
Slovensko, podobne ako mnohé iné krajiny, čelí demografickej výzve starnúcej populácie. Táto skutočnosť si vyžaduje adekvátnu reakciu štátu v oblasti sociálnych služieb a finančnej podpory pre seniorov. Článok sa zaoberá súčasnou situáciou, pripravovanými zmenami a rôznymi aspektmi podpory seniorov na Slovensku, pričom sa dotýka aj medzinárodných porovnaní a perspektív.
Populácia Slovenska výrazne starne. Predpokladá sa, že do roku 2040 sa počet ľudí starších ako 60 rokov zdvojnásobí a počet seniorov nad 80 rokov dokonca strojnásobí. Tento demografický trend si vyžaduje aktívnu reakciu štátu a prípravu adekvátnych sociálnych služieb. Rezort práce preto predložil na pripomienkovanie zmeny vo financovaní neverejných pobytových zariadení pre seniorov a opatrovateľskej služby.
Po novom by sa na financovaní zariadení pre seniorov a opatrovateľských služieb mali podieľať aj vyššie územné celky (VÚC). Podľa riaditeľa odboru komunikácie Bratislavského samosprávneho kraja Michala Feika, by to pre Bratislavský kraj znamenalo dodatočné náklady 1,5 milióna eur v druhom polroku 2026, kedy by zmeny mali začať fungovať. Prešovský samosprávny kraj by potreboval dodatočných 5,5 milióna eur v roku 2026 a takmer 11 miliónov eur v roku 2027.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) vysvetlil, že financovanie by malo po novom fungovať cez jasne stanovené paušály, ktoré budú platné pre celé Slovensko a budú kategorizované podľa zariadenia a formy poskytovanej služby.
Riaditeľka N. O. ATRIUM Zariadenie pre seniorov v Prešove, Adriána Gmitterová, vníma zmeny z pohľadu poskytovateľa pozitívne, nakoľko by mali priniesť právnu istotu, že príspevok bude vyplatený. Predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb (APSS) Anna Ghanamová verí, že sa už nestane, že poskytovateľ nedostane ani euro na klienta, o ktorého sa stará zo samosprávnych zdrojov. Riaditeľka sociálneho zariadenia Sýkorka v Dolných Vesteniciach, Elena Vetráková, skonštatovala, že paušál vo výške 322 eur by mal pomôcť najmä zastabilizovať mzdovú situáciu.
Prečítajte si tiež: Ako sa pripojiť k JDS?
Samosprávne kraje však vyjadrujú obavy ohľadom zvýšených nákladov, ktoré by im nové financovanie prinieslo.
Ďalšou zmenou je zavedenie novej pozície v sociálnych službách - pracovníka dlhodobej starostlivosti. Títo pracovníci budú môcť poskytovať rozšírené ošetrovateľské úkony, ktoré preplatí zdravotná poisťovňa. Minister Tomáš uviedol, že plat takéhoto pracovníka bude na úrovni platu sanitára v nemocnici. Elena Vetráková zhodnotila, že práca opatrovateľov je náročná a podhodnotená.
Nový prieskum realizovaný agentúrou 2MUSE pre Ligu pre seniorov prináša presnejší obraz o tom, čo trápi slovenských seniorov. Na spontánnej úrovni seniori pomenúvajú ako najpálčivejšie oblasti zdravie a nedostatok peňazí, pričom samota sa objavuje až na treťom mieste. Celkovo sa tu odráža nelichotivá situácia zdravotníctva a rastúci tlak cien, ktoré následne zhoršujú aj sociálne kontakty.
Drvivá väčšina seniorov si varí doma aspoň raz až dvakrát týždenne a takmer polovica tak robí takmer každý deň. Stravovanie mimo domácnosti je skôr výnimočné. Deklarovaný pitný režim a konzumácia čerstvých potravín vyzerajú dobre, pravidelnosť jedla a domáca príprava sú normou. Slabším miestom zostáva užívanie výživových doplnkov a najmä kontrola nutričnej vyváženosti. Mnohí by ocenili viac praktických informácií o tom, čo je "dobré pre seniorov" - teda o vhodnej frekvencii a veľkosti porcií, o zložení jedál, o rastlinných alternatívach a o jednoduchých dietetických postupoch.
