
Článok sa zaoberá problematikou vysporiadania vlastníctva pôdy, ktorá bola v minulosti súčasťou majetku Jednotných roľníckych družstiev (JRD). Zameriava sa na podmienky a postupy, ktoré je potrebné dodržať pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k týmto pozemkom. Riešenie vlastníckych vzťahov k pozemkom je často komplikovaný proces, najmä ak ide o pozemky, ktoré boli v minulosti súčasťou JRD.
V prípade pozemkov, ktorých vlastníci nie sú známi, spravuje ich Slovenský pozemkový fond (SPF). SPF môže previesť vlastníctvo k takýmto pozemkom len v zákonom stanovených prípadoch, ktoré sú vymenované v § 19 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z.:
Ak je pozemok vo vlastníctve neznámeho vlastníka v správe SPF spoluvlastníckym podielom, fond s ním môže nakladať podľa § 19 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. Pri žiadostiach podľa tohto paragrafu je potrebné predložiť výpis z REGOB-u, ktorý potvrdzuje, že po poručiteľovi (neznámom vlastníkovi) neprebehlo dedičské konanie.
Primeraný priľahlý pozemok je definovaný ako pozemok, ktorý tvorí jeden funkčný celok so stavbou vo vlastníctve žiadateľa. Rozsah priľahlej plochy sa posudzuje individuálne, berúc do úvahy skutočný stav plochy, existenciu a vek oplotenia, rozsah už vysporiadaných pozemkov priľahlých k okolitým stavbám a podobne.
Areál hospodárskeho dvora tvoria pozemky v správe fondu (SR) nachádzajúce sa v zastavaných areáloch poľnohospodárskych podnikov alebo správcov lesného majetku štátu a v nakladaní fondu (NV), ktoré boli zastavané stavbami do 24. júna 1991.
Prečítajte si tiež: Ako sa starať o tuje
Celková dohodnutá cena za prevod zahŕňa kúpnu cenu, finančnú náhradu alebo odplatu za predmet prevodu a paušálne náklady. Do tejto sumy nie sú zahrnuté náklady kupujúceho na obstaranie potrebných listinných dokumentov.
Zákaz drobenia pozemkov je zákonné obmedzenie zmluvnej voľnosti, ktoré definuje § 21 až § 24 zákona č. 180/1995 Z. z. Platí v prípade prevodu pozemku mimo zastavaného územia obce.
Za dlhodobo užívaný pozemok sa považuje pozemok, ktorý užíva vlastník stavby, resp. jeho právny predchodca.
Ostatné doklady potrebné k prevodu žiadateľ dokladá až na základe dožiadania Slovenským pozemkovým fondom. SPF si môže vyžiadať napríklad kópiu stanoviska SPF k územnému alebo stavebnému konaniu, právoplatné rozhodnutie orgánu štátnej správy s uvedením predávaného pozemku, alebo úradne osvedčený súhlas všetkých známych spoluvlastníkov pozemku s návrhom vyporiadania.
Neodporúča sa dokladať geometrický plán alebo znalecký posudok pri predkladaní prvotnej žiadosti, aby žiadateľ nevynaložil náklady na podklady, kým nie je isté, či k prevodu dôjde.
Prečítajte si tiež: Dôsledky zmien v nájme
Rozdelenie parciel na parcely registra "C" a "E" môže byť pre laikov mätúce. Predstavte si, že územie Slovenska je pokryté dvoma mapami, ktoré sa prekrývajú. Prvá mapa je katastrálnou mapou, ktorá zobrazuje všetky nehnuteľnosti a katastrálne územia. Druhá mapa, mapa určeného operátu, má slepé miesta.
Pre evidovanie pozemkov bol významný rok 1883 (sústavná evidencia katastra) a 1886 (zakladanie nových pozemkovoknižných vložiek). V období kolektivizácie boli parcely registra "E" zlučované do veľkých lánov v JRD, čím vznikol užívateľský stav "C" podľa reálneho užívania pozemkov. Parcely registra "E" týmto krokom prestali existovať a v teréne sa používal len užívateľský stav "C".
