Otec odmieta prácu kvôli rodine: Výživné a súdne rozhodnutia

Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom, vrátane tých plnoletých, je rozsiahla a komplexná téma. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi tejto povinnosti, súdnymi rozhodnutiami o výživnom, možnosťami jeho zmeny a prípadnými sankciami za jeho neplnenie. Cieľom je poskytnúť čitateľom komplexný prehľad o tejto problematike, s dôrazom na praktické rady a odporúčania.

Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov

Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu (aj plnoletému) trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Nie je teda rozhodujúci ani vek dieťaťa a ani to, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je schopné sa samé živiť. Časté sú prípady detí objektívne neschopných samostatne sa živiť (z dôvodu hendikepu, postihnutia), tu trvá vyživovacia povinnosť aj po skončení štúdia. Pokiaľ však máte možnosť sa zamestnať a máte aj schopnosti pracovať, potom vyživovacia povinnosť zaniká. Obyčajne externí študenti majú možnosť zamestnať sa (hoci aj brigádne) a tak si zabezpečovať živobytie. V zmysle zákona vyživovacia povinnosť zaniká, keď je dieťa schopné samé sa živiť, a určenie tohto momentu v zásade závisí od úvahy súdu.

V prípadoch, kedy plnoleté dieťa navštevuje vysokú školu, sa má za to, že sa sústavne pripravuje na výkon svojho budúceho povolania a z toho dôvodu nie je schopný sa sám živiť. Tzn. že zákonná vyživovacia povinnosť jeho otca voči nemu stále trvá.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine ( zák. č. 36/2005 Z. z. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Podľa § 62 ods. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné.

Súdne rozhodnutia o výživnom a ich zmena

Súdne rozhodnutia týkajúce sa výživného je možné meniť, ak dôjde k zmene pomerov. Tým, že dieťa začalo študovať, došlo k výraznej zmene pomerov. Z toho dôvodu odporúčame podať na súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti. V prípadoch, že výživné nie je určené súdnym rozhodnutím, tak bude postačovať, ak jednoducho prestane platiť. Žiadne potvrdenie mu doručované v tejto súvislosti nebude. Ak je však výživné určené súdnym rozhodnutím, tak Vy nemusíte robiť nič. Otec je povinný z výživného a v prípade, ak existuje súdne rozhodnutie o jeho výške a otec má záujem o jeho zrušenie, tak bude potrebné, aby podal návrh na zrušenie výživného na súd.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok: Ako na to?

Ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím, tak sa návrh na zvýšenie podáva vtedy, ak došlo k zmene pomerov. K zmene pomerov patrí napríklad plynutie času, pričom platí, že čím sú deti staršie, tak tým sa určuje vyššie výživné. K zmene pomerov môže patriť napríklad aj zmena povolania rodiča a s ním spojená zmena jeho príjmov. Ak teda uplynulo od pôvodného rozhodnutia už viac času, je prirodzené, že výdavky detí sa zvýšili, teda je možné podať návrh.

Ak bolo prednedávnom súdom zrušené výživné, bude potrebné, aby syn podal na súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti. V návrhu je potrebné kvalifikovane preukázať náklady (výdavky), ktoré má syn a tiež uviesť jeho majetkové pomery (napr. kde býva, či má nejaký príjem, či mu Vy prispievate, či má sociálne štipendium…).

Ako podať návrh na súd

Návrh na určenie vyživovacej povinnosti môžete podať na okresný súd v obvode ktorého máte bydlisko. V návrhu je potrebné opísať rozhodujúce skutočnosti, teda odôvodniť podanie návrhu. Dôležité je najmä uviesť Vaše mesačné náklady na život, od ubytovania, cez stravu, oblečenie, lieky, hygienu, až po sociálny život a školské pomôcky. Môžete uviesť, že podľa Vašich posledných informácií rodičia zarábajú po 1000 eur. K návrhu je potrebné pripojiť aj dôkazy. V návrhu je potrebné uviesť, čoho sa ním domáhate (petit). Súd bude zisťovať skutočný stav, najmä si vyžiada majetkové pomery rodičov, počet vyživovaných osôb a pod. Súd Váš návrh posúdi a rozhodne, aká výška výživného je vzhľadom na možnosti schopnosti a majetkové pomery rodičov a Vaše odôvodnené náklady primeraná. Súd vydá rozsudok a ten následne doručí účastníkom konania.

