Kto je konečný užívateľ výhod a aké z toho vyplývajú povinnosti?

Pojem konečný užívateľ výhod sa stal v slovenskom podnikateľskom prostredí aktuálnou témou od roku 2018. S účinnosťou od 1. novembra 2018 totiž právnické osoby (obchodné spoločnosti alebo družstvá) musia zapisovať do obchodného registra údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod. Zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra je povinnosť, ktorú ukladá zákon podnikateľom, či už ide o s.r.o. spoločnosť alebo o inú formu podnikania.

Legislatívny rámec definície konečného užívateľa výhod

Pojem konečný užívateľ výhod používajú v slovenskej legislatíve dva zákony:

• zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti“), ktorého hlavným cieľom je zabraňovať tzv. „praniu špinavých peňazí“ a v súvislosti s tým sa často používa anglický výraz Anti-Money-Loundering, skrátene AML, preto sa tento zákon označuje ako AML zákon,
• zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon o registri partnerov verejného sektora“), ktorého hlavným účelom je zriadenie registra partnerov verejného sektora, prostredníctvom ktorého možno zistiť, kto je konečným užívateľom výhod subjektu, ktorý sa do tohto registra zapisuje (t. j. subjektu, ktorý prichádza do styku s finančnými prostriedkami z verejných zdrojov), z dôvodu rôznych káuz tzv. „schránkových firiem“ sa tento zákon označuje ako protischránkový zákon.

Zákon o registri partnerov verejného sektora (protischránkový zákon) napriek tomu, že používa pojem konečný užívateľ výhod, tento nedefinuje, len odkazuje na ustanovenie § 6a zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona).

Najjednoduchšie by sa dal konečný užívateľ výhod vymedziť napríklad ako fyzická osoba, ktorá obchodu­je so štátom a ktorá z takéhoto obchodu prijíma „finálny majetkový prospech“.

Kto je konečný užívateľ výhod podľa AML zákona?

Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákon) v § 6a ustanovuje, koho treba považovať za konečného užívateľa výhod.

Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje výsluhový dôchodok dane?

Konečným užívateľom výhod podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona) je:

• každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu - podnikateľa alebo združenie majetku,
• každá fyzická osoba, v prospech ktorej právnická osoba, fyzická osoba - podnikateľ alebo združenie majetku vykonáva svoju činnosť alebo obchod.

Medzi konečných užívateľov výhod patrí napríklad:

• ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa, tak konečným užívateľom výhod je fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania fyzickej osoby - podnikateľa alebo z inej jej činnosti,

• ak ide o združenie majetku, tak konečným užívateľom výhod môže byť:

  • fyzická osoba, ktorá je zakladateľom alebo zriaďovateľom združenia majetku,
  • fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom, riadiacim orgánom, dozorným orgánom, kontrolným orgánom alebo členom týchto orgánov,

• ak ide o právnickú osobu (ktorá nie je združením majetku), tak konečným užívateľom výhod môže byť:

  Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodca a sporenie v 2. pilieri

  • fyzická osoba, ktorá má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa (napr. fyzická osoba, ktorá je spoločníkom spoločnosti, v prospech a na účet ktorej je predmetný podiel na základnom imaní skutočne držaný, môže to byť na základe komisionárskej zmluvy),
  • fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti.

Uvedený výpočet konečných užívateľov výhod je však len príkladný, nie končený. To znamená, že konečným užívateľom výhod môžu byť aj iné než vyššie uvedené fyzické osoby.

Povinnosti podnikateľa vo vzťahu ku konečnému užívateľovi výhod

Každý podnikateľ, ktorý je podľa § 5 zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona) povinnou osobou (napr. realitná kancelária, účtovník alebo firma, ktorá má v predmete činnosti podnikateľské poradenstvo) musí vo vzťahu ku svojmu klientovi vykonávať určité úkony za účelom odhalenia prípadnej legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Tieto úkony sa súhrnne označujú pojmom starostlivosť o klienta.

V závislosti od osoby klienta, druhu obchodu a druhu obchodného vzťahu zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti rozlišuje: základnú, zjednodušenú a zvýšenú starostlivosť o klienta.

Základná starostlivosť o klienta okrem iného zahŕňa aj identifikáciu konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie jeho identifikácie vrátane opatrení na zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry klienta (napr. informácie o jeho statuse a pôsobnosti, spoločníkoch, akcionároch či riadiacich orgánoch), ktorý je právnickou osobou alebo združením majetku.

Inak povedané, od novely účinnej 15. 3. 2018 má podnikateľ, ktorý je povinnou osobou, v rámci vykonávania základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi okrem identifikácie daného klienta a overenia jeho identifikácie, vždy povinnosť identifikovať aj konečného užívateľa výhod a prijať opatrenia na overenie jeho identifikácie.

Prečítajte si tiež: Práva invalidných dôchodcov v práci

Okrem povinnosti identifikovať konečného užívateľa výhod zaviedla novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti účinná od 15. 3. 2018 aj povinnosť viesť a priebežne aktualizovať identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod v listinnej alebo elektronickej podobe, teda uchovávať údaje o končenom užívateľovi výhod.

Ako prebieha identifikácia konečného užívateľa výhod?

Rozsah zisťovania údajov v rámci identifikácie konečného užívateľa výhod by mal byť obdobný ako v prípade identifikácie fyzickej osoby.

Podnikateľ teda musí o svojom konečnom užívateľovi výhod zistiť tieto údaje: meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátnu príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti. Následne tieto údaje musí overiť napr. v doklade totožnosti, overiť podobu fyzickej osoby s podobou v jej doklade totožnosti za jej fyzickej prítomnosti a pod.

