
Ukončenie zmluvných vzťahov je neoddeliteľnou súčasťou podnikateľskej praxe. V tomto článku sa zameriame na odstúpenie od nepomenovanej zmluvy, pričom si vysvetlíme rozdiely medzi odstúpením a výpoveďou, ako aj najčastejšie chyby, ktorých sa podnikatelia pri ukončovaní zmlúv dopúšťajú.
Hoci sa pojmy odstúpenie od zmluvy a výpoveď zmluvy často zamieňajú, ide o dva odlišné právne inštitúty. V oboch prípadoch ide o jednostranný úkon, avšak ich zmysel a dôsledky sa líšia.
Pri odstúpení od zmluvy dochádza k zániku zmluvy od samotného počiatku. Právne sa na zmluvu hľadí tak, akoby nikdy neexistovala. Dôsledkom je povinnosť strán vrátiť si všetko, čo si medzičasom vzájomne plnili, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Odstúpením od zmluvy však nezaniká nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia zmluvy.
Príklad: Pri odstúpení od kúpnej zmluvy je kupujúci povinný vrátiť zakúpenú vec a predávajúci vráti kúpnu cenu.
Odstúpenie od zmluvy je možné len v prípadoch, keď to umožňuje zákon (napr. pri podstatnom porušení kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi alebo v prípade omeškania jednej zo strán) alebo ak sa na tom strany dohodli a zakotvili možnosť odstúpenia priamo do zmluvy. V takom prípade je dôležité presne špecifikovať dôvody, lehotu a formu odstúpenia.
Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení
Výpoveď zmluvy je prejav vôle ukončiť zmluvný vzťah, ktorý sa ruší uplynutím dohodnutej alebo zákonom stanovenej výpovednej lehoty. Zmluva sa ruší od okamihu uplynutia výpovednej lehoty, nie od jej počiatku ako pri odstúpení. Výpoveď sa nedotýka práv a povinností, ktoré predchádzali jej účinnosti. Strany si preto nemusia vrátiť to, čo si predtým vzájomne poskytli.
Príklad: Ak je výpovedná lehota dohodnutá na 1 mesiac a výpoveď je doručená 1. januára, zmluva sa končí 2. februára. Do tohto dátumu zmluva platí a strany v nej môžu pokračovať.
Súhlas druhej strany nie je potrebný ani pri odstúpení, ani pri výpovedi. Zmluvný vzťah je však možné ukončiť aj dohodou, ktorá pôvodný záväzok ruší alebo nahrádza novým.
Príklad: Strany sa dohodnú na zmene zmluvy s výhodnejšími podmienkami, pričom nová zmluva nahrádza starú.
Odstúpenie od zmluvy je možné pri zmluvách na dobu určitú aj neurčitú. Vypovedať možno len zmluvu na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť (napr. opakované dodávky tovaru).
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru
Obchodný zákonník upravuje zvláštne pravidlá pre vypovedanie zmluvy pre niektoré zmluvné typy, stanovuje podmienky a výpovednú lehotu (napr. zmluva o obchodnom zastúpení, zmluva o úvere). Ak obchodný zákonník upravuje výpoveď pre konkrétny zmluvný typ, má jeho úprava prednosť pred všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníku (ktorá stanovuje trojmesačnú výpovednú lehotu).
Ak bola zmluva uzatvorená písomne, aj výpoveď alebo odstúpenie od nej musí byť písomné, inak je úkon neplatný. Ak však bola zmluva uzatvorená ústne (napr. telefonicky), rovnakou formou je možné od nej odstúpiť.
Obchodný zákonník umožňuje, aby si strany dohodli, že zmluva sa od počiatku ruší, ak jedna zo strán oznámi zámer odstúpiť a zaplatí dohodnutú sumu ako odstupné. Odstupné nemožno požadovať, ak bol záväzok zo zmluvy už splnený. Výška odstupného môže byť dohodnutá fixne, percentuálne alebo iným dostatočne určitým spôsobom.
Odporúča sa zachovať písomnú formu dohody o odstupnom a zakotviť ju priamo do zmluvy.
Príklad: Nespokojný odberateľ vráti tovar bez reklamácie a žiada vrátenie kúpnej ceny. Dodávateľ nereaguje a odberateľ ho zažaluje. V spore však neuspeje, pretože bez správnej reklamácie sa nemôže dožadovať svojich nárokov a bez odstúpenia od zmluvy zas bezdôvodného obohatenia.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od zmluvy a reklamácia
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií). Cieľom je riešenie aplikačných problémov a korekcia mechanizmu povinne zverejňovaných zmlúv, faktúr a objednávok na základe doterajších skúseností.
Návrh zákona znižuje administratívnu záťaž pri zverejňovaní náročných častí zmluvy a zavádza zmenu pri zverejňovaní objednávok a faktúr. Namiesto zverejnenia úplného znenia postačí zverejňovať údaje v štruktúrovanej a prehľadnej podobe počas piatich rokov. Alternatívne je možné zverejniť objednávku alebo faktúru v súlade so skutočným stavom.
