
Prechod na materskú dovolenku je významnou zmenou v živote každej ženy. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na materskú pre SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby) na Slovensku, ako aj o výške dávok, spôsobe výpočtu a ďalších dôležitých informáciách.
Na úvod treba rozlišovať medzi pojmami materská dovolenka a materské. Materská dovolenka je upravená v Zákonníku práce a vzťahuje sa len na ženy v postavení zamestnanca. Ide o voľno, ktoré poskytne zamestnávateľ svojej zamestnankyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa. Pre SZČO, teda najmä živnostníkov, žiadna materská dovolenka neplatí (nedáva ju živnostník sám sebe), avšak po splnení podmienok môže byť aj živnostníkom vyplácané zo Sociálnej poisťovne materské.
Živnostníčka či živnostník nemajú nárok na materskú dovolenku v zmysle Zákonníka práce, ktorý upravuje túto oblasť pre zamestnankyne. Avšak po splnení podmienok upravených zákonom o sociálnom poistení môžu poberať dávku materské.
Nárok na nemocenskú dávku materské má:
Vyššie spomínaným osobám vznikne nárok na materské v prípade, že daná osoba je v postavení zamestnanca, povinne nemocensky poistenej SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a zároveň spĺňa nasledovné podmienky:
Prečítajte si tiež: Všetko o materských, rodičovských príspevkoch a nemocenských dávkach
Spomenuli sme, že osoba, ktorá nemá aktívne nemocenské poistenie, ale je v ochrannej lehote, má nárok na materské.
Živnostníčka má nárok na materské, ak ku dňu začatia poberania materského splní tieto podmienky:
Nárok na materské vzniká 6 až 8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu (v prípade, ak pôrod nastal skôr, tak odo dňa pôrodu). Dávka sa vypláca od začiatku materskej dovolenky až do uplynutia:
Ak žena požiada o výplatu materského neskôr ako šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, nárok na materské má najdlhšie 28 týždňov po pôrode.
Ak podáva žiadosť o materské matka, vyplní údaje o sebe vrátane toho, z akého poistného vzťahu bude dávku čerpať, v našom prípade by šlo o povinne nemocensky poistenú SZČO. Uvedené budú aj dátumy predpokladaného pôrodu a od kedy si uplatňuje nárok na materské. Vyplniť je potrebné tiež vyhlásenie, či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a o spôsobe poukazovania dávky.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku
Od 1. apríla 2026 dôjde k zjednodušeniu pri žiadaní o materské matkou. Dávka materské bude spracovávaná bez potreby podania žiadosti poistenkyňou. Ak žiada o materské otec, vypĺňa časť B žiadosti iného poistenca o materské, kde uvedie dátum, od ktorého preberá dieťa do starostlivosti a údaje o tomto dieťati.
Aj v roku 2026 platí, že živnostníčka (SZČO), ktorá splní zákonné podmienky, má nárok na materské vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) za každý kalendárny deň.
DVZ pre zistenie výšky materského sa vypočíta: súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období / počet kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia.
Ak si živnostníčka platila len minimálne poistné, jej DVZ bude vychádzať z minimálneho vymeriavacieho základu. Ak si však dobrovoľne určila vyšší základ alebo jej vymeriavací základ vzrástol na základe daňového priznania, bude materské vyššie.
Rozhodujúce obdobie závisí od toho, kedy vzniklo nemocenské poistenie, z ktorého sa materské žiada:
Prečítajte si tiež: Príspevok na rekreáciu
Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ) sa používa v prípadoch, keď živnostníčka v rozhodujúcom období nemala vymeriavací základ - napríklad ak bola na rodičovskej dovolenke, neprerušene neplatila poistné, alebo poistenie trvalo príliš krátko. V takom prípade sa výška PDVZ odvodzuje z vymeriavacieho základu, ktorý by sa uplatnil v mesiaci nástupu na materské.
V roku 2026 je maximálny denný vymeriavací základ (DVZ) stanovený na 100,2083 eura. Z toho vyplýva, že maximálna denná dávka materského predstavuje 75,1562 eura, čo je 75 % z DVZ.
Na to, aby živnostníčka v roku 2026 získala maximálnu výšku materského, musí mať v rozhodujúcom období (zvyčajne rok 2025) vymeriavací základ vo výške minimálne približne 3 048 eur mesačne.
Tento limit zodpovedá dvojnásobku priemernej mzdy za kalendárny rok 2024, ktorá bola 1 524 eur. Práve z tejto priemernej mzdy sa odvíja strop vymeriavacieho základu pre výpočet materskej dávky v roku 2026.