Pokiaľ ide o návrh tento sa podáva na súde príslušnom podľa Vášho bydliska (oprávneného z výživného). V návrhu uveďte predovšetkým rozsudok, ktorým bolo naposledy otcovi určené výživné a následne poukážte na to, že od toho času vaše odôvodnené potreby narástli. Uveďte aké sú vaše terajšie životné náklady aj s uvedením konkrétnych súm, ktoré mesačne vynakladáte na tieto potreby. Napr. strava, oblečenie, hygiena, náklady spojené so štúdiom, internát, cestovanie, krúžky, lekári, lieky, dioptrické okuliare (šošovky), hobby, a pod. Ak máte vedomosti o zamestnaní a mesačnej mzde Vášho otca, tieto do návrhu uveďte. Ak nie, potom do návrhu napíšte, že o nich vedomosť nemáte a nech ich súd riadne preskúma. V návrhu (petit) navrhnite mesačnú sumu, ktorú chcete, aby súd priznal otcovi ako mesačné výživné, ktoré bude poukazovať o vašich rúk. Súčasne žiadajte, aby ju súd otcovi priznal odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného. Návrh môžete spísať na PC, vlastnoručne podpísať a odniesť do podateľne príslušného súdu. Podaním návrhu začína konanie o zvýšenie výživného, ktorého účastníkmi budete vy a váš otec.

Vyživovacia povinnosť počas štúdia na vysokej škole

Vo väčšine prípadov, ak dieťa študuje na vysokej škole, tak vyživovacia povinnosť rodiča stále trvá. Táto sa väčšinou končí až po ukončení vysokoškolského štúdia. V zmysle zákona však vyživovacia povinnosť zaniká, keď je dieťa schopné samé sa živiť, a určenie tohto momentu v zásade závisí od úvahy súdu. Ak by sa preukázalo, že Vaša dcéra pracuje na TPP, tak by mohlo ísť skutočnosť, ktorá zakladá zánik vyživovacej povinnosti, avšak bolo by to v istej miere riziko, nakoľko väčšinou súdy rozhodujú tak, že v prípade, ak dieťa stále študuje, tak vyživovacia povinnosť trvá aj vtedy, ak dieťa pracuje.

Prečítajte si tiež: Emocionálna sila otca pri pôrode

Ak sa syn sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie formou druhého stupňa vysokoškolského štúdia, vyživovacia povinnosť trvá do času kým syn neukončí vysokú školu získánim titulu Mgr./Ing./MUDr. a pod. Aj v prípade, ak by sa rozhodol pre doktorandské štúdium, vyživovacia povinnosť zanikne zahájením druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Ak by sa po ukončení štúdia nezamestnal, vyživovacia povinnosť netrvá, nakoľko už bude schopný sám sa živiť. Skutočnosť, že by napríklad nedokázal nájsť prácu vo vyštudovanom obore neznamená, že by ste ho mali naďalej ako rodičia vyživovať. Na trhu práce je množstvo pracovných ponúk, ktoré môže využiť. Takto by sa k tomu postavil aj sám súd v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti.

Podľa zákona o rodine platí vyživovacia povinnosť rodiča voči svojmu dieťaťu dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Súdna prax zaujala stanovisko, že ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia). Vzhľadom na to, že Váš syn stále študuje, teda sústavne a nepretržite sa pripravuje na svoje budúce povolanie, vaša vyživovacia povinnosť trvá. Pokiaľ by štúdium prerušil, vyživovacia povinnosť by zanikla. To však neznamená, že by sa nemohla opätovne obnoviť, ak by začal o nejaký čas znovu študovať. Vzhľadom na to, ak máte vedomosť, že syn riadne študuje, návrh na zrušenie výživného by bol s veľkou pravdepodobnosťou súdom zamietnutý. Pokiaľ však pochybujete o tom, že syn študuje, môžete návrh na zrušenie výživného podať. Súd je povinný v konaní skúmať, či sa syn skutočne stále pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie alebo nie. Pokiaľ by zistil, že sa už nepripravuje, vtedy by výživné zrušil.

Výška výživného na vysokoškoláka

Výživné na vysokoškoláka sa určuje aj na základe jeho schopností. Z Vašej otázky nie je zrejmé koľko otec zarába a nie je preto možné povedať koľko je adekvátne výživné. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Štúdium na vysokej škole sa považuje za objektívny dôvod toho, že dieťa nie je ešte schopné samo sa živiť. Počas štúdia na vysokej škole sa považujete za tzv. Podľa zákona o rodine Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Štúdium na vysokej škole je nepochybne veľmi nákladná záležitosť, nakoľko okrem ubytovania a stravy, je potrebné hradiť náklady aj na učebnice a iné študijné pomôcky. Rovnako netreba zabúdať ani na to, že v zmysle judikatúry sa za odôvodnené potreby dieťaťa považujú náklady na sociálny život, či rôzne kurzy a krúžky. 50 eur na mesiac je podľa môjho názoru nedostatočná suma pre vysokoškoláka.