Takmer tretina seniorov a približne pätina populácie nestoluje s rodinou vôbec; ostatní sa snažia aspoň raz týždenne. Spoločné varenie alebo obed aspoň raz týždenne je lacná a účinná prevencia osamelosti.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť sociálneho štátu v EÚ
Informačná platforma ligapreseniorov.sk zhromažďuje dôležité informácie na jednom mieste a prepája občanov so štátnymi inštitúciami, VÚC a proseniorskými organizáciami. Obsah je štruktúrovaný podľa životných situácií aj podľa regiónov a zahŕňa témy: dôchodky, sociálne služby a zariadenia, peňažné príspevky, voľnočasové aktivity a ďalšie praktické kontakty.
Opatrovateľský príspevok má pomôcť zabezpečiť každodennú pomoc pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktoré ju potrebujú aspoň 8 hodín denne. Príspevok nedostáva samotný opatrovaný, ale ten, kto ho opatruje.
Aby vám priznali opatrovateľský príspevok, musíte splniť všetky podmienky na strane opatrovaného aj opatrovateľa. Základnou zákonnou podmienkou je, že opatrovaná osoba sa musí na základe komplexného posudku považovať za fyzickú osobu s ŤZP a musí byť odkázaná na opatrovanie. Na opatrovateľský príspevok nemáte nárok ani v prípade, že sa potrebujete starať o príbuzného, ktorého prepustili z nemocnice na domáce doliečenie a zotavenie. V takom prípade môžete mať nárok na ošetrovné.
O príspevok treba požiadať písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa o príspevok. Druhou možnosťou je podanie elektronickej žiadosti.
Po podaní žiadosti stav opatrovanej osoby zhodnotí posudkový lekár úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj sociálny pracovník úradu. Komplexný posudok je jedným z podkladov pre rozhodnutie o pridelení príspevku. Samotné rozhodovanie úradu o pridelení príspevku môže trvať aj štyri mesiace.
Prečítajte si tiež: Podmienky štátneho príspevku na stáž
V minulosti výšku príspevku na opatrovanie ovplyvnilo aj to, či ste už na dôchodku, alebo v produktívnom veku. Suma príspevku sa zníži, ak opatrovaná osoba s ŤZP poberá zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť. Ak poberáte opatrovateľský príspevok, môžete byť pritom aj zamestnaný, ak váš mesačný príjem zo zamestnania nie je vyšší ako 2,5-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu.
Povinnosti opatrovateľky či opatrovateľa na Slovensku zahŕňajú pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť či realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. Osoba, ktorá poberá opatrovateľské dávky, je aj v roku 2025 poistencom štátu. Štát za ňu platí zdravotné poistenie. Poistencom štátu môžete byť aj v prípade povinného dôchodkového poistenia. Štát za opatrovníka neplatí nemocenské poistenie a ani poistenie v nezamestnanosti.
Americké rodiny sa pasujú s čoraz častejšou dilemou, ako zabezpečiť dlhodobú starostlivosť pre svojich starnúcich členov v čase, keď náklady rastú rýchlejšie než mzdy či úspory. Veľká časť populácie zo spodnej strednej triedy uviazla v akejsi finančnej „zemi nikoho“, ktorá sa nazýva „zabudnutý stred“. Títo ľudia sú príliš bohatí, aby mali nárok na Medicaid, no príliš chudobní, aby zvládli platiť neustále rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť, bývanie a osobnú asistenciu.
Sociologička Zuzana Kusá uviedla, že situácia sa na Slovensku zdá značne odlišná, a to v dvoch smeroch. Na jednej strane má krajina pomerne rozvinutý systém sociálnych a podporných služieb verejných poskytovateľov, ktoré nie sú závislé od príjmu seniora. Rozhodujúcim kritériom je stupeň odkázanosti na pomoc pri každodenných úkonoch a sebaobsluhe.
Ekonóm Viliam Páleník ale varoval, že systém financovania dlhodobej starostlivosti je na Slovensku veľmi neprehľadný. Podľa pravidelného zisťovania príjmov a životných podmienok (EU SILC) sú seniori nad 65 rokov z hľadiska príjmovej chudoby najmenej ohrozenou demografickou skupinou. Výnimkou sú osamelo žijúci seniori, osobitne ženy.
