
Vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom je komplexný súkromnoprávny vzťah, ktorý je upravený rozsiahlym právnym predpisom, konkrétne zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonníkom práce v znení neskorších predpisov. Práva a povinnosti v tomto vzťahu vznikajú na základe rôznych právnych skutočností, pričom jednou z nich je právny úkon. Ak práva a povinnosti vyplývajú z prejavu vôle oboch strán, hovoríme o dvojstrannom právnom úkone.
Pracovná zmluva je dvojstranný právny úkon, na ktorého základe vzniká pracovný pomer. Aj keď sa v praxi nevyskytuje často, odstúpenie od pracovnej zmluvy alebo odvolanie výpovede je možné. Zamestnávatelia a zamestnanci si často neuvedomujú, že aj v pracovnoprávnych vzťahoch existuje možnosť odstúpiť od zmluvy alebo odvolať výpoveď.
Zákonník práce stanovuje, že zamestnávateľ môže uzatvoriť len taký typ zmluvy, ktorý je upravený v pracovnoprávnych predpisoch. Toto ustanovenie má kogentnú povahu, čo znamená, že nie je možné sa od neho odchýliť. Pri uzatváraní zmlúv je potrebné subsidiárne použiť Občiansky zákonník, a teda riadiť sa aj ustanoveniami § 43 a nasl.
Zmluva vzniká v momente, keď sa účastníci dohodnú na jej obsahu, teda dosiahnu konsenzus. Návrhom je jednostranný adresovaný prejav vôle, kde zamestnávateľ navrhne zamestnancovi uzavretie pracovnej zmluvy. Dôležité je, aby zmluva neobchádzala zákon, nebola v rozpore so zákonom alebo sa nepriečila dobrým mravom.
Zákonník práce rozlišuje náležitosti pracovnej zmluvy na podstatné, pravidelné a náhodilé. Podstatnými náležitosťami sú druh práce a jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce, mzdové podmienky (ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve) a deň nástupu do práce. Medzi pravidelné náležitosti patrí napríklad dohoda o skúšobnej dobe, pracovný čas, splatnosť mzdy, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby. Zamestnávateľ a zamestnanec si môžu dohodnúť aj iné podmienky, najmä hmotné výhody.
Prečítajte si tiež: Slovenské právo a odstúpenie od zmluvy
To, či môže zamestnanec zmluvu akýmkoľvek spôsobom modifikovať, záleží od zamestnávateľa. Pracovná zmluva je zmluva, kde platí určitá zmluvná voľnosť. Zamestnávateľ sa môže slobodne rozhodnúť, s kým uzavrie pracovný pomer. Zamestnanec môže navrhnúť znenie zmluvy, ale záleží na zamestnávateľovi, či ho akceptuje. Ak by už bola uzatvorená pracovná zmluva, zamestnávateľ ju nemôže jednostranne zmeniť.
Medzi najčastejšie porušenia pri pracovných zmluvách patria chybne uzatvorené dohody o skúšobnej dobe. Skúšobnú dobu je možné dohodnúť len písomne a najneskôr v deň, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu zamestnanca do práce. Ďalšou chybou je uvádzanie zmluvnej pokuty ako sankcie za porušenie povinností zamestnávateľa. Chyby vznikajú aj pri definovaní druhu práce, kedy zamestnávatelia vymedzia druh práce veľmi široko a všeobecne.
Zákonník práce umožňuje, aby mal zamestnanec uzatvorené viaceré pracovné zmluvy. V minulosti to nebolo možné.
K pracovnej zmluve sa môžu prikladať rôzne prílohy, napríklad náplň práce, ktorá bližšie špecifikuje činnosti, ktoré bude zamestnanec vykonávať. Firmy majú často upravený aj špecifický spôsob odmeňovania, ktorého podrobný popis je uvedený vo vnútropodnikovom akte, ktorý môže byť prílohou zmluvy.
Je potrebné rozlišovať dva druhy konkurenčnej doložky. Prvým druhom je konkurenčná doložka, ktorá vyplýva priamo zo zákona a platí počas trvania pracovného pomeru. Druhým typom je obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru podľa § 83a Zákonníka práce.
Prečítajte si tiež: Viac o náhrade škody a odstúpení
Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý je prejavom vôle len jednej zmluvnej strany a neviaže sa na právny konsenzus. Právna úprava odstúpenia od zmluvy sa viaže na Občiansky zákonník, ktorý je principiálne platný pre celé súkromné právo, teda aj pre pracovné právo. Použitie odstúpenia od zmluvy, ktoré je upravené Občianskym zákonníkom, aj na pracovnoprávne vzťahy, umožňuje § 1 ods. 4 Zákonníka práce.
Zamestnanec a ani zamestnávateľ nemôžu svojvoľne odstúpiť od pracovnej zmluvy a ani si možnosti odstúpenia dohodou upraviť. Odstúpiť od pracovnej zmluvy môžu len zo zákonných dôvodov, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 19 Zákonníka práce. Odstúpením od zmluvy však nie je dotknuté právo na náhradu škody.