Po roku 1989 dochádza k obnove súkromného vlastníctva a navrátenie vlastníctva sa realizovalo zápisom a zákresom do už existujúcich parciel registra "C". Týmto vznikali dvojité operáty, parcely registra "E", ktoré preukazujú vlastníctvo, ale výmera a druh pozemku nie sú záväzné, a parcely registra "C", ktoré preukazujú záväzný druh pozemku a presné umiestnenie v teréne.
Druh pozemku v prípade parcely registra "E" nie je právne záväzný. Daň z nehnuteľností sa má vyrubiť a daňové priznanie podať podľa záväzného "C" operátu.
Samostatný prevod parciel registra "E" nie je zakázaný, ale môže byť problematický. Preto je vhodné vyhotoviť identifikáciu pozemkov evidovaných ako parcely registra "E", aby sa určil záväzný druh pozemku.
Prečítajte si tiež: Nájomné vzťahy v poľnohospodárstve
Do vyhlásenia niektorých ustanovení zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku za neústavné, tento zákon spôsoboval prerušenia a zastavenia katastrálneho konania. Na prevod parcely poľnohospodárskeho druhu pozemku sa vyžadoval osobitný postup cez register ponuky pozemkov.
Konanie o REOP je zisťovanie všetkých dostupných údajov a právnych vzťahov k jednotlivým pozemkom pri ich navrátení pôvodným vlastníkom. Na základe týchto skutočností dochádza ku schváleniu REOP a premietnutiu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností.
Duplicitou sa rozumie spornosť vlastníctva, kedy je k vzájomne prekrývajúcim sa parcelám registra "E" a registra "C" zavedený LV a v ňom evidovaný vlastník. Riešením je dohoda o odstránení (vysporiadaní) duplicitného vlastníctva, ktorej podstatou je vysporiadanie sporných vlastníckych práv v prospech jedného z duplicitných vlastníkov.
Rozlišovanie parciel registra "C" a "E" sa neodvíja od toho, či sa nachádzajú v intraviláne alebo extraviláne. Intravilán predstavujú pozemky v zastavanom území obce alebo pozemky určené na zastavanie. Extravilán je katastrálne územie mimo zastavaného územia obce. V závislosti od toho, či v danom katastrálnom území prebehli pozemkové úpravy, majú pozemky vlastnícke vzťahy evidované ako parcely registra "E". Nie je zriedkavé, že vlastnícky vzťah k parcele registra "C" nie je evidovaný ku parcele registra "C" ale len v k parcele registra "E". Zápis vlastníckeho práva k parcele registra "C" predchádza jej geodetické zameranie. V takomto prípade sa parcela registra "E" geodetickým zameraním zmení na parcelu registra "C". Pozemkovými úpravami parcely registra "E" prestávajú existovať.
Slovenský pozemkový fond môže uzatvárať zámenné zmluvy na zámenu pozemkov vo vlastníctve štátu a v správe fondu na účely usporiadania vlastníctva k pozemkom a utvárania vhodných pozemkovoprávnych pomerov na hospodárenie na pôde na základe §§ 16-19 zákona č. 180/1995 Z. z. a v zmysle § 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 238/2010 Z. z.
V zmysle § 4 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z. z. je zámena možná na účely založenia trvalých porastov pri splnení podmienok podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) tohto nariadenia. V zmysle § 4 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov musia byť pozemky porovnateľné. V zmysle § 4 ods. 5 Nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z. z. musí byť zámena v záujme štátu.
Ďalším možným titulom na zámenu podľa platnej legislatívy je zákon č. 193/2001 Z.z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z.
Žiadateľ o zámenu musí predložiť vyjadrenie príslušného okresného úradu, odboru pozemkového a lesného hospodárstva k otázke uplatnenia reštitučného nároku podľa zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z. na dotknutý pozemok, príp. vyjadrenie okresného úradu, pozemkového a lesného odboru, že v danom katastrálnom území nie sú žiadne nevybavené reštitučné žiadosti. V prípade potreby bude potrebné doplniť spätnú identifikáciu a pozemnoknižnú vložku. Uvedené vyjadrenie je potrebné žiadať len v prípade k.ú. vyznačených oranžovou farbou, pri k.ú. vyznačených zelenou farbou potrebné nie je.