Ak si živnostníčka v rozhodujúcom období platila poistné na nemocenské poistenie z tejto maximálnej sumy, vznikne jej nárok na plné materské. Ak si platila poistné z nižšej sumy, výška materského bude nižšia - úmerne k vymeriavaciemu základu.
Áno, živnostníčka má možnosť:
Aj keď sa o materskej často hovorí najmä v súvislosti s matkami, čoraz viac žien sa rozhoduje, že po skončení vlastnej materskej nastúpia späť do práce a starostlivosť o dieťa prevezme otec, pričom poberá materské. Podmienky na priznanie materského sú u otca rovnaké ako u matky, rozdiel je len v dĺžke poberania dávky.
Otec môže začať poberať materské až od momentu, keď matke dieťaťa zanikne nárok na jej materské. To znamená, že buď jej skončila, alebo sa jej dobrovoľne vzdala.
Platí však aj výnimka: rodičia môžu súbežne poberať materské, ale každý na iné dieťa, napríklad matka na mladšie, otec na staršie.
Bez ohľadu na to, ani jeden z rodičov v tom čase nesmie poberať rodičovský príspevok. Ak ho matka poberá, musí jeho výplatu najprv pozastaviť, aby mohol otec získať nárok na materské.
Ak ide o otca živnostníka, musí rovnako splniť podmienku aktívneho nemocenského poistenia, resp. Ďalšou podmienkou je, aby v posledných dvoch rokoch pred dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Pán Ján žiada o materské od 2. apríla 2026. Pracuje na trvalý pracovný pomer od 1. januára 2022, takže rozhodujúcim obdobím pre výpočet materského je kalendárny rok 2025. V roku 2025 mal Ján hrubý príjem vo výške 21 000 eur. Počas roka bol 25 dní práceneschopný (PN), tieto dni sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú.
Ján tak počas poberania materského dostane mesačne približne 1 390 až 1 436 eur, v závislosti od dĺžky mesiaca.
Pán Jozef je SZČO od roku 2021. Na základe daňového priznania za rok 2024 mu od 1. júla 2025 vzniklo povinné nemocenské poistenie.
Od júla do decembra 2025 si platil poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý pre rok 2026 predstavuje 914,40 eur mesačne. Ak Jozef požiada o materské od 2. apríla 2026, ku tomuto dátumu už splní podmienku minimálne 270 dní trvania nemocenského poistenia.
Počas poberania materskej dávky nie je SZČO povinná platiť poistné do Sociálnej poisťovne.
Pán Jozef poberá materské od 2. apríla 2026. Na materskej bude 28 týždňov, teda do 13. októbra 2026. Počas tohto obdobia sa mu zásadne mení výška odvodov, pretože počas poberania materského nemusí SZČO platiť poistné do Sociálnej poisťovne, resp. len alikvotnú časť za dni mimo poberania dávky.
Jozef si platí minimálne povinné odvody z vymeriavacieho základu 914,40 eur mesačne (minimálny VZ v roku 2026).
Za apríl platí poistné len za 1 deň, teda za 1. apríl.
Počas týchto piatich mesiacov Jozef poberá materské, takže neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne.
Odvody platí až od 14. októbra, teda za 18 dní.
Počas poberania materského je Jozef poistencom štátu, takže:
Záujem pracovať popri poberaní materského je medzi živnostníčkami stále vysoký, najmä ak výška materskej dávky nedosahuje maximum. Práca popri materskej je povolená, no platia určité pravidlá, ktoré závisia od typu poistenia a formy príjmu.
Ak žena poberá materské zo zamestnania, nesmie mať v tom istom pracovnom pomere príjem z aktívnej činnosti, inak by stratila nárok na materské. Výnimkou je, ak so zamestnávateľom uzavrie novú pracovnú zmluvu alebo dohodu o inom druhu práce, ktorá sa vzťahuje na inú pracovnú náplň.
Pre živnostníčky však platia oveľa výhodnejšie pravidlá:
Tento prístup umožňuje ženám zachovať kontinuitu v podnikaní, nezdržiavať sa byrokraciou a neprichádzať o klientky či zákazky.