Pre relevantnosť odstúpenia od zmluvy musí byť dodržaná zákonom predpísaná forma. Tak napríklad odstúpenie zamestnávateľa od pracovnej zmluvy musí mať podľa § 19 ods. 3 Zákonníka práce písomnú formu. Pokiaľ nedôjde k dodržaniu zákonom ustanovenej písomnej formy, má to za následok neplatnosť právneho úkonu. Pritom je potrebné doručiť odstúpenie od pracovnej zmluvy zamestnancovi do vlastných rúk, pretože ide o právny úkon, ktorým sa podľa § 38 ods.
Povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť - odstúpenie od pracovnej zmluvy sa splní, len čo zamestnanec písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne.
Právne predpoklady pre odstúpenie od zmluvy môžu vyplývať priamo zo zákona alebo iného právneho predpisu. Tak napríklad predpoklady pre odstúpenie od uzatvorenej pracovnej zmluvy ustanovuje § 19 ods. 2 Zákonníka práce, pričom v tomto prípade ide o taxatívny právny výpočet, ktorý nemožno rozširovať ani o jeden faktický prípad na základe rozhodnutia zamestnávateľa v konkrétnom prípade. Pokiaľ aj nastali právne predpoklady pre odstúpenie zamestnávateľa od pracovnej zmluvy, tak zamestnávateľ tak „môže“, ale nemusí urobiť.
Prečítajte si tiež: Odstúpenie od kúpnej zmluvy autoúveru
V § 19 ods. 1 Zákonníka práce sa ustanovuje všeobecný právny predpoklad pre zamestnanca a aj zamestnávateľa odstúpiť od pracovnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená. Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo, pričom každý prípad sa posúdi zásadne individuálne. Pokiaľ teda účastník pracovnej zmluvy uvedie zámerne druhého účastníka do omylu a robí to vedome, a ide o podstatnú právnu skutočnosť, tak oklamaný účastník má možnosť odstúpiť od pracovnej zmluvy.
V § 19 ods. 2 Zákonník práce taxatívnym právnym výpočtom ustanovuje, kedy môže výlučne zamestnávateľ odstúpiť od pracovnej zmluvy, pričom výpočet týchto dôvodov nemôže zamestnávateľ svojím jednostranným rozhodnutím rozširovať, a to ani vnútorným normatívnym predpisom. Prvým právnym predpokladom pre odstúpenie zamestnávateľa od pracovnej zmluvy je, že zamestnanec bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Taktiež môže zamestnávateľ odstúpiť od pracovnej zmluvy v prípade, že zamestnanec do troch pracovných dní neupovedomí zamestnávateľa o prekážke v práci, ktorá mu bráni nastúpiť do práce v dohodnutý deň nástupu do práce.
K odstúpeniu od pracovnej zmluvy zo strany zamestnávateľa musí dôjsť najneskôr do faktického začatia výkonu závislej práce. Pokiaľ už zamestnanec začal vykonávať závislú prácu, nemôže dôjsť k odstúpeniu od pracovnej zmluvy zo strany zamestnávateľa, a to ani vtedy, ak sa o niektorom z dôvodov na odstúpenie od pracovnej zmluvy zamestnávateľ dozvedel až po začatí výkonu závislej práce.
Odstúpením od zmluvy sa pracovná zmluva ruší od počiatku, ak právny predpis neustanovuje iné alebo ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodli inak. V súvislosti so zmluvou, od ktorej zmluvná strana odstúpila, sa totiž mohlo stať, že niektorá zo strán už poskytla nejaké peňažné plnenie na účely naplnenia predmetu zmluvy v konkrétnom prípade.
Pokiaľ sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa, musí mu predmet bezdôvodného obohatenia vydať, pretože bezdôvodné obohatenie sa musí vydať tomu, na čí úkor bolo získané. V tomto prípade vzniklo bezdôvodné obohatenie z toho dôvodu, že došlo k poskytnutiu peňažného plnenia, ktoré sa viazalo na právny úkon, pracovnú zmluvu, ktorá neskôr zanikla z dôvodu, že od nej zamestnávateľ odstúpil. Popri odovzdaní peňažnej čiastky je potrebné podľa § 222 ods. 4 Zákonníka práce odovzdať zamestnávateľovi aj úžitky, ktoré osobe z bezdôvodného obohatenia plynuli.
Podľa § 49 Občianskeho zákonníka platí, že pokiaľ účastník uzatvoril zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, môže takýto účastník od takejto zmluvy odstúpiť.
Taktiež je možné odstúpiť od pracovnej zmluvy, keď je v rozpore s dobrými mravmi. Právna úprava dobrých mravov je predmetom § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom sa zakazuje výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi.
Napriek tomu, že Zákonník práce neupravuje možnosť skončenia pracovnej zmluvy dohodou pred vznikom pracovného pomeru, a dokonca nevyplýva ani z prvej časti Občianskeho zákonníka, existuje názor, že zmluvné strany môžu dohodou skončiť pracovnú zmluvu aj pred vznikom pracovného pomeru. Opačný výklad by totiž v zásade bezdôvodne zasahoval do autonómie vôle zmluvných strán a bol z tohto pohľadu neudržateľný.
Podľa § 72 ods. 1 ZP môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Zákon však v §72 ods. 2 ZP ustanovuje povinnosť, že písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Najjednoduchším riešením skončenia pracovného pomeru po jeho vzniku je skončenie pracovného pomeru dohodou, avšak musia s tým súhlasiť obe strany. V zmysle § 60 ods.