Ostatné doklady, ktoré sú potrebné k prevodu, žiadateľ dokladá až na základe dožiadania Slovenským pozemkovým fondom. SPF si môže vyžiadať ďalšie doklady individuálne podľa povahy žiadosti a právneho titulu prevodu. Neodporúča sa dokladať geometrický plán, znalecký posudok a pod. pri predkladaní prvotnej žiadosti na SPF, aby žiadateľ nevynaložil náklady na podklady, pričom ešte nie je jednoznačné, že k zámene pozemku dôjde.
Traja vlastníci ornej pôdy majú podiely na parcele rozdelenej na tri časti. Jeden z vlastníkov chce mať svoj podiel na jednej parcele a ostatní s tým súhlasia. Geodet má prísť zamerať pozemok. Prvý vlastník chce, aby bol pozemok prerozdelený a zaviazal sa zaplatiť za vymeranie. Pýta sa, či aj ostatní vlastníci musia prispieť na túto čiastku.
Predpokladá sa, že vyčlenením pozemku spoluvlastníka č. 1 dôjde k jeho "odídeniu" z podielového spoluvlastníctva, kde podiely ostatných boli v pomere 1/3 k celku. Odčlenením spoluvlastník č. 1 vzniknú dve samostatné parcely: jedna vo výlučnom vlastníctve spoluvlastníka č. 1 a druhá vo vlastníctve spoluvlastníkov č. 2 a 3.
Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Pri podielovom spoluvlastníctve podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.
Vo Vašom prípade dôjde v skutočnosti k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a k vzniku dvoch samostatných parciel, kde vlastníkom jednej bude bývalý spoluvlastník č. 1 a druhá parcela, ktorá bude v spoluvlastníctve 2. a 3. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti nie je možné bez geometrického plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely, výmera a čísla nových parciel. V GP geodet vyznačí novú hranicu a uvedie nové parcelné čísla a druhy pozemkov pre nové parcely. Pri rozdeľovaní pozemkov musia byť rešpektované zákonné obmedzenia, ako napríklad obmedzenie drobenia pozemkov patriacich do pôdneho a lesného fondu v extraviláne, či zmena druhu pozemku. V písomnej časti geodet vo výkaze výmer vyčísli zmeny výmer dotknutých parciel a uvedie výmery nových parciel. Hotový GP autorizačne overí a skontroluje katastrálny odbor, ktorý ho úradne overí, až následne je GP použiteľný ako podklad pre právne úkony v katastri nehnuteľností.
Ak spoluvlastník č. 1 zabezpečí vyhotovenie GP, je to nevyhnutné pre usporiadanie vzťahov ohľadom celého pozemku a teda na úžitok všetkých. Bez GP nie je možná zmena v katastri nehnuteľností. Bude vecou Vašej dohody, ako sa budete podieľať na úhrade za GP. Ak zmena ohľadom pozemku, resp. jeho rozdelenia, bola vyvolaná iba na základe žiadosti spoluvlastníka č. 1, potom by ju mal aj platiť v celosti on. Odporúčame túto otázku riešiť v samotnej zmluve, s tým, že Vám spoluvlastník č. 1 preplatí pomernú časť nákladov za GP.
V zmysle ust. zák. č. 180/1995 Z. z. nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
V zmysle ustanovenia § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov majú spoluvlastníci pri prevode spoluvlastníckeho podielu zákonné predkupné právo. Pokiaľ jednu vec vlastní viacero osôb, pôjde vo všeobecnosti o podielových spoluvlastníkov. Každý z podielových spoluvlastníkov vlastní určitý podiel na veci napríklad v prípade štyroch spoluvlastníkov, môže každý z nich vlastniť ¼ z celku. Ide o ideálny podiel, pričom nie je možné určiť, ktorú časť veci vlastní ktorý spoluvlastník.
