PN a Dávky v Nezamestnanosti: Komplexný Prehľad pre Rok

Strata zamestnania je nepríjemná situácia, ktorú ešte zhoršuje choroba, úraz alebo dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V takýchto prípadoch je dôležité vedieť, na aké dávky má nezamestnaný nárok a ako postupovať. Tento článok sa zameriava na nárok na dávku v nezamestnanosti počas práceneschopnosti (PN), pričom zohľadňuje rôzne aspekty a situácie, ktoré môžu nastať.

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky pre nezamestnaných

Na to, aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí mať splnenú všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Môže ísť o kombináciu odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia.

Ochranná lehota

Dôležitým faktorom je aj čas, kedy sa nezamestnaný stal práceneschopným od ukončenia posledného pracovného pomeru. Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda ukončení nemocenského poistenia, platí tzv. ochranná lehota. Ochranná lehota je 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky. Túto skutočnosť je potrebné nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde je evidovaný, a do Sociálnej poisťovne doručiť tlačivo Žiadosť o nemocenské, ktoré vystaví lekár. Ak sa uchádzač o prácu stane práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemá nárok na poberanie nemocenských dávok. V prípade takejto pracovnej neschopnosti je potrebné informovať úrad práce o tomto fakte.

Konkrétny prípad: Zamestnanie cez Úrad práce a úľavy na odvodoch

S účinnosťou od 1. 11. upravil zákon č. 338/2013 Z. z. podmienky pre zamestnanie dlhodobo nezamestnaného občana. V prípade, ak zamestnávateľ využíva úľavy na odvodoch, zamestnanec počas obdobia 12 mesiacov nemá nárok na nemocenské dávky. V prípade PN mu síce za prvých 10 dní zamestnávateľ musí vyplatiť náhradu príjmu, ale v prípade dlhodobej PN (t.j. od 11. dňa) už nemá nárok na nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne. Počas tohto obdobia nemá zamestnanec nárok ani na dávku v nezamestnanosti. S účinnosťou od 1. 11. zaviedla novela ZSP a novela ZZP výnimku pri platení poistného. Zamestnanec aj zamestnávateľ využije výnimku pri platení poistného, tzv. Odvodovo zvýhodnený zamestnanec sa na účely pracovnoprávnych vzťahov podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) považuje za zamestnanca, ktorý má všetky práva a povinnosti. Má nárok na dovolenku a náhradu mzdy pri prekážkach v práci, na stravovanie a na cestovné náhrady atď. Za odvodovo zvýhodneného zamestnanca sa považuje zamestnanec, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, z ktorého má právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. bol pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru občanom vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov [podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. suma jeho mesačného príjmu zo zárobkovej činnosti [podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP a podľa § 10b ods. 1 písm. a) ZZP] z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia nepretržite odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru ako 67 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer. Na uplatnenie odvodovej úľavy na odvodovo zvýhodneného zamestnanca musí zamestnávateľ splniť 5 podmienok. zahŕňa príjem, ktorý tvorí vymeriavací základ povinne poisteného zamestnanca v pracovnom pomere v súlade s § 138 ods. 1 ZSP a § 13 ods. Podľa usmernenia Sociálnej poisťovne zamestnávateľ nepredkladá príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne čestné vyhlásenie o splnení podmienok. Kontrolu môže Sociálna poisťovňa vykonať aj priamo u zamestnávateľa.

