Odložená Daňová Pohľadávka: Účtovanie a Vykazovanie

Úvod

Odložená daň je špecifická účtovná kategória, ktorá reflektuje budúce daňové dopady súčasných účtovných operácií. Zjednodušene povedané, ide o nástroj, ktorý sa používa na objektívnejšie zobrazenie výsledku hospodárenia po zdanení. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na účtovanie a vykazovanie odloženej daňovej pohľadávky v slovenskom účtovníctve, s prihliadnutím na platnú legislatívu a postupy.

Výsledok Hospodárenia a Základ Dane

Podľa § 2 ods. 4 písm. h) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, výsledkom hospodárenia je ocenený výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období. Na účely účtovníctva sa zisťuje postupom podľa § 9 postupov účtovania (opatrenie MF SR č. 23054/2002-92). Výsledok hospodárenia sa následne transformuje na základ dane v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Pri zisťovaní základu dane sa výsledok hospodárenia upravuje prostredníctvom rôznych úprav, prepočtov a odpočtov, ktoré vyplývajú z aktuálneho zákona o dani z príjmov. Z takto zisteného základu dane sa vypočíta splatná daň z príjmov.

Princíp Odloženej Dane

Suma splatnej dane vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve, ale v konečnom dôsledku závisí od platnej daňovej legislatívy. Daňová legislatíva:

• podmieňuje daňovú uznateľnosť niektorých nákladov ich úhradou,
• obmedzuje daňovú uznateľnosť niektorých nákladov splnením určených podmienok,
• určuje postup uplatnenia niektorých nákladov na daňové účely.

Daňová povinnosť vypočítaná zo základu dane teda nemusí vždy presne odrážať skutočné daňové zaťaženie účtovnej jednotky. Dôvodom sú dočasné rozdiely, ktoré v budúcnosti ovplyvnia základ dane. Tieto rozdiely môžu byť:

Prečítajte si tiež: Tvorba a účtovanie odloženej dane

• trvalého charakteru,
• dočasného charakteru a v budúcnosti zvýšia základ dane z príjmov,
• dočasného charakteru a v budúcnosti znížia základ dane z príjmov.

Prostredníctvom odloženej dane z príjmov sa do účtovníctva zaúčtujú daňové dôsledky uvedených skutočností v tom istom účtovnom období, v ktorom boli zaúčtované samotné účtovné operácie, bez ohľadu na to, kedy budú súčasťou základu dane z príjmov podľa platnej daňovej legislatívy. Odložená daň je účtovnou kategóriou, ktorá zobrazuje zvýšenie alebo zníženie základu dane v budúcich zdaňovacích obdobiach.

Odložená daň z príjmov môže mať charakter odloženého daňového záväzku alebo odloženej daňovej pohľadávky. Odložená daň bude splatná v nasledujúcich účtovných obdobiach. Zmyslom odloženej dane je doúčtovať výšku splatnej dane v bežnom účtovnom období o daň, ktorá pripadá na celkovú sumu dočasných rozdielov. Odložená daň z príjmov ovplyvňuje výsledok hospodárenia po zdanení splatnou daňou z príjmov.

Povinnosť Účtovať o Odloženej Dani

O odloženej dani z príjmov sú povinné účtovať účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť overenia riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky audítorom podľa § 19 zákona o účtovníctve, t. j. ktorým túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis, ktorým je napr. zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, zákon č. 34/2002 Z. z. ktoré zostavujú účtovnú závierku podľa § 17a zákona o účtovníctve. Ostatné účtovné jednotky môžu účtovať o odloženej dani z príjmov na základe individuálneho rozhodnutia. Ak účtovnej jednotke zanikla povinnosť účtovať o odloženej dani z príjmov, nemusí pokračovať v jej účtovaní.

