckého posudku.

• Hodnota nehnuteľnosti: 100.000 €
• Predpokladaná cena dosiahnutá vydražením: 85.000 €
• Predpokladané náklady speňažovania vrátane odmeny správcu: 15.000 €
• Výška zabezpečenej pohľadávky banky: 90.000 €
• Nepostihnuteľná hodnota obydlia na dlžníka: 10.000 €
• Nepostihnuteľná hodnota obydlia na manžela dlžníka: 10.000 €
• Suma určená na úhradu nezabezpečeným veriteľom: 0 €

V takomto prípade by správca nepristúpil k speňažovaniu, pretože s odbornou starostlivosťou zistil, že po speňažení výťažok nebude postačovať na úhradu záložného práva a nepostihnuteľnej hodnoty obydlia.

Príklad E:

Ak by záložné právo bolo nižšie než v príklade D a záložný veriteľ sa neprihlási do konkurzu, situácia by sa mohla úplne zmeniť:

• Hodnota nehnuteľnosti: 100.000 €
• Predpokladaná cena dosiahnutá vydražením: 85.000 €
• Predpokladané náklady speňažovania vrátane odmeny správcu: 15.000 €
• Výška zabezpečenej pohľadávky banky: 30.000 €
• Nepostihnuteľná hodnota obydlia na dlžníka: 10.000 €
• Nepostihnuteľná hodnota obydlia na manžela dlžníka: 10.000 €
• Suma určená na úhradu nezabezpečeným veriteľom: 20.000 €

V takomto prípade by správca pristúpil k speňažovaniu, pretože s odbornou starostlivosťou zistil, že možný výťažok pokryje náklady speňažovania, záložné právo a aj nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. Správca samozrejme nehnuteľnosť ohodnotí znaleckým posudkom. Až po vyhotovení znaleckého posudku správca nehnuteľnosť zapíše do konkurznej podstaty a pristúpi k speňažovaniu.

Riziká a Komplikácie pri Speňažovaní

Sumy v príkladoch sú len orientačné. Na dražbe môže byť dosiahnutá aj vyššia suma - avšak nebýva to pravidlom. Na dražbe sa speňažuje výlučne za hotovosť a hrozí riziko súdneho sporu pre neplatnosť dražby, ako aj iné komplikácie súvisiace s vyprataním nehnuteľnosti. Tieto okolnosti obvykle spôsobujú, že výťažok na dražbe je nižší ako trhová cena.

Zánik Jednostranných Úkonov a Iné Dôsledky Konkurzu

Okrem uvedeného je dôležité spomenúť aj ďalšie dôsledky vyhlásenia konkurzu:

• Prerušenie konaní: Vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, týkajúce sa majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ak zákon o konkurze a reštrukturalizácii neustanovuje inak.
• Zánik úkonov: Jednostranné úkony úpadcu, týkajúce sa majetku, podliehajúcemu konkurzu, ako príkazy, plnomocenstvá a prokúra, vyhlásením konkurzu zanikajú.
• Zákaz započítania: Pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať proti pohľadávkam voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu.
• Zánik BSM: Vyhlásením konkurzu zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (úpadcu).

Povinnosť Podania Návrhu na Konkurz

ZKR zakotvuje nielen oprávnenie osoby na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, ale aj povinnosť určitých osôb na jeho podanie. Podľa § 11 ods. 2 ZKR je totiž dlžník v predlžení povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dni, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

tags: #oddlzenie #splatkovym #kalendarom #zabezpecovacie #pravo