Pri identifikácii konečného užívateľa výhod sa však podnikateľ nesmie spoliehať výlučne len na údaje získané z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.

Uchovávanie údajov o konečnom užívateľovi výhod

Podnikateľ, ktorý je povinnou osobou, musí podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML zákona) účinného od 15. 3. 2018 uchovávať:

• údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod (napr. meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo dokladu totožnosti a i.),
• údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod (napr. údaj o tom, že má podiel v obchodnej spoločnosti),
• údaje, ktorými sa preukazuje postavenie konečného užívateľa výhod.

Tieto údaje musia byť uchovávané po dobu, počas ktorej má fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod a po dobu ďalších piatich rokov od zániku tohto postavenia. V prípade požiadania finančnej polície ako kontrolného orgánu musí podnikateľ tieto údaje poskytnúť.

Zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra

S účinnosťou od 1. 11. 2018 musia podľa zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri právnické osoby (obchodné spoločnosti alebo družstvá) zapisovať do obchodného registra údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod.

Táto povinnosť sa vzťahuje takmer na všetky právnické osoby. Povinnosť zapísať konečného užívateľa do obchodného registra nemajú len právnické osoby, ktoré sú:

• subjektom verejnej správy (napr. ministerstvá alebo súdy - zoznam týchto subjektov je zverejnený a pravidelne aktualizovaný na webovej stránke Štatistického úradu SR),
• emitentom cenných papierov (t. j. osobou, ktorá vydala, vydáva alebo sa rozhodla vydať cenný papier podľa zákona o cenných papieroch) na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu (zákona o cenných papieroch a investičných službách),
• subjektom zapísaným v registri partnerov verejného sektora (napr. povinnosť majú. užívateľa výhod podľa osobitného predpisu - zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti).

Aké údaje sa zapisujú do obchodného registra?

Do obchodného registra sa zapisujú nasledovné údaje o konečnom užívateľovi výhod:

• meno a priezvisko,
• rodné číslo, ak bolo pridelené, inak dátum narodenia,
• adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu,
• štátna príslušnosť,
• druh a číslo dokladu totožnosti,
• údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod.

Sú údaje o konečnom užívateľovi výhod verejné?

Údaje o konečných užívateľoch výhod, ktoré sa povinne zapisujú do obchodného registra, nie sú verejne dostupné na webovej stránke Obchodného registra SR, v Obchodnom vestníku SR ani vo výpisoch z obchodného registra. Zapisujú sa do neverejnej časti registra. Tieto údaje budú uvedené len v potvrdení o vykonaní zápisu. Navrhovateľ teda obdrží potvrdenie o vykonaní zápisu konečného užívateľa výhod, ktorým sa v prípade potreby môže preukázať. Okrem toho môžu byť údaje poskytnuté iba vymedzeným orgánom verejnej moci (napr. Národnej banke Slovenska, súdom a i.).

Ako zapísať konečného užívateľa výhod do obchodného registra?

Do 31. 10. bolo možné zapísať konečného užívateľa výhod do obchodného registra cez portál slovensko.sk (podpísaný zaručeným elektronickým podpisom) alebo doručiť v listinnej podobe (osobne či poštou). Zápis do obchodného registra od 1. 11. je súčasťou návrhu na zápis spoločnosti, pričom spoločnosti vznikajú dňom ich zápisu do obchodného registra.

V prípade firmy založenej po 1. 11. sa konečný užívateľ výhod zapisuje prostredníctvom príslušného formulára. Formulár na zápis obchodnej spoločnosti obsahuje časť pre vyplnenie údajov o konečných užívateľoch výhod. Údaje o konečnom užívateľovi výhod sa tak pri nových firmách zapisujú do obchodného registra priamo pri ich zakladaní. Nevyplnenie tejto časti formuláru by znamenalo neúplnosť návrhu, čo by viedlo k odmietnutiu zápisu obchodnej spoločnosti. Za návrh na prvozápis spoločnosti sa platí súdny poplatok (napr. pri založení s.r.o. je poplatok 300 eur, v prípade elektronického návrhu 150 eur).

Do kedy bolo potrebné zapísať konečného užívateľa výhod?

Subjekty, ktoré boli založené do 31. 10. mali povinnosť zapísať konečného užívateľa výhod do obchodného registra najneskôr do 31. 12.

Čo hrozí za nezapísanie konečného užívateľa výhod?

V prípade, že spoločnosť nezapísala konečných užívateľov výhod do obchodného registra v ustanovenej lehote (do 31. 12.), jej hrozí pokuta.

Fungovanie viacerých registrov

Fakticky tak paralelne fungujú viaceré registre, ktoré budú evidovať údaje o konečnom užívateľovi výhod - napr.:

• obchodný register,
• register partnerov verejného sektora,
• register nadácii a i.

Z príslušných registrov následne budú údaje o konečnom užívateľovi výhod prenášané do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktorý vedie Štatistický úrad SR. Tento bude údaje o konečných užívateľoch výhod poskytovať vymedzeným orgánom verejnej moci (napr. finančnej polícií, súdom, Ministerstvu financií SR, Národnej banke Slovenska a i.), a tiež povinným osobám (napr. bankám, podnikateľom), za účelom splnenia ich povinnosti identifikovať svojho konečného užívateľa výhod.

Avšak pripomíname, že pri identifikácii konečného užívateľa výhod podľa AML zákona sa podnikateľ nesmie spoliehať výlučne len na údaje získané z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci vedeného Štatistickým úradom. Údaje z tohto verejne sprístupneného registra majú len informatívny charakter, nie sú právne použiteľné.

tags: #poberateľ #konečných #výhod #definícia