Zmeny v odvodoch zdravotného poistenia a ich dopad na dôchodcov a zamestnancov

Vláda Slovenskej republiky predstavila opatrenia, ktoré sa dotknú odvodov zdravotného poistenia. Zvyšovanie odvodov, ktoré doteraz pociťovali najmä zamestnávatelia, sa teraz prenesie aj na zamestnancov. Cieľom týchto zmien je získať do štátneho rozpočtu takmer 360 miliónov eur. Tento článok sa zameriava na dopad týchto zmien, najmä na dôchodcov a zamestnancov, a analyzuje rôzne aspekty tejto problematiky.

Zvyšovanie zdravotných odvodov

Od budúceho roka sa má percento odvodov na zdravotné poistenie zvýšiť zo štyroch na päť percent vymeriavacieho základu. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) uviedol, že po minuloročnej konsolidácii, keď narástli výdavky zamestnávateľov z desať na 11 percent, sú teraz na rade aj zamestnanci.

Dopad na zamestnancov

Zvýšenie odvodov sa priamo odrazí na výplatných páskach zamestnancov. Ekonóm Ľuboš Pavelka odhaduje, že zamestnanec s priemernou mzdou 1 500 eur v čistom dostane mesačne o dvanásť eur menej. Pri zamestnancovi s dvetisíc eurami by to bolo približne o 16 eur menej. Hoci sa nejedná o dramatické zníženie, je to ďalší zásah do príjmov zamestnancov.

Podpredseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS) kritizuje tento krok a tvrdí, že vláda by mala skôr znižovať daňovo-odvodové zaťaženie, ak chce pomôcť krajine.

Argumenty pre a proti zvýšeniu odvodov

Analytik Martin Vlachynský z INESS pripúšťa, že rast odvodov sa dá odôvodniť rastúcimi nákladmi na zdravotníctvo. Zároveň poukazuje na alternatívne spôsoby získavania financií, ako napríklad zvýšenie platieb za poistencov štátu, umožnenie spoluúčasti pacientov pri poistení a podobne.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a zdravotné odvody

Minister Kamenický argumentuje tým, že zdravotníctvo by malo šetriť, ale tieto ušetrené peniaze by mali ísť do štátneho rozpočtu. Vlachynský však upozorňuje, že to môže znamenať zníženie čiastky platenej štátom za poistencov, ako sú dôchodcovia, deti a mamičky na materskej, čo by nemuselo priniesť dodatočné zdroje do zdravotníctva.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) sa vyjadril, že stojí za rozhodnutím vlády, ale ďalšie rozhodovanie je na koaličných lídroch.

Odvody zdravotného poistenia pre dôchodcov

Zmeny sa dotýkajú aj dôchodcov, ktorí pracujú. Je dôležité rozlišovať medzi rôznymi typmi dôchodcov a ich pracovnými vzťahmi.

Starobní dôchodcovia

Poberatelia starobného dôchodku a poberatelia výsluhového dôchodku, ktorí dovŕšili dôchodkový vek a pracujú na Dohodu o vykonaní práce (DoVP), Dohodu o pracovnej činnosti (DoPČ) alebo na základe zmluvy o športe (ZoČŠO), si môžu uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku (OOP). Táto položka je vo výške príjmu, maximálne však do určitej hranice.

Od januára 2020 sa zmenili povinnosti zamestnávateľov pri platení poistného za dôchodcov. Starobný dôchodca zamestnaný na pracovnú zmluvu alebo na dohodu nemusí (ani jeho zamestnávateľ) platiť invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti odo dňa priznania dôchodku. Ak Sociálna poisťovňa spätne prizná dôchodok, zamestnávateľ opravuje mesačné výkazy poistného a príspevkov odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku, nie spätne odo dňa priznania dôchodku.

Prečítajte si tiež: Odvody zo mzdy: Dôchodcovia

Predčasní starobní dôchodcovia

Poberatelia predčasného starobného dôchodku pracujúci na DoVP, DoPČ alebo ZoČŠO si taktiež môžu uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) vo výške príjmu, maximálne do určitej hranice.

Dôležité je, že od 1. januára 2011 žiadatelia o predčasný starobný dôchodok nemajú nárok na jeho výplatu, ak sú povinne dôchodkovo poistení ako zamestnanci alebo osoby vykonávajúce samostatne zárobkovú činnosť. Táto úprava sa od 1. januára 2013 rozšírila aj na pracujúcich na základe dohôd o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti.

Invalidní dôchodcovia

Poberatelia invalidného dôchodku (bez ohľadu na výšku percent poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a poberatelia výsluhového invalidného dôchodku, ktorí pracujú na DoVP, DoPČ alebo ZoČŠO, majú taktiež možnosť uplatniť si odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) vo výške príjmu, maximálne do určitej hranice.

Zamestnávateľ nemusí platiť poistné na niektoré druhy poistného za invalidných dôchodcov odo dňa priznania dôchodku, pričom spätne opravuje mesačné výkazy poistného a príspevkov odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.