Splatná a Odložená Daň z Príjmov

Účtovanie dane z príjmov upravuje § 10 postupov účtovania. Daň z príjmov je súčasťou nákladov účtovnej jednotky a účtuje sa na účtoch účtovej skupiny 59 - Dane z príjmov a prevodové účty. Výška splatnej dane z príjmov sa určí mimo účtovníctva, pričom sa vychádza z výsledku hospodárenia zisteného v účtovníctve, ktorý sa transformuje na základ dane. Výška splatnej dane z príjmov sa vypočíta ako súčin základu dane a sadzby dane, t. j.: splatná daň = základ dane x sadzba dane. Pri výpočte sa použije sadzba dane ustanovená v § 15 písm.

Z dôvodu správneho zaúčtovania splatnej dane musí účtovná jednotka mimo účtovníctva upraviť výsledok hospodárenia z bežnej činnosti na čiastkový základ dane z bežnej činnosti a výsledok hospodárenia z mimoriadnej činnosti upraviť na čiastkový základ dane z mimoriadnej činnosti a z nich počítať splatnú daň z príjmu z bežnej činnosti a splatnú daň z príjmu z mimoriadnej činnosti, pričom ich súčet sa musí rovnať celkovej dani vykázanej v daňovom priznaní.

Prečítajte si tiež: Zákon o Odloženej Daňovej Pohľadávke

Odložená daň z príjmov sa podľa § 10 ods. možnosti previesť nevyužité daňové odpočty a iné daňové nároky do budúcich období - napr. daňovníkom nezavinené škody, ktoré sú podľa § 19 ods. 3 písm. g) bodu 2 zákona o dani z príjmov daňovo uznaným výdavkom v zdaňovacom období, v ktorom polícia potvrdí, že škodu spôsobil neznámy páchateľ, pričom účtovná jednotka je povinná škodu zaúčtovať pri vzniku, resp.

Určenie Rozdielov Medzi Účtovným a Daňovým Zobrazením

Pre zaúčtovanie odloženej dane z príjmov sú rozhodujúce dočasné rozdiely medzi účtovnou hodnotou majetku alebo záväzkov a ich daňovou základňou. Daňovou základňou je hodnota majetku a hodnota záväzkov zistená podľa zákona o dani z príjmov, t. j. zostatková cena majetku na daňové účely a hodnota záväzkov uznaná na daňové účely, teda ich hodnota, ktorou by ovplyvnili základ dane z príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom by došlo k ich realizácii (predaju, úhrade alebo inkasu).

Dočasné rozdiely vznikajú z rozdielneho účtovného a daňového pohľadu na položky majetku a záväzkov, ktoré sú zobrazené v účtovníctve účtovnej jednotky a budú mať daňové dôsledky v budúcich obdobiach. Pri vzniku dočasného rozdielu nie je rozhodujúce, kedy nastane vyrovnanie, pretože to môže byť dokonca až pri samotnej likvidácii účtovnej jednotky.

Typy Dočasných Rozdielov

Rozoznávame dva základné typy dočasných rozdielov:

1. Zdaniteľné dočasné rozdiely: Sú také rozdiely medzi účtovnou hodnotou majetku alebo záväzkov a ich daňovou základňou, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť zdaniteľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov, t. j. spôsobia zvýšenie základu dane v budúcnosti. Účtovnej jednotke spôsobia v budúcnosti vyššiu splatnú daň z príjmov, na ktorú si treba vytvoriť zdroj v bežnom účtovnom období, tzn. odložený daňový záväzok.
2. Odpočítateľné dočasné rozdiely: Sú také rozdiely medzi účtovnou hodnotou majetku alebo záväzkov a ich daňovou základňou, ktoré v budúcich účtovných obdobiach budú tvoriť odpočítateľné sumy pri určovaní základu dane z príjmov, t. j. spôsobia zníženie základu dane v budúcnosti. V bežnom účtovnom období vedú k vzniku odloženej daňovej pohľadávky, ktorá predstavuje sumu dane z príjmov, ktorú možno získať späť v budúcich účtovných obdobiach.