Ustanovenie § 5a ods. 1 infozákona precizuje definíciu povinne zverejňovanej zmluvy. Zavádza sa osobitná legálna definícia povinne zverejňovanej zmluvy odchylná od definície uvedenej v odseku 1. Táto definícia sa vyznačuje personálnym znakom, ktorý je splnený, ak zmluvu uzatvára povinná osoba podľa § 2 ods. 3 infozákona, t.j. právnická osoba založená povinnými osobami podľa § 2 odsekov 1 a 2.
Navrhované ustanovenie upravuje ďalšie kvalifikačné znaky povinnej osoby, a to, že štát alebo povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 v nej majú účasť (úplnú/výlučnú). Ide o účasť v povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 infozákona, s ktorej majetkom sa na základe zmluvy nakladá.
Ďalšou osobitosťou legálnej definície je vecný znak povinne zverejňovanej zmluvy:
Z časového hľadiska musia byť predpoklady podľa bodu b) a c) splnené v momente uzatvorenia zmluvy.
Povinne zverejňovanou zmluvou bude aj zmluva o budúcej zmluve (§ 50a Občianskeho zákonníka a § 289 a nasl. Obchodného zákonníka).
Pre zmluvy, ktoré ustanovenie § 5a ods. 2 explicitne vylučuje spod pojmu povinne zverejňovaná zmluva, platí pre povinnú osobu tzv. notifikačná povinnosť. Z tejto notifikačnej povinnosti ustanovenie § 5a ods. 3 infozákona upravuje výnimku a to pre prípady, keď povinná osoba podľa § 2 ods. 3 uzavrela zmluvu (podľa § 5a ods. 2 infozákona) uzatvorenú v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii s fyzickou osobou, ktorá nie je podnikateľom.
Informácia sa zverejňuje v registri zmlúv alebo na webovom sídle povinnej osoby. Ak povinná osoba notifikuje zmluvu v registri zmlúv, tak informáciu bezodkladne zašle Úradu vlády Slovenskej republiky na zverejnenie. Lehota zverejňovania informácie je rovnaká ako podľa § 5a ods. 14.
Návrh zákona vychádza z praktických ťažkostí a z neúmernej administratívnej záťaže povinných osôb pri zverejňovaní povinne zverejňovaných zmlúv. Zákon taxatívne vypočítava, ktoré časti zmluvy (technické predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, kalkulácie jednotkových cien, vzory) sa nemusia zverejniť.
Ustanovenia všeobecných obchodných podmienok sa nezverejňujú za predpokladu kumulatívneho splnenia týchto podmienok:
Zmluva podľa § 3 ods. 1 a 4 zákona o verejnom obstarávaní (zákazka na poskytnutie služby) v súbehu s § 45 zákona o verejnom obstarávaní a nepomenovaná zmluva podľa ustanovení § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (Obchodného zákonníka) a primeraného použitia ustanovení zákona č. 586/2003 Z.z.
Obchodné tajomstvo je individuálna informácia alebo množina informácií o uchádzačovi alebo o záujemcovi, ktorých zverejnenie nie je povinné podľa osobitných predpisov a ktorých zverejnenie by spôsobilo alebo mohlo spôsobiť poškodenie oprávnených obchodných záujmov uchádzača alebo záujemcu. O tom, čo je predmetom obchodného tajomstva, rozhoduje vo verejnom obstarávaní uchádzač a záujemca. Zverejnenie obchodného tajomstva bez súhlasu uchádzača alebo záujemcu sa považuje za hrubé porušenie pravidiel čestnej hospodárskej súťaže a môže mať trestnoprávne následky.
Obchodným tajomstvom sú všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, ktoré súvisia so subjektom oprávneným dodávať tovar, poskytovať službu alebo uskutočňovať stavenú prácu a ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, pričom nie sú pre iné porovnateľné subjekty na vnútornom trhu Slovenskej republiky alebo na spoločnom trhu členských štátov Európskej únie bežne dostupné, majú byť podľa vôle tohto oprávneného subjektu utajené a oprávnený subjekt zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.
Uchádzač je oprávnený označiť vo svojej ponuke za obchodné tajomstvo len také skutočnosti, ktoré sa vyznačujú všetkými piatimi významovými znakmi. Uchádzač nie je oprávnený označiť za obchodné tajomstvo žiadne také skutočnosti, ktorých zverejnenie je povinné podľa osobitných predpisov.
Upozornenie: Uchádzač predkladá ponuku v jednom origináli v listinnej podobe a jednom origináli na CD-ROM disku alebo na inom vhodnom elektronickom nosiči, pričom elektronická forma ponuky nesmie obsahovať informácie, ktoré uchádzač považuje za obchodné tajomstvo, čo sa dosiahne ich začiernením alebo ekvivalentným vhodným spôsobom.
tags: #odstupenie #od #nepomenovanej #zmluvy #vzor