
Strata zamestnania je vždy náročná situácia. Ak k tomu pristupujú zdravotné problémy a poberanie invalidného dôchodku, orientácia v systéme podpory môže byť komplikovaná. Tento článok sa zameriava na podmienky poberania dávky v nezamestnanosti v kontexte invalidného dôchodku, pričom vychádza z platnej legislatívy a poskytuje praktické príklady.
Dávka v nezamestnanosti predstavuje finančnú pomoc pre tých, ktorí stratili zamestnanie a sú evidovaní ako uchádzači o zamestnanie. Je hradená z poistenia v nezamestnanosti, na ktoré povinne prispieva každý zamestnanec, ktorý pracuje na základe pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní). Do tohto obdobia sa započítava doba povinného poistenia ako zamestnanec alebo doba dobrovoľného poistenia. Dôležité je, že do obdobia poistenia sa nezapočítava obdobie, počas ktorého ste nemali vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti.
Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti, podávate prostredníctvom tlačiva. Takto podaná žiadosť o dávku v nezamestnanosti bude elektronicky doručená Sociálnej poisťovni na spracovanie. Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne alebo vám formulár poskytne Sociálna poisťovňa. Vyplnenú žiadosť odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. O dávku v nezamestnanosti nežiadajte na oboch úradoch súčasne. K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady, okrem špecifických prípadov, ako je napríklad potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok pre policajtov a vojakov.
Príklad: Žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nepredložil žiadosť o dávku v nezamestnanosti pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta svojho trvalého pobytu, ktorým je mesto Trenčín, ale pobočke Sociálnej poisťovne, v ktorej bol evidovaný jeho zamestnávateľ a on ako zamestnanec, v meste Považská Bystrica. Keďže žiadateľ o dávku v nezamestnanosti predložil žiadosť o dávku v nezamestnanosti na miestne nepríslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, pobočka Sociálnej poisťovne v Považskej Bystrici ju bezodkladne postúpi pobočke Sociálnej poisťovne v Trenčíne. Lehota na rozhodnutie o žiadateľovej dávke v nezamestnanosti začne plynúť až od doručenia žiadosti pobočke Sociálnej poisťovne v Trenčíne, ktorá je pre tento prípad správnou pobočkou Sociálnej poisťovne, ktorá má právo rozhodovať o tejto žiadosti.
Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje výsluhový dôchodok dane?
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje počas podporného obdobia, ktoré trvá spravidla šesť mesiacov. Podľa § 104 ZSP poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti počas podporného obdobia 6 mesiacov vtedy, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky, ak ZSZ neustanovuje inak. Za rok poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 7 ZSP považuje 365 dní. To znamená, že poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní.
Existujú však výnimky:
Príklad 1: Ku dňu 30. 5. 2012 zamestnávateľ skončil so zamestnancom pracovný pomer uzatvorený na neurčitú dobu, výpoveďou z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Príslušný ÚPSVR pri jeho zaraďovaní do evidencie nezamestnaných občanov zistil, že má dobu poistenia v nezamestnanosti v posledných 3 rokoch 802 dní. Tomuto zamestnancovi vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti, pretože jeho doba poistenia v nezamestnanosti je najmenej 730 dní v posledných 3 rokoch.
Príklad 2: Zamestnávateľ skončil dňa 23. 5. 2012 okamžite pracovný pomer so zamestnancom, ktorý hrubo porušil pracovnú disciplínu. Pracovný pomer bol uzatvorený v roku 2009 na dobu neurčitú. Dôvod skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na právo bývalého zamestnanca uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti, na jej výšku alebo dobu jej poberania. Ak skončil pracovný pomer, ktorý bol uzatvorený na neurčitú dobu a v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní, vznikne mu nárok na dávku v nezamestnanosti.