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Vypláca ho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Na poberanie rodičovského príspevku prejde živnostníčka, príp. otec po skončení poberania materského. Nie je potrebné splniť žiadne osobitné podmienky ako pri materskom. Sumy rodičovského príspevku sa menia v nadväznosti na zmenu životného minima pre daný rok. Výška je daná v dvoch úrovniach a odvíja sa od skutočnosti, či oprávnenej osobe pred vznikom nároku na rodičovský príspevok bolo, resp. nebolo vyplácané materské. Rodičovský príspevok sa obvykle poberá do troch rokov veku dieťaťa. Platia však výnimky, kedy je jeho poberanie možné do šiestich rokov veku, napr. v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa. Živnostník môže popri rodičovskom príspevku pracovať v podstate bez obmedzení. Ak však dosahuje príjmy zo živnosti, musí si platiť sociálne odvody ako „klasický“ živnostník.
Okrem materského, živnostník má od štátu nárok na viaceré dávky. Na aké dávky máte nárok pri živnosti:
Na aké dávky nárok nie je:
Ako SZČO máte nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispievate. Pretože nemocenské poistenie do dosiahnutia určitej hranice príjmov nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí. Málokto si ale uvedomuje, že mu v tom prípade zaniká nárok na nemocenské, tehotenské, materské a ošetrovné.
Ak si SZČO neplatí nemocenské poistenie, je dôležité mať vlastnú … Aj tehotná žena alebo otecko, ktorí sú SZČO a chcú nastúpiť na materskú, resp. poberať tehotenské, musia v prvom rade mať na dávku nárok. Pán Milan je živnostník, podnikať začal v roku 2023. Na základe podaného daňového priznania za rok 2024, podaného v lehote do 31. marca 2025, mu od 1. júla 2025 začalo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie v Sociálnej poisťovni. Od júla do decembra 2025 platil poistné z vymeriavacieho základu 715 €, od 1. Ak by chcel ísť na materskú napríklad od 2. Preverme si to: V období dva roky "dozadu", teda od 2. marca 2024 do 1. marca 2026 bol poistený len ako SZČO, a to v čase od 1. júla 2025 do 1. marca 2026. Pán Milan však môže ísť na materskú napríklad od 2. apríla 2026. Ak pán Milan požiada o materské od 2. apríla 2026, rozhodujúcim obdobím je rok 2025 (pozrite 3. Materské tak bude cca 530 € mesačne a za 28 týždňov (196 dní) poberania materského (od 2. apríla 2026 do 14. Diskusia je uzamknutá.
Ak živnostníčka plánuje mať dieťa a ak využije všetky možnosti zákona vo vzťahu podnikateľa a štátu ("dal - dostal"), môže získať benefit až vyše 5 100 eur. Ďalej však treba vedieť, aké nuansy má budúca matka využiť v trvaní a vo výške poistenia. Zákon napríklad určuje, že musí byť nemocensky poistená 270 dní. Ako to však urobiť, ak chce materské, ale pritom je neskoro prihlásiť sa na dobrovoľné nemocenské poistenie deň pred otehotnením a zase deň po ňom už je neskoro? Veď tých 270 dní by už biologicky nestihla. Urobí to teda inak. Ak chce materské, tak dobrovoľné poistenie si musí začať platiť 2 - 3 mesiace pred otehotnením. Z tohto časového horizontu to vyzerá tak, že jej vyjde dĺžka platenia možno až 10 mesiacov.
Spočíva v tom, že živnostníčka si nemusí platiť vysoké dobrovoľné poistenie celých 10 mesiacov, ale stačí len 6 mesiacov (26 týždňov), pričom môže dostať od štátu nielen tých 3 200 eur, ako sme vyrátali v predchádzajúcej situácii, ale až 5 100 eur.
Živnostníci si obvykle platia poistenie buď z najnižšieho základu, ten je dnes 441,50 eura, alebo zo základu len o málo vyššieho. Ich výhoda je v tom, že majú dostatočne dlhú históriu poistenia (3 - 4 roky). Ak však chcú získať najvyššiu možnú výhodu plynúcu zo zákona, musia splniť aj podmienku - zrušiť dočasne svoju živnosť.
Bežná nemocenská, ktorá trvá dva až štyri týždne, je oproti materskému menej finančne prínosná, pretože obvykle netrvá tak dlho ako materská dovolenka a výška nemocenskej dávky je len 55 percent predošlého základu (nie 75 percent ako na materskej).
Živnostník má jedno dieťa do 3 rokov a napríklad druhé už je na ceste. Ak chce využiť maximum zo zákonných možností, nemusí dbať tak dôsledne na počet týždňov platenia odvodov, ako sme to videli v prípade živnostníčky.