Ako dlho trvá premlčanie nároku na poistné plnenie?

Život prináša nepredvídateľné situácie a úrazy sú, bohužiaľ, pomerne časté. V takýchto prípadoch má poškodený nárok na poistné plnenie, ktoré mu pomôže pokryť náklady spojené s liečením a rekonvalescenciou. V tomto článku sa pozrieme na to, ako funguje poistné plnenie pri úrazoch, ako sa vypočítava a hlavne, po akej dobe sa nárok naň premlčí.

Odškodné počas nevyhnutného liečenia úrazu

Odškodné počas nevyhnutného liečenia následkov úrazu patrí v životnom poistení medzi základné a často využívané úrazové poistenie. Obvyklou podmienkou na získanie poistného plnenia z tohto poistenia je úraz, ktorého dĺžka liečenia je viac ako 14 dní. Dvojtýždňová lehota liečenia úrazu je bežná a stretnete sa s ňou takmer v každom životnom poistení. Dobou liečenia úrazu je obdobie od prvej návštevy lekára bezprostredne po úraze až po poslednú návštevu lekára uskutočnenú po úplnom vyliečení úrazu. Do doby liečenia úrazu je možné započítať aj prípadné rehabilitácie, ktoré ste museli absolvovať a boli nevyhnutné pre liečenie následkov úrazu. Je nutné si uvedomiť, že v každom prípade sa musí jednať naozaj o nevyhnutné liečenie dôležité pre úplné vyliečenie úrazu. Liečenie úrazu musí byť dostatočne podložené zdravotnou dokumentáciou.

Výpočet poistného plnenia pri úraze

Poistné plnenie z poistenia odškodného pri úraze môže byť vypočítané v zásade dvoma spôsobmi:

  1. Percentuálne ohodnotenie úrazu: Každý úraz je ocenený percentom závažnosti úrazu. Tieto informácie sú uvedené v oceňovacej tabuľke, ktorá by mala byť verejne dostupná či už priamo na pobočke životnej poisťovne, alebo na jej internetovej stránke. Príklad: Z dôvodu úrazu dôjde k zlomenine dvoch prstov na ruke. V zmluve o životnom poistení je dohodnutá poistná suma na 5.000 €. Tento úraz je v oceňovacej tabuľke ocenený napríklad na 20%. Výška poistného plnenia je tak 20% z 5.000 €, čo je suma 1.000 €.
  2. Denné odškodné: Počet dní nevyhnutného liečenia úrazu sa vynásobí s poistnou sumou dohodnutou v zmluve o životnom poistení. Poistná suma pri dennom odškodnom môže byť stanovená percentom alebo pevnou sumou vyjadrenou v eurách. Príklad: Z dôvodu úrazu uvedeného v predchádzajúcom príklade dôjde k zlomenine dvoch prstov na ruke. V zmluve o životnom poistení je dohodnutá poistná suma, denné odškodné, vo výške 0,003% z poistnej sumy 5.000 €, čiže 15 € na deň. Alebo je poistná suma určená rovno sumou 15 € na deň. Tento úraz si vyžiadal nevyhnutné liečenie po dobu napríklad 100 dní.Výška poistného plnenia je tak 100 dní krát 15 € na deň, čo je suma 1.500 €.

Zníženie alebo zamietnutie poistného plnenia

Životná poisťovňa vám môže znížiť alebo úplne zamietnuť poistné plnenie aj v prípade ak úraz, ktorý sa stal, nie je poistnou udalosťou nakoľko tento úraz nie je uvedený v oceňovacej tabuľke. Alebo ak skutočná doba liečenia úrazu bola dlhšia než obvyklá doba liečenia toho istého úrazu uvedeného v oceňovacej tabuľke. V týchto prípadoch je vhodné požiadať životnú poisťovňu o mimoriadne prešetrenie poistnej udalosti a o doplatenie poistného plnenia. Pri niektorých, zväčša starších poistných zmluvách platí, že po úplnom dokazovaní a prešetrení, vám môže životná poisťovňa uznať, že nevyhnutná doba liečenia úrazu bola skutočne dlhšia než v oceňovacej tabuľke uvedená doba liečenia.

Lehota na nahlásenie poistnej udalosti

Poistná udalosť býva niekedy mimoriadne stresová, či sa jedná o život, alebo majetok. Dokedy je potrebné nahlásiť ju poisťovni? Lehota na nahlásenie poistnej udalosti je stanovená zákonom len v prípade poistenia PZP. „V prípade, ak poistený klient spôsobí škodu na majetku alebo zdraví inému účastníkovi cestnej premávky, je povinný túto škodu nahlásiť vo svojej poisťovni do 15 dní od vzniku škody, ak k nej došlo na území Slovenska. Pri väčšine poistení nie je stanovená osobitná lehota pre nahlásenie a platí, že škodu je poškodený povinný nahlásiť bez zbytočného odkladu, pri neskorom nahlásení totiž môže vzniknúť problém pri preukazovaní poškodenia. "Pri bezodkladnom nahlásení poistenej udalosti má poisťovňa možnosť jednoduchšie a rýchlejšie došetriť túto udalosť. Odstupom času sa ťažšie dostávame k potrebným informáciám, čo môže mať za následok nepriznanie poistného plnenia," vysvetľuje Dalibor Mihalkin, hovorca Komunálnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a dane: Ako na to?