Príklad 3: Zamestnanec bol v posledných 4 rokoch zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, vždy na dobu určitú. Získal tak 780 dní poistenia v nezamestnanosti, vždy na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú. Ak tento zamestnanec skončí pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú a zaeviduje sa do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne mu nárok na dávku v nezamestnanosti počas podporného obdobia 4 mesiacov.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodca a sporenie v 2. pilieri
Príklad 4: Zamestnávateľ skončil výpoveďou dňa 30. 5. 2012 pracovný pomer so zamestnancom, ktorý mal s ním uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú. V posledných 4 rokoch pracoval tento zamestnanec aj na dobu určitú, aj na dobu neurčitú, mal uzatvorených viac pracovných pomerov, na základe ktorých získal obdobie poistenia v nezamestnanosti 858 dní. Doba poistenia v posledných 3 rokoch bola 701 dní, v 4. roku bol poistený 157 dní. Obdobie poistenia v nezamestnanosti 858 dní je viac ako 730 dní, bývalý zamestnanec skončil pracovný pomer na dobu určitú, ale v posudzovanom období mal v posledných 4 rokoch aj dni poistenia v nezamestnanosti z pracovného pomeru na dobu neurčitú. V takomto prípade mu nevzniká nárok na dávku v nezamestnanosti.
Príklad 5: Poistenec bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca na základe pracovnej zmluvy. Jeho podporné obdobie je 6 mesiacov, ale dávku poberal iba 5 mesiacov. Zamestnávateľ s ním po 2 mesiacoch skončil pracovný pomer, preto bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. Ak bol tento poistenec v období kratšom ako 2 roky opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne mu nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Keďže dávku poberal už 5 mesiacov, po jeho opätovnom zaradení do evidencie nezamestnaných občanov mu bude dávka v nezamestnanosti vyplatená za 1 mesiac.
Príklad 6: Poistenec, ktorý má podporné obdobie 6 mesiacov, bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca. Obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo 4 mesiace. Poistenec písomne požiadal príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o jednorazové vyplatenie sumy dávky v nezamestnanosti, ktorú z dôvodu jeho vyradenia z evidencie nevyčerpal. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vyplatila sumu vo výške 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúce 2 mesiace podporného obdobia.
Kľúčovou otázkou je, ako sa poberanie invalidného dôchodku ovplyvňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Zákon o sociálnom poistení v § 105 ods. 2 jasne stanovuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká, ak má poistenec počas zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Príklad: Uchádzačovi o zamestnanie, ktorý poberá dávku v nezamestnanosti od 13. 2. 2012, priznala príslušná pobočka Sociálnej poisťovne ku dňu 30. 5. 2012 invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vydá písomné rozhodnutie o zániku nároku na dávku v nezamestnanosti a zastavení jej výplaty ku dňu priznania invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Prečítajte si tiež: Práva invalidných dôchodcov v práci
V prípade, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je nižší ako 70 %, poberanie invalidného dôchodku automaticky nevylučuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Každá situácia je však posudzovaná individuálne a je potrebné splniť aj ostatné podmienky nároku na dávku.
Ako poberateľ dávky v nezamestnanosti máte povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre vznik, trvanie, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
Je dôležité vedieť, že existujú dávky, ktoré majú prednosť pred dávkou v nezamestnanosti, ako napríklad ošetrovné alebo rodičovský príspevok. Obdobie, počas ktorého sú tieto dávky vyplácané, sa následne zohľadňuje a predlžuje sa oň podporné obdobie pre dávku v nezamestnanosti.
Príklad: Uchádzačovi o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti vznikne nárok na ošetrovné. V zmysle § 106 ZSP poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých má nárok na výplatu ošetrovného. Poberateľ dávky v nezamestnanosti je zabezpečený príjmom - ošetrovným, výplata dávky v nezamestnanosti sa mu zastaví. Vo výplate dávky v nezamestnanosti sa pokračuje až po skončení poberania ošetrovného, najdlhšie počas podpornej doby (6 alebo 4 mesiace) a pri splnení všetkých podmienok jeho vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V prípade, ak poberateľ dávky ošetruje svoje dieťa a nepoberá nemocenskú dávku - ošetrovné, výplata dávky v nezamestnanosti sa nezastaví, ale naďalej sa pokračuje v jej výplate. uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.
Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 5 ZSP nezapočítava:
Výnimkou sú policajti a vojaci, u ktorých sa obdobie poistenia na výsluhový príspevok započítava do obdobia poistenia v nezamestnanosti, ak nesplnili podmienky pre výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok.