Ako funguje premlčanie pohľadávok na Slovensku?

Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že ak sa na dlh dostatočne dlho zabudne, automaticky zanikne. Avšak dlhy nikdy nezmiznú samé od seba. Ak sa chcete vyhnúť ich plateniu, je nutné splniť určité podmienky. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o premlčaní pohľadávok na Slovensku, vrátane premlčacích lehôt, ich prerušenia a uplatnenia námietky premlčania.

Čo je premlčanie pohľadávky?

Premlčanie pohľadávky znamená, že po uplynutí určitej doby už veriteľ nemôže vymáhať svoju pohľadávku právnou cestou. To však neznamená, že dlh prestane existovať, len sa stane nevynútiteľným. Záleží na dlžníkovi, či svoj záväzok splní. K premlčaniu dochádza po uplynutí zákonnej lehoty, počas ktorej má veriteľ možnosť vymáhať svoj nárok.

Všeobecná a osobitné premlčacie lehoty

Na Slovensku sa premlčacie lehoty riadia Občianskym zákonníkom (zákon č. 40/1964 Zb.). Všeobecná premlčacia lehota je tri roky, ak osobitný zákon neustanovuje inak. To znamená, že pre väčšinu pohľadávok platí táto trojročná lehota. Nie vždy však dôjde k premlčaniu dlhu po troch rokoch. Okrem všeobecnej premlčacej lehoty existujú aj situácie, keď zákon stanovuje zvláštne premlčacie lehoty, ktoré sú dlhšie alebo kratšie v závislosti od povahy konkrétnej pohľadávky.

Premlčacia lehota môže byť zmluvne upravená, avšak iba v prípade obchodnoprávnych vzťahov (§ 401 Obchodného zákonníka), kde si môžu strany dohodnúť jej predĺženie alebo skrátenie.

Prerušenie a pozastavenie premlčacej lehoty

Premlčacia lehota pohľadávky sa v niektorých prípadoch môže prerušiť alebo pozastaviť. V praxi to môže byť napríklad písomné vyhlásenie, že dlh existuje, alebo správanie dlžníka, ktorým potvrdí, že dlh uznáva - čiastočne zaplatí dlh alebo dojedná splátkový kalendár. Takéto uznanie dlhu premlčanie výrazne ovplyvní.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a dane: Ako na to?

Podobná situácia môže nastať aj v prípade, keď veriteľ podá na dlžníka žalobu a súd vydá rozhodnutie, v ktorom dlh uzná. Ak veriteľ podá na dlžníka žalobu, kým táto lehota uplynie a súd rozhodne v prospech veriteľa, preruší sa pôvodná premlčacia lehota a začne plynúť nová. K prerušeniu premlčacej lehoty dôjde aj v prípade, keď dlžník dlh uzná.

Ako uplatniť námietku premlčania?

Samotné uplynutie zákonnej lehoty na premlčanie nestačí. Ak veriteľ podá návrh na vymáhanie pohľadávky po jej uplynutí, dlžník musí na súde vzniesť tzv. námietku premlčania. Súd totiž na premlčanie neprihliada z vlastnej iniciatívy a dlžníka na túto možnosť neupozorní. Ak premlčacia lehota uplynie a veriteľ sa rozhodne dlh vymáhať, dlžník má právo na súde vzniesť námietku premlčania.

Preklúzia vs. Premlčanie

Je dôležité rozlišovať medzi premlčaním a preklúziou. Následkom preklúzie dochádza k zániku práva. Prestáva existovať, takže po uplynutí prekluzívnej lehoty už právo nemožno vôbec uplatniť. Po premlčaní právo nezaniká, ale je určitým spôsobom oslabené.

Špecifické prípady premlčania

Problematika premlčania pohľadávky nie je jednoduchá. Zákonná lehota sa v rôznych situáciách môže líšiť a uznanie dlhu môže premlčanie skomplikovať.

Premlčanie dlhov voči zdravotným poisťovniam

Zdravotné poisťovne si svoje pohľadávky veľmi starostlivo strážia a zákon je im v tejto oblasti naklonený viac ako niektorým iným inštitúciám. Ich právo predpísať vám dlžné poistné sa premlčuje až za 10 rokov od jeho splatnosti. Keď vám poisťovňa dlžné poistné predpíše, právo vymáhať toto poistné sa premlčuje v lehote 10 rokov od právoplatnosti platobného výmeru.

Prečítajte si tiež: Všetko o sociálnom fonde

Vzhľadom k tomu, že premlčanie dlhu pri VšZP je takmer nemožné, rovnako ako u všetkých ostatných poisťovní, je potrebné ísť do akcie. Odporúčajú čo najskôr kontaktovať najbližšiu pobočku VšZP podľa miesta trvalého bydliska, príp. podľa miesta/sídla podnikania a zistiť si o dlhu všetky detaily.

Premlčanie dlhov na sociálnom poistení

Premlčanie dlhu na sociálnom poistení funguje v podstate totožne ako premlčanie dlhu vo VšZP alebo ktorejkoľvek inej zdravotnej poisťovni.

