Odvody počas PN dobrovoľne platiteľ: Komplexný prehľad pre SZČO a samoplatiteľov

Sociálne a zdravotné odvody sú neoddeliteľnou súčasťou podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti (SZČO). Ich výška sa odvíja od vymeriavacieho základu a môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi, ako je výška príjmu a súbeh viacerých druhov príjmov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o odvodoch počas práceneschopnosti (PN) pre dobrovoľne platiacich, vrátane SZČO a samoplatiteľov, s dôrazom na zmeny platné od 1.1.2025.

Sociálne odvody pre SZČO

Výpočet a zmeny od roku 2025

Výška odvodov SZČO sa počíta z vymeriavacieho základu. Od roku 2025 dochádza k zvýšeniu minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu pre sociálne odvody. Minimálny vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2023.

Povinnosť platiť sociálne odvody

SZČO je povinná platiť sociálne odvody, ak jej príjem presiahol hranicu 7 824 eur. Ak príjem za predchádzajúci rok presiahol sumu 8 580 eur, začnú od 1.7.2025 platiť vyššiu sumu odvodov platnú od 1.1.2025. Povinnosť platiť sociálne odvody vzniká od 1.7., resp. k 1.10. po podaní daňového priznania za predchádzajúci rok. To znamená, že odvody od 1.7.2024 (resp. od 1.10.2024) platia do 30.06.2025 (resp. 30.09.2025). Ak SZČO odvody doposiaľ neplatila, platiť ich povinne začne od 1.7.2025, resp. 1.10.2025 pri predĺžení lehoty na podanie daňového priznania.

Dobrovoľné sociálne poistenie

SZČO, ktoré nie sú povinne sociálne poistené, majú možnosť využiť dobrovoľné sociálne poistenie. Existuje viacero balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia, napr. v nezamestnanosti či balík dobrovoľného dôchodkového poistenia. Tieto balíky sú vhodné aj pre SZČO, ktoré sú povinne sociálne poistené (napr. na zníženie sociálnych odvodov).

Výpočet odvodov

Sociálne odvody sa vypočítajú ako príslušné percento (33,15 %, 15 %, resp. 7,5 %) z vymeriavacieho základu. Minimálny vymeriavací základ je vo výške 715 eur. Vypočítané odvody sa platia mesačne najneskôr do 8. dňa nasledujúceho mesiaca.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a zdravotné odvody

Zdravotné odvody

Povinnosť platiť zdravotné odvody

Verejné zdravotné poistenie je na Slovensku povinné. Preddavky na poistné preto odvádza každý občan. Platí ich sám, odvádza ich jeho zamestnávateľ alebo za poistenca platí poistné štát.

Kto je samoplatiteľ?

Samoplatiteľom, t.j. dobrovoľne nezamestnanou osobou, ste v týchto prípadoch:

• ak nie ste zamestnancom
• ak nie ste samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO)
• ak nie ste poistencom, za ktorého platí poistné štát

Poistenec štátu je napríklad dôchodca, evidovaný uchádzač o zamestnanie, matka na materskej dovolenke, študent alebo nezaopatrené dieťa. Poistné za tieto skupiny poistencov platí štát.

Minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie

SZČO a dobrovoľne nezamestnaní majú určené minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie takto:

• v roku 2024 minimálny preddavok - 97,80 €
• v roku 2025 minimálny preddavok - 107,25 €
• v roku 2026 minimálny preddavok - 121, 92 €

Maximálny preddavok nie je určený. Osoby so zdravotným postihnutím 41 % a viac platia z týchto preddavkov polovicu.

Prečítajte si tiež: Odvody zo mzdy: Dôchodcovia

Platba preddavkov

Preddavky na poistné je potrebné uhradiť najneskôr do 8. dňa nasledujúceho mesiaca. Napríklad preddavok za marec 2025 je potrebné uhradiť do 8.4.2025. Platbu je možné realizovať osobne v pobočke poisťovne či prostredníctvom aplikácie príslušnej poisťovne.

Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia

Po skončení kalendárneho roka vykoná zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2023. V prípade nedoplatku je povinná SZČO túto sumu doplatiť.

Poistenci štátu

Štát platí odvody za takzvaných poistencov štátu. Sú nimi:

• nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky
• študent do 26 rokov, ale len do získania vysokoškolského vzdelania II.stupňa, forma štúdia nerozhoduje (t.j. denný aj externý študent)
• študent denného štúdia vo veku do 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa
• zahraničný študent z iného členského štátu EÚ, zahraničný študent študujúci na základe medzinárodných zmlúv alebo žiak či študent, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí a študuje na slovenskej škole
• doktorand (vo veku do 30 rokov, študuje v dennej forme štúdia, nie však dlhšie, ako je štandardná dĺžka doktorandského študijného programu a nezískal ešte vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa)
• poberateľ starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku alebo poberateľ dôchodku z cudziny
• osoba v dôchodkovom veku bez nároku na dôchodok
• invalidná osoba bez nároku na invalidný dôchodok
• evidovaný uchádzač o zamestnanie
• poberateľ rodičovského príspevku
• osoba, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov
• osoba, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím
• osoba, ktorá sa stará o blízku osobu staršiu ako 80 rokov
• osobný asistent ťažko zdravotne postihnutej osoby
• poberateľ dávky v hmotnej núdzi alebo spoločne posudzovaná osoba
• osoba vo výkone trestu alebo vo väzbe, osoba vo výkone detencie
• azylant (štát platí po dobu šiestich mesiacov od udelenia azylu)
• osoba vykonávajúca činnosť pre cirkevné, rehoľné alebo charitatívne spoločenstvo
• osoba celoročne umiestnená v zariadení sociálnych služieb
• osoba poberajúca náhradu príjmu počas práceneschopnosti, nemocenské, materské alebo ošetrovné
• osoba, ktorej zanikol nárok na nemocenské alebo ošetrovné po podpornej dobe jeho vyplácania, ale práceneschopnosť alebo potreba ošetrovania blízkej osoby stále trvá
• poberateľ príspevku za opatrovanie
• manželka alebo manžel štátneho zamestnanca v cudzine
• cudzinec zaistený na území Slovenska
• osoba, ktorá poberá náhradu príjmu služobného platu policajta alebo vojaka pre dočasnú neschopnosť vykonávať štátnu alebo vojenskú službu
• osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu
• štipendistu v rámci programu schváleným vládou SR alebo realizovaným na základe medzinárodnej zmluvy, ak takejto osobe je priznané štipendium na dobu v trvaní viac ako jeden mesiac

Zdravotné poistenie a starostlivosť o dieťa

Pre rodičov, ktorí majú malé deti, je dôležitá otázka, ako je to s ich poistením na zdravotné a dôchodkové poistenie v čase, kedy sa starajú o dieťa. Ak si rodičia neplatia poistné na zdravotné poistenie ani ako zamestnanci, ani ako SZČO a nie sú ani poistencami štátu, si musia platiť poistné ako tzv. samoplatitelia.

Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. platí štát poistné za:

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov z nepravidelného príjmu

• osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok
• osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, ak za inú osobu nie je platiteľom štát
• osobu, ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské

Osobná celodenná a riadna starostlivosť je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho fyzického a duševného vývinu, ktorou sa zabezpečuje najmä jeho výchova, primeraná výživa, hygiena a dodržiavanie liečebno-preventívnych opatrení.

Odvody počas PN

Vplyv PN na sociálne a zdravotné odvody

Počas práceneschopnosti (PN) má SZČO nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispieva. Ak SZČO nie je povinne nemocensky poistená, je dôležité mať vlastnú rezervu na pokrytie výdavkov počas obdobia, kedy nemôže pracovať.

Dobrovoľné nemocenské poistenie

Aby mohla SZČO čerpať dávky z nemocenského poistenia, musí sa naň prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne. Je potrebné vyplniť formulár Registračný list FO a Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby.

SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale môže využiť len niektorý z nasledujúcich dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia obsahujúci dobrovoľné nemocenské poistenie:

1. dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie,
2. dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Tieto balíky dobrovoľného sociálneho poistenia nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.

Podmienky čerpania dávok

Nárok na niektorú z dávok vyplácanú v rámci nemocenského poistenia vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu.

Nemocenské

Nárok na čerpanie nemocenského vznikne, ak vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti ste boli nemocensky poistený najmenej 270 dní. Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

Tehotenské

Nárok na tehotenské vzniká žene pracujúcej na SZČO, ktorá je tehotná a musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň.

Materské

V prípade materskej musíte ako žena pracujúca na SZČO byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Na materskú môžete nastúpiť 8 až 6 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu.

Ošetrovné

Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného, dieťaťa alebo starostlivosti o dieťa do 11 rokov veku. Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň.

Minimálne a maximálne dobrovoľné nemocenské poistenie SZČO

Ako dobrovoľne poistená osoba si sami určíte vymeriavací základ, z ktorého budete platiť poistné na dobrovoľné poistenie. V roku 2025 zaplatíte na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatíte pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne.

Kedy a kam platiť poistné na nemocenské poistenie

Poistné sa hradí každý mesiac a je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne.

Príklad z praxe

Príklad 1: Kaderníčka Jana a zlomená ruka

Kaderníčka Jana si v roku 2025 zlomila ruku a to jej bráni v podnikaní. Lekár určil, že bude na dočasnej pracovnej neschopnosti celkom 60 dní. Od 1. dňa choroby má ako SZČO nárok na výplatu nemocenských dávok. Jana bude poberať nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu od 1. do 3. dňa a 55 % od 4. do 60. dňa. Spolu teda za celú dobu pracovnej neschopnosti dostane 844,30 eura.

Príklad 2: Stolár Marek a úraz

Marek je stolár (SZČO). Kvôli úrazu nemôže vykonávať samostatne zárobkovú činnosť a bude na dočasnej pracovnej neschopnosti po dobu 55 dní. V roku 2024 si hradil dobrovoľné nemocenské poistenie z mesačného vymeriavacieho základu 750 eur vo výške 33,00 eura mesačne. Po dobu trvania pracovnej neschopnosti mu štát vyplatí dohromady 723,80 eura.

tags: #odvody #počas #PN #dobrovoľne #platiteľ