Neexistuje žiadny vzorec, podľa ktorého by sa dalo výživné jednoducho vypočítať a určiť podiel oboch rodičov na tomto výživnom. Pri vypočítaní výšky výživného sa vychádza z odôvodnených potrieb oprávnenej a schopností, možností a majetkových pomerov povinných. V návrhu je potrebné, aby ste uviedli všetky odôvodnené potreby, ktoré platíte, resp. ktoré by ste mali platiť (od stravy, ošatenia, hygienických potrieb, bývanie…). Rovnako je potrebné v návrhu uviesť aj výšku príjmu Vašich rodičov, ak je Vám ich výška známa. Následne bude v prvom rade súd zisťovať, resp. určovať výšku výživného. Po ustálení výšky výživného ho v určitom pomere rozdelí medzi rodičov (ak v súčasnosti nebývate doma s mamou).

Čo robiť, ak otec odmieta platiť výživné

Ak otec odmieta platiť výživné, existuje niekoľko možností, ako postupovať:

Prečítajte si tiež: Úmrtie blízkeho a ZŤP

1. Doporučený list: Pošlite otcovi doporučený list, v ktorom ho vyzvete, aby preukázal, či pracuje alebo nie. Ak sa neozve ani do 3 týždňov od doručenia, podajte žalobu o zrušenie.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia: V prípade, že ste nezamestnaná a Váš partner nechce dobrovoľne platiť výživné, môžete podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Toto opatrenie môže byť vydané rýchlo a má za cieľ riešiť urgentné potreby, ako je napríklad krytie základných potrieb detí. Súčasne s návrhom podajte aj návrh na úpravu práv a povinností dieťaťu. Obe tieto podania môžete spojiť aj do jedného dokumentu. Podanie návrhu na neodkladné opatrenie je potrebné dôkladne odôvodniť, pričom je dôležité zdôrazniť, prečo je naliehavé.
3. Exekúcia: Ak otec neplatí výživné, môžete podať návrh na vykonanie exekúcie cez súdneho exekútora a domáhať sa úhrady výživného formou exekučného konania. Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné, čo znamená, že povinnosť plniť na ich základe vzniká momentom doručenia.
4. Trestné oznámenie: V prípade, ak povinný rodič neposkytne výživné najmenej tri mesiace (nemusí byť to trikrát po sebe) v priebehu dvoch rokov, je možné podať trestné oznámenie.

Vykonateľnosť rozsudku o výživnom

Výroky súdu ohľadom výživného majú osobitný právny režim, nakoľko pre tieto výroky platí tzv. predbežná vykonateľnosť. Legislatívne vyjadrenie tohto inštitútu je upravené v ustanovení § 162 ods.

Rozsudky súdu, ktorým bolo otcovi uložené platiť výživné, zatiaľ nie je právoplatný, keďže otec podal odvolanie, vykonateľný však už je. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku totiž platí, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Vzhľadom na uvedené, aj napriek tomu, že sa otec voči rozhodnutiu o výživnom odvolal, je povinný platiť výživné tak ako ho k tomu zaviazal súd prvej inštancie.

Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

V prípade, že ide o plnoletú dcéru, ktorá je osobou so zdravotným postihnutím a nie je schopná samostatne právne konať, je potrebné rozlišovať medzi rozvodom manželstva a úpravou práv a povinností k plnoletej dcére. Plnoletá osoba je právne samostatná, pokiaľ jej nebola obmedzená alebo odňatá spôsobilosť na právne úkony. Keďže ste už podali návrh na obmedzenie spôsobilosti Vašej dcéry, súd v osobitnom konaní rozhodne, v akom rozsahu bude Vaša dcéra spôsobilá na právne úkony a kto jej bude ustanovený ako opatrovník. Opatrovníkom môže byť rodič, iná blízka osoba alebo aj iná vhodná osoba, ktorú určí súd. V tomto konaní sa môže aj Váš manžel uchádzať o ustanovenie za opatrovníka, aj keď sa o dcéru doteraz nestaral. Súd však vždy prihliada na záujem a blaho opatrovanej osoby, jej vzťahy s navrhovanými opatrovníkmi, doterajšiu starostlivosť a schopnosť zabezpečiť jej potreby. Ak ste sa o dcéru starali Vy a manžel sa o ňu nezaujímal, je to pre súd významný faktor, ktorý zohľadní pri rozhodovaní.

tags: #otec #odmieta #prácu #kvôli #rodine #výživné