Vymeriavací základ zamestnávateľa

Vymeriavací základ zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie je ustanovený podľa § 138 ods. 8 písm. c) ZSP ako príjem tohto zamestnanca. Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie sa ale nezahrnie príjem vyplatený v období definovanom v § 26 ods. 1 a 3 ZSP. Ide o obdobie prerušenia poistenia zamestnanca s povinným poistením (napr. Zamestnanec neplatí zo mzdy žiadne poistné. prihlásiť na úrazové a garančné poistenie pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, a to vždy najneskôr pred začatím výkonu práce podľa § 231 ods. 1 písm. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť odvodovo zvýhodneného zamestnanca na úrazové a garančné poistenie pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, a to vždy najneskôr pred začatím výkonu práce v súlade s § 231 ods. 1 písm. b) bod 5 ZSP. Zamestnávateľ uzatvoril pracovný pomer s občanom, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný, dňa 1. 12. Za mesiac február zúčtuje zamestnávateľ tomuto zamestnancovi prémie a vyplatí mu 530 €/mesiac. Vzhľadom na to, že limit mesačného príjmu pre tohto zamestnanca je 526,62 €/mesiac, od 1. 2. Počas celých 12 kalendárnych mesiacov uplatňovania odvodovej úľavy platí hranica platná počas prvého kalendárneho mesiaca trvania pracovnoprávneho (štátnozamestnaneckého) pomeru. Zamestnávateľ je povinný od 1. 2. prihlásiť tohto zamestnanca na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Ak táto suma presiahne stanovenú hranicu, tak podľa § 20 ods. Poistné do Sociálnej poisťovne je v takomto prípade podľa § 143 ods. 1 ZSP zamestnávateľ povinný uhradiť do 8. Povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti vzniká odvodovo zvýhodnenému zamestnancovi po uplynutí 12. 3. Sadzba na účely platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie je pre odvodovo zvýhodneného zamestnanca 0 % (13,4 % - 13,4 %) a pre jeho zamestnávateľa je nižšia o 34,15 % (35,2 % - 1,05 %). Zamestnávateľ aj zamestnanec výrazne ušetria na poistnom. I keď odvodovo zvýhodnený zamestnanec nie je dôchodkovo poistený, tak podľa § 67 ods. 4 ZSP mu nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká. Ak by aj požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, tak mu ho Sociálna neprizná. Z dôvodu, že mu vznikne pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer, zaniká mu podľa § 67 ods. Nemocenské poistenie odvodovo zvýhodneného zamestnanca vzniká podľa ZSP až od 1. dňa po uplynutí 12 mesiacov trvania zamestnania alebo od 1. dňa mesiaca, v ktorom príjem prekročí ustanovenú sumu [podľa § 4 ods. 1 písm. Až odo dňa vzniku nemocenského poistenia vzniká nárok na dávky nemocenského poistenia, samozrejme v prípade, ak sú splnené všetky podmienky ustanovené v ZSP. Napríklad nárok na nemocenské vznikne pri dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „PN“), ktorá začne najskôr odo dňa vzniku nemocenského poistenia. 4. Odvodovo zvýhodnený zamestnanec síce nie je nemocensky poistený, ale má postavenie zamestnanca podľa § 2 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti v znení neskorších predpisov s odvolávkou na § 4 ods. Ak odvodovo zvýhodnenému zamestnancovi vznikne dočasná PN, má nárok na náhradu príjmu podľa ZNP počas prvých 10 dní PN. Sumu náhrady príjmu mu vyplatí zamestnávateľ z denného vymeriavacieho základu podľa § 8 ods. 8 ZNP (ďalej len „DVZ“). Zamestnávateľ zamestnal občana, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný. Pracovný pomer vznikol 1. 3. Zamestnancovi vznikla dočasná PN od 12. 3. Pretože v predchádzajúcom štvrťroku (IV. 2013) nebol u tohto zamestnávateľa zamestnaný, určí sa pravdepodobný zárobok podľa § 134 ods. 5. Zamestnávateľ je povinný odvodovo zvýhodneného zamestnancaprihlásiť do zdravotnej poisťovne, teda za tohto zamestnanca plní oznamovacie a vykazovacie povinnosti, ale poistné na zdravotné poistenie zaňho naďalej platí štát rovnako, ako keďbol vedený v evidencii nezamestnaných na príslušnom úrade práce. Podľa § 12 písm. Odvodovú výnimku môže využiť iba jeden zamestnávateľ. Podľa § 12 ods. 4 ZZP sa sadzba poistného 0 % vzťahuje len na príjem odvodovo zvýhodneného zamestnanca [zamestnanec podľa podľa § 11 ods. 7 písm. v) ZZP] od jedného zamestnávateľa, ktorý prvý oznámil zmenu platiteľa poistného v príslušnej zdravotnej poisťovni podľa § 24 písm. Podľa § 24 písm. Ministerstvo zdravotníctva SR vydalo na svojej internetovej stránke usmernenie k vykazovaniu preddavkov. Zamestnávateľ vykazuje preddavky na poistné s 0 % sadzbou na súčasne platných mesačných výkazoch preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľa a v prípade elektronicky podávaných dávok používa štruktúru dávky 514. Zamestnávateľ uzatvoril pracovný pomer s občanom, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný, dňa 1. 12. V pracovnej zmluve bola dohodnutá mzda vo výške 520 €/mesiac a všetky ďalšie podmienky na zamestnanie odvodovo zvýhodneného zamestnanca boli splnené podľa ZZP. Od 1. 2. Vzhľadom na to, že limit mesačného príjmu pre tohto zamestnanca je 526,62 €/mesiac (platí preňho najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov), od 1. 2. mu nárok na odvodovú úľavu zaniká. Limit príjmu 539,35 €/mesiac sa vzťahuje na pracovné alebo štátnozamestnanecké pomery vzniknuté od 1. 1. 1. 12. V decembri a januári platí zamestnávateľ preddavky na poistné sadzbou 0 %. Od 1. 2. Zavedením výnimky pri platení poistného sa vytvorili podmienky pre zamestnávateľov, aby pri znížených nákladoch (poistné platí iba zamestnávateľ sadzbou 1,05 % z vymeriavacieho základu zamestnanca) umožnili dlhodobo nezamestnaným občanom zaradiť sa do pracovného procesu.

