Podiel bohatých dôchodcov na Slovensku: Štatistiky a trendy

Demografické zmeny, predovšetkým starnutie populácie, majú významný vplyv na štruktúru spoločnosti a ekonomiku. Na Slovensku sa táto zmena prejavuje zmenami v podiele obyvateľstva v produktívnom a postproduktívnom veku, ako aj zmenami v rodovej a vzdelanostnej štruktúre. Tento článok sa zameriava na analýzu podielu bohatých dôchodcov na Slovensku, pričom zohľadňuje demografické trendy, príjmové rozdiely a štruktúru spotreby.

Demografické trendy a starnutie populácie

V roku 1950 tvorili ľudia vo veku nad 65 rokov len 6,6 % slovenskej populácie. Naopak, deti a mladí ľudia do 20 rokov predstavovali 37,7 % obyvateľstva. V súčasnosti sa pomer „mládeže“ a „stáreže“ zmenil na 21,8 % verzus 12,2 %. Slovenská populácia je tak v súčasnosti charakterizovaná dominanciou ľudí v strednom veku.

Výrazný nárast počtu dôchodcov možno očakávať v blízkej budúcnosti. Už v roku 2020 začali do dôchodku odchádzať silné populačné ročníky narodené v 50. a 60. rokoch 20. storočia, tzv. "baby boomers". V roku 2035 sa predpokladá, že podiel mládeže klesne na 18,2 %, zatiaľ čo podiel ľudí nad 65 rokov stúpne na 21,1 %.

Zmeny v štruktúre domácností

Demografické zmeny ovplyvňujú aj štruktúru domácností. Pre demograficky mladé spoločnosti sú typické veľké domácnosti s viacerými členmi a generáciami. Na Slovensku ešte v 60. až 80. rokoch 20. storočia bolo bežné, že v jednom dome žili tri generácie. Dnes je tento model typický skôr pre rómske obyvateľstvo.

Pre demograficky staré populácie je charakteristický model malých domácností s jednou alebo dvoma generáciami. Napríklad v roku 2009 mala priemerná domácnosť slovenského zamestnanca 3,25 členov, zatiaľ čo priemerná domácnosť japonského zamestnanca len 2,79 členov. Očakáva sa, že aj na Slovensku stúpne počet domácností, kde dospelé deti žijú spolu s rodičmi, a muži sa budú dožívať dlhšieho veku.

Prečítajte si tiež: Podiel príspevku zriaďovateľa

Vplyv starnutia na spotrebiteľské správanie

Demografická zmena má vplyv aj na ochotu ľudí míňať peniaze. V krajinách s rýchlo starnúcou populáciou, ako je Japonsko, klesá miera úspor. Tento trend je v súlade s teóriou životného cyklu, ktorá hovorí, že miera úspor má z hľadiska vekovej štruktúry tvar zvonu. Mladé domácnosti si berú pôžičky, domácnosti v strednom veku vytvárajú úspory na dôchodok a domácnosti dôchodcov dopĺňajú príjmy čerpaním úspor.

Napríklad v Japonsku, kde podiel ľudí vo veku 65 rokov a viac dosahuje takmer 23 %, dôchodcovia aktívne míňajú. Veková skupina 49-64 rokov sa pripravuje na dôchodok a vytvára úspory, čo prispieva k deflačným tlakom. Veková skupina 65-74 rokov, tzv. mladí dôchodcovia, vedie aktívny život a doháňa zameškané, pričom čerpá úspory na spotrebu. Veková skupina 75+ rokov, tzv. starí dôchodcovia, obmedzuje výdavky na rekreáciu, kultúru a dopravu, ale zvyšuje výdavky na zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

Príjem a spotreba v bohatých a chudobných krajinách

Priemerná hrubá mzda v Japonsku je približne štvornásobne vyššia ako na Slovensku. Avšak, rozdiely v reálnych príjmoch pripadajúcich na jednu domácnosť sú menšie. Po zohľadnení cenových rozdielov sú čisté príjmy domácností v Japonsku vyššie približne o polovicu v prípade zamestnancov a len o jednu desatinu v prípade dôchodcov.

Slováci sú síce chudobnejší ako Japonci, ale v ich prospech hovorí nižšia cenová hladina a vyšší počet ekonomicky aktívnych ľudí. V štruktúre spotreby platí Engelov zákon, ktorý hovorí, že čím má niekto viac peňazí, tým menší podiel výdavkov dáva na základné životné potreby a tým viac dáva na zdravie, rekreáciu, kultúru a charitu.

