
Ukončenie pracovného pomeru je bežnou súčasťou pracovného života, avšak podmienky a nároky spojené s odchodom zamestnanca môžu byť zložité. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o odškodnení zamestnávateľa za odchod zamestnanca, podmienkach nároku na odstupné, odchodné a ďalších relevantných aspektoch. Cieľom je poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie pre zamestnancov aj zamestnávateľov.
Podľa § 60 Zákonníka práce (ZP), dohoda o skončení pracovného pomeru musí byť uzatvorená písomne medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Dohoda musí obsahovať dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) ZP. Ak dohoda neobsahuje prejav vôle zamestnanca, môže byť považovaná za neplatnú.
Zamestnanec má nárok na odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou a v dohode bude výslovne uvedený zdravotný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, t. j. dlhodobá nespôsobilosť podľa lekárskeho posudku. Nárok na odstupné vzniká rovnako ako pri výpovedi zo strany zamestnávateľa z týchto dôvodov a výška závisí od dĺžky pracovného pomeru. Konkrétne je to upravené v §76 Zákonníka práce: "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. c) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva."
Prípady, kedy zamestnancovi patrí odstupné pri skončení PP dohodou, upravuje ust. § 76 ods. 1 ZP. Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. c) Zákonníka práce.
Pri ukončení pracovného pomeru dohodou s uvedením výpovedného dôvodu a pri odpracovaných 12 rokov má zamestnanec podľa § 76 ods. 2 písm. d) ZP nárok na štvormesačné odstupné. Podľa § 76 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. c) odstupné v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak jeho pracovný pomer u zamestnávateľa trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov."
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na odškodnenie ZŤP
Výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorým môže zamestnávateľ alebo zamestnanec ukončiť pracovný pomer. Výpoveď musí byť písomná a doručená druhej strane, inak je neplatná. Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa posledným dňom príslušného mesiaca.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Medzi najčastejšie dôvody patria:
Nárok na odstupné zamestnancovi vznikne iba za predpokladu, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou alebo sa s ním dohodne na skončení pracovného pomeru (skončenie dohodou), a to iba v prípade, ak ku skončeniu pracovného pomeru došlo zo zákonom vymedzených dôvodov. Tieto uvádza ust. § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce (ZP). Medzi ne zákon zaraďuje okrem dôvodu na strane zamestnávateľa (písm. a) a b)) aj dôvod, že ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Ak zamestnanec dostal výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí mu odstupné najmenej:
Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu ani do 15 dní po jej splatnosti. V takom prípade má zamestnanec nárok na náhradu mzdy za dva mesiace. Okamžité skončenie pracovného pomeru by mal obsahovať § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka a nárok na náhradu mzdy podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce.
Prečítajte si tiež: Podmienky odškodnenia
Oproti tomu, na odchodné máte nárok, ak vám bol priznaný starobný dôchodok a žiadosť ste podali pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. Podmienky pre priznanie nároku upravuje ust. § 76a Zákonníka práce.
Ak zamestnanec podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru, s ktorou nesúhlasí, môže od nej odstúpiť. Od dohody, ktorú ste podpísali Vy ako aj Váš zamestnávateľ, môžete Vy odstúpiť. Napíšete písomnosť s názvom "Odstúpenie od dohody zo dňa …." a napíšete dôvod, že je pre Vás nevýhodná. Odstúpenie doručíte zamestnávateľovi, tým pádom dohoda bude zrušená.
Je dôležité overiť si, či kolektívna zmluva neupravuje nárok na odstupné alebo odchodné výhodnejšie, ako to stanovuje Zákonník práce. Pre odstupné je potrebné, aby tam bol v dohode o skončení pracovného pomeru uvedený konkrétny dôvod pre uplatnenie tohto nároku ibaže by kolektívna zmuva priznáala odstupné aj pre iné dôvody. Nárrok na odstupné upravuje ust. § 76 ZP.
Odstupné a odchodné sa zdaňujú daňou z príjmov rovnako ako mzda (preddavkovo) a podliehajú taktiež plateniu zdravotných a sociálnych odvodov za zamestnanca aj za zamestnávateľa.
Ak zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, má nárok na odstupné. V prípade pracovného úrazu je dôležité dodržiavať všetky postupy a povinnosti zamestnávateľa, ako aj zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Podmienky odškodnenia pri PN
Z hľadiska prevencie predchádza vzniku pracovných úrazov aj dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zákonník práce obsahuje aj negatívnu definíciu vo vzťahu k pracovnému úrazu, čiže definuje, čo za pracovný úraz nemožno považovať.
V súlade s § 17 ods. 3 zákona o BOZP je zamestnávateľ tiež povinný zachovať stav pracoviska do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. V prípade, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, má tento zamestnávateľ povinnosť bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca.
Za pracovný úraz zamestnanca, ako aj za vznik choroby z povolania, nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie.
tags: #odškodnenie #zamestnávateľa #za #odchod #zamestnanca #podmienky