Premlčanie záložného práva

Záložné právo je spôsob, ako si veriteľ zaistí splnenie dlhu - môže sa vzťahovať napríklad na auto - požičiate si peniaze a ako zaistenie ponúknete svoje vozidlo. Aby mohlo dôjsť k premlčanie záložného práva (presnejšie práva záložného veriteľa na uspokojenie záložnej pohľadávky zo zálohu), najprv musí dôjsť k premlčaniu samotného dlhu. Premlčanie začína plynúť odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať prvýkrát. Pri záložnom práve je väčšinou premlčacia lehota 3 roky, ale pokiaľ je zapísané vo verejnom zozname (napr. v katastri nehnuteľností), platí desaťročná premlčacia lehota.

Premlčanie a exekúcie

Exekúciu je možné začať iba na základe rozhodnutia súdu, ktorý uzná dlh. Tým dôjde k prerušeniu pôvodnej doby premlčania dlhu a začne bežať nová, stanovená zákonom na 10 rokov. Počas tejto doby má veriteľ možnosť pristúpiť k exekúcii. Akonáhle je exekúcia právoplatne zahájená, premlčacia lehota sa zastaví (premlčacia lehota exekúcie, ktorá aktívne trvá, nebeží). Nezáleží teda na tom, ako dlho trvá exekúcia, pretože počas jej priebehu nemôže dôjsť k premlčaniu. Jedinou možnosťou je zastavenie exekúcie pre nemajetnosť - premlčanie potom môže nastať po uplynutí 10 rokov od uznania dlhu alebo od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu či iného orgánu. Pokiaľ by sa vám exekútor po tejto dobe znova ozval, môžete využiť námietku premlčania.

Premlčanie v Občianskom a Obchodnom zákonníku

Premlčanie je upravené vo viacerých právnych predpisoch. Pre podnikateľov je najdôležitejšie premlčanie podľa predpisov občianskeho a obchodného práva. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho sa povinný subjekt môže prípadnému súdnemu uplatneniu brániť námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe ustanovenej v Občianskom zákonníku. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Ak dlžník nenamieta premlčanie a právo je oprávnené, tak ho súd prizná. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než je zabezpečená pohľadávka.

Štandardná premlčacia doba je podľa Občianskeho zákonníka trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý krát vykonať (keď sa právo mohlo uplatniť na súde). Pri viacerých právach je odlišne upravená dĺžka premlčacej doby ako aj moment začiatku jej plynutia. Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 Občianskeho zákonníka), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva, začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

Pri náhrade škody hovoríme o tzv. subjektívnej a objektívnej premlčacej dobe. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (subjektívna doba). Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla (objektívna doba). Objektívna premlčacia doba sa neuplatňuje pri škode na zdraví. Obdobne to je aj pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu (napríklad správnym rozhodnutím, rozhodcovským rozsudkom), premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie (napríklad uvedením dátumu do kedy dlh dlžník zaplatí), plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

Obchodný zákonník obsahuje osobitnú úpravu premlčania. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Základná premlčacia doba je štyri roky (rozdiel oproti trojročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka). Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu (štvorročná subjektívna lehota), končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane, celková premlčacia doba nesmie však byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby.

Premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. Veľmi dôležitý z hľadiska premlčania je inštitút uznania záväzku (obdoba uznania dlhu podľa Občianskeho zákonníka). Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Bez ohľadu na ostatné ustanovenia Obchodného zákonníka sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

Praktické rady a odporúčania

Premlčanie pohľadávky nie je zázračným liekom na všetky finančné problémy. Nedokáže vám pomôcť k zastaveniu exekúcie po 10 rokoch, pokiaľ proces aktívne beží, ani k vymazaniu dlhov u poisťovní. Kľúčom je postaviť sa situácii čelom, aktívne riešiť svoje záväzky a snažiť sa ich splácať.

Ak sa ocitnete v situácii, že si nie ste istí, či je vaša pohľadávka premlčaná, odporúčame vám:

• Zistite si všetky detaily o dlhu: Kedy vznikol, aká je jeho výška, aké sú podmienky splácania.
• Preverte, či veriteľ získal právoplatné rozhodnutie: Zistite, či nezačal voči vám exekučné konanie.
• Skontrolujte splatnosť dlhu: Posúďte, či je pohľadávka premlčaná.
• Nepodpisujte žiadne uznanie dlhu: Vyhnite sa akémukoľvek dokumentu, ktorý by mohol prerušiť premlčaciu lehotu.
• V prípade žaloby vzneste námietku premlčania: Ak voči vám bola podaná žaloba, uplatnite námietku premlčania.
• Kontaktujte príslušný súd: Informujte sa, či bolo voči vám vedené nejaké súdne konanie.
• Žiadajte písomné doklady: Všetku komunikáciu s veriteľom alebo vymáhačskou spoločnosťou realizujte písomne a žiadajte doloženie písomných dokladov.

tags: #po #akej #dobe #je #pohladavka #premlcana