Medzeru v zdravotnej starostlivosti tak často vypĺňajú členovia rodiny, ktorí za túto prácu nedostavajú zaplatené. V mnohých štátoch USA dosahuje hodnota neplatenej práce rodinných opatrovateľov stovky miliárd dolárov.
Pokiaľ ide o opatrovanie rodinnými príslušníkmi v domácom prostredí, situácia sa na Slovensku za posledné roky trochu zlepšila, uviedol V. Páleník.
Na Slovensku sa pripravuje úplne nový Občiansky zákonník, ktorý má nahradiť právnu normu z roku 1964. Nová úprava má priniesť vyššie výživné na deti a zároveň mimoriadny príspevok pre rodičov, ktorí sa ocitnú v ťažkej životnej situácii. Zákonník ponecháva všetky doterajšie formy výživného, no zavádza do nich viac poriadku.
Vyživovacia povinnosť nie je len o peniazoch. Je prejavom solidarity a vzájomnej zodpovednosti v rodine. Má pokryť základné potreby tých, ktorí sa o seba nedokážu postarať sami - detí, seniorov či osôb so zdravotným znevýhodnením.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR predstavilo zásadnú reformu financovania sociálnych služieb. Cieľom je spravodlivejšie rozdelenie podpory pre odkázaných občanov, efektívnejšie financovanie zariadení sociálnych služieb a zavedenie nového systému príspevkov na pomoc pri odkázanosti. Reforma má byť účinná od 1. januára 2026.
Základnou zmenou je to, že príspevok nebude smerovať priamo opatrovateľovi, ale samotnej odkázanej osobe, ktorá rozhodne, či financie využije na domáce opatrovanie príbuznými, alebo na formálnu sociálnu službu. Pri štvrtom a piatom stupni bude možné využiť príspevok aj na neformálnu starostlivosť, teda opateru v domácom prostredí poskytovanú príbuznými. Novinkou je aj možnosť, aby sa na starostlivosti podieľali až traja opatrovatelia, nie iba jeden, ako tomu bolo doteraz.
Reforma zásadne mení aj spôsob financovania pobytových zariadení. Po novom sa do systému zapoja aj vyššie územné celky (VÚC), ktoré budú spolufinancovať neverejné zariadenia. Súčasťou reformy je aj vytvorenie novej pozície - pracovníka dlhodobej starostlivosti. Tento odborník bude mať podobné platové podmienky ako sanitár v nemocnici a jeho výkony budú preplácať zdravotné poisťovne.
Európska komisia zaslala Slovensku predbežné písomné stanovisko, v ktorom vyjadrila súhlas s návrhom aj s postupným zavádzaním reformy. Po zavedení všetkých zmien sa do systému sociálnych služieb naleje viac ako 300 miliónov eur ročne navyše.
Manželia Poloreckí sa rozhodli využiť dotácie z programu Obnov dom, ktorý realizuje Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP). Po schválení dotácie im napokon vyplatili len polovicu, pretože použitý termoizolačný náter Carlex nezodpovedal normám agentúry.
Manželia dali vymeniť okná, dvere, osadiť fotovoltaické panely a fasádu natrieť špeciálnym termoizolačným náterom Carlex. Použiť reflexný náter im navrhol projektant. Po ukončení prác im agentúra oznámila, že materiál, ktorý použili, nezodpovedá ich normám. SAŽP uviedla, že použitý spôsob zateplenia termoizolačným náterom nespĺňa celkovú požadovanú úsporu 30 percent, ktorá je základnou podmienkou poskytnutia dotácie.
Konateľ spoločnosti Carlex Slovakia Ján Pahut s rozhodnutím agentúry nesúhlasí. Účinnosť náteru podľa neho potvrdzujú certifikáty vydané v Českej republike. S odvolaním manželia Poloreckí neuspeli.
Prípad manželov Poloreckých poukazuje na dôležitosť jasnej a zrozumiteľnej komunikácie zo strany štátnych agentúr a na potrebu informovať občanov o podmienkach dotácií ešte pred začatím prác.