Povinnosti zamestnávateľov

Zamestnávatelia musia správne evidovať a platiť odvody za zamestnancov, vrátane dôchodcov. Novelou zákona sa zjednodušila povinnosť opravovať mesačné výkazy poistného a príspevkov pri spätnom priznaní dôchodku.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov z nepravidelného príjmu

Na bývalých nezamestnaných, ktorí sa po dlhom čase bez práce zamestnajú, môže zamestnávateľ získať odvodovú úľavu. Hranica príjmu zamestnanca s odvodovou úľavou sa zvýši zo 639,18 eura na 678,71 eura.

Odvody pre SZČO

Vyššie odvody na zdravotné poistenie platia aj živnostníci. Tí budú po novom platiť až 16 percent. Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) sú povinné platiť nemocenské a dôchodkové poistenie, ak ich príjmy za predchádzajúci rok presiahnu zákonom stanovenú hranicu. Sociálna poisťovňa im do 21. júla 2025 sama oznámi vznik, trvanie alebo zánik povinného sociálneho poistenia a výšku ich odvodovej povinnosti, ktorá sa na nich bude vzťahovať od 1. júla 2025.

Od 1. februára 2020 môžu profesionálni športovci vykonávať činnosť aj ako SZČO. Ak športovec bude túto činnosť vykonávať ako SZČO na základe inej zmluvy (ide o obchodnoprávny vzťah), bude považovaný za SZČO s oprávnením.

Minimálne a maximálne vymeriavacie základy

Tak ako každý rok, od januára sa menia minimálne sociálne a zdravotné odvody. Minimálny vymeriavací základ predstavuje 50 percent z priemernej mzdy za rok 2018. Poistné v novej výške po prvý raz treba zaplatiť k 10. februáru 2020, keďže 8. február bol sobota. Ak vlani živnostník platil preddavok na zdravotné poistné od 66,78 eura do 70,91 eura, v roku 2020 bude platiť do zdravotnej poisťovne najmenej 70,91 eura.

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) platia od roku 2025 nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie. Poistné v novej výške za mesiac január následne po prvý raz zaplatia do 10. februára 2025. Nové minimálne poistné pre SZČO je vo výške 237,02 €, maximálne dosiahne 5 214,49 €.

Ďalšie zmeny a špecifické situácie

Dohody o vykonaní práce (DoVP) a dohody o pracovnej činnosti (DoPČ)

Od roku 2023 sa zásadne mení sociálne poistenie: zamestnanci pracujúci na dohodu mimo pracovného pomeru sa nemôžu prihlásiť do registra Sociálnej poisťovne bez dôchodkového poistenia. Týka sa to všetkých dohôd uzavretých po 31. decembri 2022, kde vymeriavací základ môže byť 0 € pri použití odvodovej odpočítateľnej položky (OOP). Zamestnávatelia musia prihlásiť aj dohodárov-dôchodcov uplatňujúcich OOP, ktorá tvorí výnimku z platenia starobného a invalidného poistenia podľa § 227a zákona. Zmeny zahŕňajú aj sezónnu prácu, kde sa OOP uplatňuje automaticky.

Konatelia a spoločníci

Konatelia a spoločníci, ktorí majú na výkon funkcie uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, resp. mandátnu zmluvu a činnosti spojené s výkonom funkcie vykonávajú bezodplatne (uvedené je zmluvne upravené), sa nepovažujú za zamestnancov na účely zdravotného poistenia, a vtedy zamestnávateľovi registračná povinnosť zamestnancov do registra poistencov zdravotnej poisťovne nevzniká. Naopak, s nárokom na odmenu sa za zamestnancov na účely zdravotného poistenia považujú a zamestnávateľ ich má povinnosť zaregistrovať do registra poistencov ako zamestnancov a z vyplatenej odmeny platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie.

Štát chce obmedziť “špekulatívne uzatváranie pracovných pomerov” - ok, dáva zmysel, veď vlastne to je podstata štátu a celej hry: naháňať podnikateľov a snažiť sa ich o niečo ošklbať. Reč je o definitívnej novele zákona o zdravotnom poistení pre rok 2023, podľa ktorej budú aj nízkopríjmoví zamestnanci - s kratšími resp. mikro úväzkami - odvádzať zdravotný odvod aspoň z nejakého minima a to bez ohľadu na samotný príjem z tohto úväzku. A to aj tí “skutoční” nízkopríjmoví zamestnanci, no rovnako aj spoločníci, ktorí sa na kratší resp. “menší” pomer zamestnali vo vlastnej eseročke ako “hack”.

Osoby so zdravotným postihnutím

Sadzba poistného na zdravotné poistenie je 2 % (zamestnanec), 5,5 % (zamestnávateľ) a 7,5 % (SZČO) v prípade osoby so zdravotným postihnutím. Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje osoba uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 ZSP - má rozhodnutie komisie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity (má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), resp. podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia - má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc. vecí a rodiny.

Fyzická osoba, ktorá má mieru funkčnej poruchy najmenej 50 % sa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových a duševných schopností fyzickej osoby, ktorá z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Zahraniční študenti

Zahraniční študenti (hlavne z Maďarska) študujú na vysokej škole na dennom štúdiu prvého alebo druhého stupňa. Otázkou je, že spomínaní študenti sú sociálne poistení alebo sú poistencami štátu z hľadiska zdravotného poistenia? Alebo sú stále účastníkmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistania štátu podľa štátnej príslušnosti?

tags: #odvody #zdravotné #poistenie #dôchodcov #Michal