Odložená Daňová Pohľadávka: Podrobný Rozbor

Odpočítateľné dočasné rozdiely sú podkladom pre účtovanie o odloženej daňovej pohľadávke, pričom sa uplatňuje zásada opatrnosti. O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje vtedy, ak je pravdepodobné, že základ dane, voči ktorému bude možné vyrovnať sumy odloženej daňovej pohľadávky z odpočítateľných dočasných rozdielov, je dosiahnuteľný. Odložené daňové pohľadávky, o ktorých sa z dôvodu dodržania zásady opatrnosti doteraz neúčtovalo, sa posudzujú ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a účtujú sa v takej výške, v akej je pravdepodobné, že budúci základ dane z príjmov umožní ich vyrovnanie.

Prečítajte si tiež: Účtovný nástroj: Odložená daň

Príklady Odpočítateľných Dočasných Rozdielov

• Účtovná hodnota pohľadávky je nižšia než jej daňová základňa: Napríklad, ak bola vytvorená opravná položka k pohľadávke a tento rozdiel bude v budúcnosti daňovo uznaný napr. podľa § 20 ods.
• Účtovná hodnota zásob je nižšia než ich daňová základňa: Napríklad, opravná položka k tovaru.
• Účtovná hodnota záväzku je vyššia než jeho daňová základňa: Napríklad, záväzky daňovo uznané až po zaplatení podľa § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov (zmluvné pokuty, poplatky a úroky z omeškania) alebo podľa § 19 ods.
• Rezervy tvorené na ťarchu nákladov, ktorých tvorba nie je podľa § 17 ods. zákona o dani z príjmov daňovo uznaná.

Príklad Účtovania o Odloženej Daňovej Pohľadávke

Účtovná jednotka eviduje k 31. 12. 2013 pohľadávku voči odberateľovi v menovitej hodnote 18 500 €. Keďže existoval 40 % predpoklad, že odberateľ pohľadávku nezaplatí, rozhodla sa vytvoriť k pohľadávke opravnú položku v súlade s § 18 ods. 7 postupov účtovania vo výške 7 400 €. Keďže účtovná hodnota pohľadávky z dôvodu vytvorenia opravnej položky je nižšia ako daňová základňa, na účely vyčíslenia odloženej dane z príjmov vzniká odpočítateľný dočasný rozdiel podľa § 10 ods. 8 písm. b) bod 2 postupov účtovania, ktorý bude v budúcom období daňovo uznaný. Účtovná jednotka predpokladala, že v budúcom zdaňovacom období dosiahne dostatočný základ dane na to, aby odloženú daňovú pohľadávku bolo možné vyrovnať, preto o odloženej dani účtovala.

Vykazovanie Odloženej Dane

Odložená daňová pohľadávka a odložený daňový záväzok sa vykazujú samostatne. V súvahe sa vykazujú v rámci aktív, resp. pasív.

Sadzba Dane Použitá na Výpočet Odloženej Dane

Na účely výpočtu odloženej dane sa použije sadzba dane z príjmov, ktorá sa predpokladá, že bude platiť v období, v ktorom bude odložená daňová pohľadávka vyrovnaná alebo odložený daňový záväzok bude uplatnený. Ak táto sadzba nie je známa, použije sa sadzba platná v nasledujúcom účtovnom období.

Účtovanie Odloženej Dane

O odloženej dani sa účtuje ako o odloženej daňovej pohľadávke alebo v prospech účtu 592 - Odložená daň z príjmov. Spôsob účtovania závisí od toho, ako sa účtuje účtovný prípad, ktorý viedol k vzniku dočasného rozdielu. V niektorých prípadoch sa odložená daň účtuje priamo na ťarchu alebo v prospech účtov vlastného imania.

tags: #odložená #daňová #pohľadávka #účtovanie #a #vykazovanie