
Tento článok sa zameriava na podmienky a nároky na odstupné a odchodné pri odchode do invalidného dôchodku, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a poskytuje praktické informácie pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Cieľom je objasniť rozdiely medzi odstupným a odchodným, podmienky ich nárokovania a poskytnúť návod, ako postupovať v rôznych situáciách.
Pri skončení pracovného pomeru je dôležité rozlišovať medzi dvoma typmi platieb: odstupným a odchodným.
Odstupné predstavuje kompenzáciu za ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodov, ktoré sú definované v § 63 Zákonníka práce. Medzi tieto dôvody patrí napríklad organizačná zmena alebo nadbytočnosť zamestnanca. Nárok na odstupné nevzniká, ak zamestnanec podá výpoveď sám. Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a môže byť upravená v kolektívnej zmluve alebo individuálnej dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Odchodné je odmena pre zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku (starobného alebo invalidného). Zákonník práce definuje dve situácie, kedy môže vzniknúť nárok na odchodné:
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorou je suma vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a dane
Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer so zamestnancom z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Tieto dôvody sa týkajú organizačných zmien, nadbytočnosti zamestnanca alebo situácie, keď zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Pre výpočet výšky odstupného je dôležitá dĺžka trvania pracovného pomeru, ktorá sa počíta od nástupu do práce do momentu doručenia výpovede alebo uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru.
Zamestnanec má nárok na odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %. Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie invalidného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
V prípade, že zamestnanec odchádza do plného invalidného dôchodku (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), má nárok na odchodné najmenej v sume jedného priemerného mesačného zárobku.
Pracovný pomer trvá aj počas práceneschopnosti, s výnimkou prípadu, ak bol uzatvorený na určitý čas, ktorý počas PN uplynul. Ak zamestnanec počas práceneschopnosti požiada o invalidný dôchodok, ktorý mu bude priznaný, má nárok na odchodné od zamestnávateľa za predpokladu, že sa rozhodne pracovný pomer ukončiť.
Prečítajte si tiež: Odstupné a dôchodok: Prehľad
Ak zamestnanec plánuje odísť do dôchodku, je dôležité, aby si u zamestnávateľa overil, či spĺňa podmienky pre nárok na odchodné. V žiadosti o skončenie pracovného pomeru (výpoveďou alebo dohodou) je potrebné výslovne uviesť, že dôvodom je poberanie starobného dôchodku s odvolaním sa na § 76a Zákonníka práce.
Odporúča sa podať výpoveď z pracovného pomeru s uvedením, že zamestnanec ukončuje pracovný pomer z dôvodu poberania dôchodku, prípadne uzavrieť dohodu ku konkrétnemu dátumu, pričom súčasne požiada o vyplatenie odchodného s odvolaním sa na § 76a Zákonníka práce.
Pri výpočte odchodného sa vychádza z priemerného zárobku zamestnanca v rozhodujúcom období, ktorým je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.
Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Ak bol zamestnanec v predchádzajúcom štvrťroku na PN a nemal príjem, odchodné sa vypočíta z posledného odpracovaného štvrťroku.
Zamestnávateľ, ktorý chce skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, je povinný požiadať o udelenie predchádzajúceho súhlasu príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce alebo § 77 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z.
Prečítajte si tiež: Čo robiť s odstupným pred dôchodkom?
Predchádzajúci súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok a v prípadoch podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.
Príklad 1: Zamestnankyňa, ktorá pracovala ako upratovačka, bola dlhodobo na práceneschopnosti a bol jej priznaný invalidný dôchodok vo výške 60 %. Zamestnávateľ jej navrhol podať výpoveď, ale upozornil ju, že nebude mať nárok na odchodné, pretože nedisponuje invaliditou viac ako 70 %. V tomto prípade zamestnankyni nevzniká nárok na odchodné, pretože nespĺňa podmienku invalidity nad 70 %.
Príklad 2: Zamestnanec, ktorý poberá starobný dôchodok a pracuje na trvalý pracovný pomer, chce ukončiť pracovný pomer. Ak v žiadosti o skončenie pracovného pomeru uvedie, že dôvodom je poberanie starobného dôchodku s odvolaním sa na § 76a Zákonníka práce, má nárok na odchodné vo výške jedného priemerného mesačného zárobku.
tags: #odstupne #pri #invalidnom #dochodku #podmienky