Štruktúra spotreby slovenských a japonských domácností

Zamestnanci majú vyšší príjem ako dôchodcovia, a preto v ich spotrebe majú relatívne menší význam potraviny, bývanie a energie. Japonci sú bohatší ako Slováci, a preto priemerný japonský zamestnanec alebo dôchodca minie na potraviny a bývanie viac ako jeho slovenský kolega. Dôchodcovia vydávajú relatívne viac peňazí za zdravie ako mladší ľudia, čo je dané systémom verejného zdravotníctva v oboch krajinách.

Prečítajte si tiež: Školstvo na Slovensku

Najväčšie rozdiely v štruktúre spotreby vidíme v kategóriách hotely, reštaurácie a kaviarne a rozličné tovary a služby. Hotely, kaviarne a reštaurácie sú typickým "cukríkom" pre obyvateľov krajín s vyšším príjmom. V kategórii rozličné tovary a služby, ktorá zahŕňa napríklad služby domovov dôchodcov, domovov opatrovateľskej služby a rehabilitačných centier, tvoria tieto služby v spotrebe japonských dôchodcov čoraz väčšiu časť.

Vplyv zmeny vo veľkosti domácností na spotrebu

Menšie domácnosti znamenajú viac domácností. Aj keď počet obyvateľov Slovenska v roku 2035 bude len o niečo menší ako dnes, počet domácností môže byť paradoxne vyšší. Ak by slovenské domácnosti mali mať o 25 rokov taký počet členov ako dnes japonské, potom by celkový počet domácností na Slovensku stúpol približne o 10 %.

Každá domácnosť má určité fixné náklady na predmety dlhodobej spotreby, ako sú televízor, chladnička a šporák. Dá sa teda predpokladať, že dopyt po takýchto predmetoch nepoklesne, ale skôr stúpne aj v čase, keď celkový počet populácie bude klesať. V prípade automobilov je situácia menej istá, ale v najbližších rokoch sa dá očakávať nárast ich počtu.

Udržateľnosť Bismarckovho modelu

Európa a vyspelá Ázia uplatňujú model verejných sociálnych a zdravotných služieb, ktorý zaviedol nemecký kancelár Bismarck. V rámci tohto modelu odvádzajú obyvatelia povinné príspevky na zdravotné, dôchodkové a sociálne poistenie a štát im za to garantuje určitý minimálny rozsah služieb. Tento model je však čoraz menej udržateľný a štát v budúcnosti dokáže zabezpečiť menej služieb ako dnes.

Vplyv globalizácie a štrukturálnych zmien vo svetovej ekonomike

Štruktúra spotreby závisí aj od toho, ako sú vo svetovej ekonomike nastavené ceny jednotlivých položiek tovarov a služieb. Napríklad, ak ceny potravín a energií značne stúpnu, prejaví sa to aj na štruktúre spotreby obyvateľstva. Ktoré položky spotreby sú najviac zraniteľné z pohľadu štrukturálnych zmien vo svetovej ekonomike? Suroviny, energie a potraviny.

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím a odvody

Svetová populácia nielen rastie, ale aj mení štruktúru spotreby. Tento trend je markantný najmä vo veľkých krajinách ako sú Čína, India, Brazília, Indonézia a Pakistan. Napríklad, zmena stravovacích návykov môže prudko zmeniť dopyt a teda aj cenu základnej potraviny ako je obilie.

Kultúrne a psychologické aspekty spotreby

Rozsah a štruktúra spotreby nie sú len záležitosťou ekonomickou, ale aj kultúrnou a psychologickou. Pre mladé populácie je typická vysoká miera úspor, zatiaľ čo bohaté populácie sa snažia užiť si vytvorené bohatstvo. Prieskum úradu vlády Japonska ukazuje, že v Japonsku sa zmenili postoje obyvateľstva k sporeniu a užívaniu si života v závislosti od nárastu bohatstva.

Na Slovensku sa zdá, že obyvatelia sú skôr pesimisti ako optimisti, čo sa prejavuje aj v ich postojoch k vlastnej budúcnosti. Na veľkosti a štruktúre spotreby sa podpíše aj rast podielu obyvateľstva s vysokoškolským vzdelaním.

Miera úspor slovenských domácností

Slováci vo všeobecnosti šetria, a dôchodcovia viac ako zamestnanci. Domácnosti slovenských dôchodcov majú vysokú mieru úspor, 15,7 % v roku 2009. Naopak, v Japonsku domácnosti dôchodcov minú viac ako je ich príjem.

tags: #podiel #bohatých #dôchodcov #na #Slovensku #štatistiky