Prečítajte si tiež: Podmienky daňovej úľavy pri opatrovaní

Čo robiť, ak zamestnávateľ neplní povinnosti?

V takom prípade platí, že povinnosti zamestnávateľa určuje zákon o sociálnom poistení. Za nesplnenie povinností môže Sociálna poisťovňa uložiť zamestnávateľovi pokutu. V takejto situácii je vhodné požiadať Sociálnu poisťovňu o vyplatenie nemocenských dávok preddavkovo, odvolávajúc sa na ust. § 116 ods.

Dávka v nezamestnanosti: Podmienky a výpočet

Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky). Podporu v nezamestnanosti nezískate, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní), ak ste poberateľom dôchodku, ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Výpočet dávky v nezamestnanosti

Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. konštanty vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti.

Maximálna výška a dĺžka podpory

Maximálna výška dávky v nezamestnanosti je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac.

Ako si vybaviť podporu v nezamestnanosti?

Od 1. júla možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.

Prečítajte si tiež: Prehľad dôchodkových zmien

Povinnosti počas poberania dávky v nezamestnanosti

Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne hlásiť na úrade práce. Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená.

Evidencia na úrade práce a jej vplyv na dôchodok a zdravotné poistenie

Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia a nezapočítava sa do odpracovaných rokov. Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate.