K takto určenému podielu má každý z nich dispozičné právo, čo znamená, že každý z nich môže svoj spoluvlastnícky podiel zaťažiť napr. záložným právom, môže si ustanoviť závetného dediča, prípadne svoj spoluvlastnícky podiel predať. Predaj spoluvlastníckeho podielu je však obmedzený zákonným predkupným právom. Jednoducho povedané, spoluvlastník prevádzajúci svoj spoluvlastnícky podiel je povinný ponúknuť ho najskôr ostatným spoluvlastníkom tzv. ponukou na odkúpenie podielu.
„K prijatiu ponuky na odpredaj spoluvlastníckeho podielu dochádza vyplatením tohto podielu oprávnenou osobou v zákonnej 2-mesačnej lehote, samotné vyhlásenie o prijatí ponuky bez vyplatenia podielu v tejto lehote nemožno považovať na účinné prijatie ponuky.“ (I. Fekete: Občiansky zákonník-komentár).
V prípade existencie viacerých spoluvlastníkov vzniká v praxi otázka, kto bude oprávnený odkúpiť spoluvlastnícky podiel v prípade, ak by všetci spoluvlastníci mali reálny záujem na jeho odkúpení. Nie je pritom dôležité, aký veľký je podiel jednotlivých spoluvlastníkov. Iba v prípade, ak by spoluvlastníci nemali záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu, môže ho spoluvlastník predať 3. osobe. Upozorňujeme, kupujúcemu (3. osobe) nemôže byť spoluvlastnícky podiel prenechaný za nižšiu sumu resp. za výhodnejších podmienok, ako boli obsiahnuté v ponuke na odkúpenie podielu pre ostatných spoluvlastníkov.
Dôvodom takejto právnej úpravy je fakt, že pokiaľ by mal jeden zo spoluvlastníkov reálny záujem na predaji veci 3.
Z uvedeného pravidla však existujú aj výnimky. Výnimkou, kedy sa zákonné predkupné právo neuplatní je prípad, ak ide o prevod blízkej osobe, t.j. Pokiaľ by spoluvlastník prevádzajúci svoj spoluvlastnícky podiel opomenul svoju povinnosť, ostatní spoluvlastníci môžu napadnúť prevod podielu a domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti zmluvy podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ktorou sa podiel prevádzal. domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom, zaviazanou osobou a nadobúdateľom, ak si nesplní nadobúdateľ túto povinnosť dobrovoľne.
Právna teória i prax rozoznáva vo všeobecnosti 3 rozdielne (a navzájom sa vylučujúce) nároky, ktoré si môže oprávnený spoluvlastník uplatniť v prípade, že jeho predkupné právo bolo porušené (typicky pôjde o situáciu, keď predávajúci spoluvlastník predá svoj podiel tretej osobe bez toho, aby najskôr učinil ponuku ostatným spoluvlastníkom). Jedným z týchto nárokov, ktorý sa analogicky odvodzuje z § 603 ods. 3 OZ, je právo osoby oprávnenej z predkupného práva domáhať sa priamo od nadobúdateľa, aby jej spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu, a to za rovnakých podmienok, za akých ich kúpil od osoby povinnej. Za týmto účelom musí oprávnený spoluvlastník adresovať navrhovateľovi konkrétnu výzvu (tzv. predžalobná výzva) - žiadosť o ponúknutie spoluvlastníckeho podielu na kúpu.
Forma ani náležitosti tejto výzvy nie sú špeciálne upravené v žiadnom právnom predpise. Kvôli zachovaniu právnej istoty a posilneniu dôkaznej situácie v prípadnom súdnom spore sa však odporúča vyhotoviť výzvu písomne. Čo sa týka ponuky samotnej, ustanovenie § 605 OZ zakotvuje povinnú písomnú formu pre každú ponuku, ktorá sa týka nehnuteľností. Ponuka musí zároveň obsahovať všetky podmienky, za ktorých nadobúdateľ odkúpil podiel od pôvodného spoluvlastníka (predmet kúpy, kúpna cena, splatnosť kúpnej ceny, zriadenie vecného bremena, vykonanie osobných služieb a pod.). Na prijatie ponuky nestačí len vyhlásenie oprávneného, že ponuku prijíma, ale musí zaplatiť aj kúpnu cenu. Ak ide o vyplatenie nehnuteľnosti, zákonná lehota je 2 mesiace, ak o vyplatenie hnuteľnej veci, 8 dní. Táto lehota však pôsobí len v prípade, ak sa strany nedohodli na vlastnej lehote.