Premlčacia doba nároku na poistné plnenie

Platia tu len ustanovenia v zmysle Občianskeho zákonníka o premlčaní. Premlčacia doba je trojročná a začína plynúť rok po vzniku poistnej udalosti, teda poškodený je povinný škodu nahlásiť do 4 rokov, potom už poisťovňa nie je povinná vyplatiť plnenie.

Poisťovne vo všeobecných poistných podmienkach ukladajú klientovi povinnosť nahlásiť poistnú udalosť bezodkladne. "Podľa Občianskeho zákonníka je ten, kto má právo na plnenie, povinný písomne oznámiť poisťovni, že došlo k vzniku škody bez zbytočného odkladu (zákonná oznamovacia povinnosť), pričom všeobecné poistné podmienky ustanovujú lehotu do 15 alebo 30 dní odo dňa vzniku škody, v závislosti od druhu poistenia. Čím skôr klient poistnú udalosť nahlási, tým je väčší predpoklad, že sa mu najmä pomocou dokladov (napríklad lekárskych správ, vyžiadania si potvrdenia od lekára) podarí preukázať, že došlo k poistnej udalosti.

Aj Helena Kanderková, PR špecialistka poisťovne Allianz, odporúča každú poistnú udalosť nahlásiť čo najskôr. „Pri niektorých rizikách máme v zmysle našich poistných podmienok stanovené lehoty pre nahlásenie, konkrétne úraz je potrebné nahlásiť do 14 dní od jeho vzniku a do 10 dní, ak ide o úraz dieťaťa, pri PN je škodu potrebné nahlásiť do 14 dní od uplynutia karenčnej doby dohodnutej v poistnej zmluve,“ vysvetľuje Kanderková s tým, že lehoty na nahlásenie škody majú stanovené aj pri niektorých rizikách v cestovnom poistení, napríklad pri poistení storna je potrebné škodu, respektíve skutočnosť, ktorá bráni zúčastniť sa cesty, nahlásiť do 5 dní.

Pri poistení nehnuteľnosti a domácnosti treba udalosť nahlásiť poisťovni Generali bezodkladne, avšak najneskôr do štyroch rokov. Pri havarijnom poistení uvádza poisťovňa Kooperativa termín najneskôr do 30 kalendárnych dní od vzniku poistnej udalosti, respektíve odkedy sa o nej klient dozvedel, v opačnom prípade to môžu posúdiť ako porušenie povinnosti poisteného. Porušenie povinnosti si uplatnia iba v prípadoch, keď oneskorené hlásenie malo vplyv na šetrenie. Ako príklad uvádzajú škody spôsobené vandalizmom, útek z miesta dopravnej nehody, podozrivé dopravné nehody bez šetrenia polície a podobne.

Pri životnom poistení treba udalosť nahlásiť poisťovni Generali bezodkladne, avšak najneskôr do štyroch rokov. Kooperativa uvádza štyri roky s tým, že po uplynutí roka od poistnej udalosti, začína plynúť všeobecná premlčacia doba v trvaní troch rokov, celková dĺžka premlčacej doby je teda stanovená na 4 roky.

Prečítajte si tiež: Všetko o sociálnom fonde

Pri cestovnom poistení treba poistnú udalosť neodkladne oznámiť asistenčnej službe, dokumenty zdokladovať poisťovni po návrate na Slovensko, najneskôr však do 4 rokov. V prípade úrazu alebo choroby v zahraničí či inej situácie, keď poistený potrebuje asistenciu poisťovne, je vo všeobecných poistných podmienkach uvedené, aby poistený kontaktoval poisťovňu, respektíve asistenčnú službu ihneď/bezodkladne, t. j. do 24 hodín.

Dôležitosť včasného nahlásenia poistnej udalosti

Je dôležité si uvedomiť, že včasné nahlásenie poistnej udalosti je kľúčové pre úspešné uplatnenie nároku na poistné plnenie. Bezodkladným nahlásením poistenej udalosti má poisťovňa možnosť jednoduchšie a rýchlejšie došetriť túto udalosť. Odstupom času sa ťažšie dostávame k potrebným informáciám, čo môže mať za následok nepriznanie poistného plnenia. Navyše, oneskorené nahlásenie môže byť poisťovňou považované za porušenie povinností poisteného a môže viesť k zníženiu alebo zamietnutiu poistného plnenia.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov

tags: #po #akej #dobe #premlčí #narok #na