Daňové priznanie a dávka v nezamestnanosti

Za rok ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti. Daňovník - zamestnanec má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela len od základu dane z tzv. staral/a sa o vyživované maloleté dieťa podľa § 3 ods. príspevok športovému reprezentantovi (zákon č. 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. Poznámka: Materské, tehotenské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry, daňový bonus na zaplatené úroky, príspevok na rekreáciu a pod. Manželovi vzniká nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti, o ktorú si znižuje základ dane. Výška nezdaniteľnej časti na manželku závisí od vlastného príjmu manželky, do ktorého sa nezapočítava rodičovský príspevok (štátna sociálna dávka), avšak materské sa do vlastného príjmu započítava. Manželka bola od 1.1. do 6.6. vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie? Od 7.6. mala priznaný starobný dôchodok za rok v úhrnnej sume 3 962,70 eur. Nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa uplatní v pomernej sume za 6 mesiacov (počet mesiacov, na začiatku ktorých bola manželka evidovaná na úrade práce). Príspevok na opatrovanie je príjem, ktorý sa do vlastného príjmu manželky započíta za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol vyplatený. Manželka daňovníka od 1.12. začne opatrovať fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, za čo jej úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím prizná nárok na peňažný príspevok na opatrovanie. Peňažný príspevok na opatrovanie za mesiac december jej bude vyplatený dňa 20.1. Nárok na peňažný príspevok na opatrovanie a nárok na jeho výplatu vzniká právoplatným rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o jeho priznaní. Peňažný príspevok na opatrovanie sa vždy vypláca mesačne pozadu. V súlade s § 11 ods. 5 ZDP si môže daňovník uplatniť NČZD na manželku za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD. Manžel si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku v pomernej sume za 6 mesiacov (od mesiaca, na začiatku ktorého bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie t.j. od januára do júna ). Do vlastného príjmu sa zahrnie príjem zo závislej činnosti znížený o odvody (základ dane), suma vyplatených dávok v nezamestnanosti (do 31.12.) a prípadne iné vlastné príjmy. Ak si zamestnanec uplatňuje NČZD na manželku u zamestnávateľa, na účely uplatnenia tejto nezdaniteľnej časti základu dane na manželku u manžela je potrebné doložiť doklad o zaradení do evidencie /podľa § 37 ods.1 písm. Manželka bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie do 25.8. (nepoberala podporu v nezamestnanosti). Od 1.9. sa zamestnala. Za rok dosiahla príjem zo zamestnania vo výške 3 200 eur, poistné bolo výške 450 eur. Vlastný príjem manželky pre účely uplatnenia NČZD na manželku je príjem manželky znížený o poistné a príspevky, ktoré manželka v príslušnom zdaňovacom období bola povinná z tohto príjmu zaplatiť. Nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa uplatní v pomernej sume za 8 mesiacov. Jej vlastným príjmom je príjem zo závislej činnosti znížený o poistné (3 200 - 450 = 2 750).

Preddavková platba dôchodku

V prípade dlhšieho čakania na rozhodnutie o dôchodku, je možné požiadať o preddavkovú platbu dôchodku v súlade s ust. § 116 ods.

Maximálna dĺžka PN a výška nemocenskej dávky

Podľa slovenskej legislatívy sa nemocenská dávka vypláca maximálne 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa zákona môže trvať péenka aj viac ako 52 týždňov, no po uplynutí tejto doby už človek nemá nárok na nemocenskú dávku. Samotná nemocenská je druh dávky zo sociálneho poistenia, ktorá sa vypláca zamestnancovi, samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) alebo dobrovoľnému poistencovi. Ich práceneschopnosť pre chorobu alebo úraz ale musí potvrdiť ošetrujúci lekár. Dočasnú péenku musí lekár potvrdiť na oficiálnom tlačive. Nemocenská dávka sa určuje pri zamestnancoch z hrubej mzdy, z ktorej za nich platí sociálne odvody zamestnávateľ. Pri SZČO a dobrovoľne poistených sa nemocenská dávka určuje z vymeriavacieho základu. Výška dávky sa počíta aj podľa toho, ako dlho je niekto na péenke. Za prvé tri dni sa vypláca 25 percent denného vymeriavacieho základu. Od štvrtého dňa už má každý nárok na 55 percent. V prípade dlhodobej práceneschopnosti dostane poistenec v tomto roku pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci nemocenskú dávku maximálne vo výške 1 337,64 eura. V prípade péenky počas 31-dňového mesiaca bude maximálna dávka na úrovni 1 384,80 eura. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Dávky zo sociálneho poistenia sa vyplácajú buď na účet poistenca v banke, alebo v hotovosti prostredníctvom pošty na jeho adresu určenú v žiadosti o dávku. Nemocenské dávky sú splatné vždy do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac. Podmienkou vyplatenia je, že Sociálna poisťovňa má k dispozícii aj všetky potrebné doklady. Prvý výplatný termín je stanovený do 15. dňa v mesiaci a druhý výplatný termín do 27. dňa v mesiaci. Dávky vyplácané prostredníctvom pošty vypláca pošta okolo 20. dňa v mesiaci.

Prečítajte si tiež: Materské a rodičovský príspevok pri dlhoch

Náhrada príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti

V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. považujú za zamestnancov. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca). Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské.

#

tags: #pn #pri #úlave #na #sociálnom #poistení