Ak si nadobúdateľ nesplní túto ponukovú povinnosť, môže sa oprávnený spoluvlastník domáhať na súde, aby bol jeho prejav vôle v tomto smere nahradený súdnym rozhodnutím (NS ČR, sp. zn.
Zákonné predkupné právo nie je možné obísť. Spoluvlastníci sa však pri jeho vzniku môžu dohodnúť, že v prípade predaja spoluvlastníckeho podielu niektorého z nich, nebudú uplatňovať predkupné právo. Takáto dohoda v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11.02.2004, sp. zn.
Zákonné predkupné právo sa viaže aj na pozemok v spoluvlastníctve viacerých osôb. V prípade pozemku platí, že nie je možné presne určiť, ktorú časť pozemku vlastní ktorý spoluvlastník. V prípade, ak by osoba chcela previesť spoluvlastnícky podiel k pozemku, má ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom. V prípade, ak by niektorý zo spoluvlastníkov, prípadne viacerí z nich mali záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu, ako sme už spomínali v predchádzajúcom texte, majú možnosť sa dohodnúť, prípadne nadobudnúť podiely pomerne k výške už svojich existujúcich podielov. Následne musí byť spísaná kúpna zmluva (prípade iná scudzovacia zmluva) s každým spoluvlastníkom zvlášť alebo spoločná kúpna zmluva pre všetkých spoluvlastníkov.
Osobitným spôsobom, ktorý by prichádzal do úvahy je vypracovanie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, aj to len v prípade, ak by všetci podieloví spoluvlastníci mali záujem na vyporiadaní. Následne by sa spoluvlastníkovi, ktorý nemá záujem na ďalšom trvaní spoluvlastníctva, vyplatila hodnota jeho podielu.
Samozrejme, vo vzťahu k pozemku je možné tiež dojednať aj zmluvné predkupné právo. Predkupné právo k pozemku môže mať vo všeobecnosti: „povahu osobného práva, ako aj vecnoprávnu povahu, ktorá sa zapisuje do katastra nehnuteľností. Zmluvné predkupné právo je neprevoditeľné, neprechádza na dedičov (na rozdiel od zákonného predkupného práva spoluvlastníkov) a oprávnený z tohto práva je iba ten, kto je v zmluve o jeho zriadení označený. Zánikom oprávneného subjektu zaniká aj predkupné právo. Ak však bolo predkupné právo dohodnuté ako vecné právo zapísané do katastra nehnuteľností, toto pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho a ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.“ (KRAJČO, J.: Občiansky zákonník pre prax (komentár) III., Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, Bratislava : EUROUNION, spol. s r.
Osobitná právna úprava sa vzťahuje na poľnohospodárske pozemky. Pri predaji poľnohospodárskeho pozemku bol predávajúci podľa § 4 ods. 3 zákona č. 140/2014 Z. z.
Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo 14. novembra 2018 Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenia čl. I § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s Ústavou. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (10.2.2019) stratili tieto ustanovenia účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie tieto ustanovenia do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stratia po šiestich mesiacoch od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky aj svoju platnosť. Aktuálne znenie zákona č. 140/2014 Z. z.
Ďalším príkladom predkupného práva k nehnuteľnosti vznikajúceho na základe zákona je predkupné právo nájomcu. Podľa § 16 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas.“ V tejto súvislosti upozorňujeme, že (ako vyplýva aj z citovaného ustanovenia) zákonné predkupné právo nájomcu sa nevzťahuje na všetky prípady, kedy dochádza k prevodu bytu, ktorý je predmetom nájmu, ale iba na prípady, kedy na strane predávajúceho vystupuje vlastník bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza.
Osobitný druh predkupného práva je upravený v ustanovení § 489 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) pod názvom „zmluva o kúpe prenajatej veci“. „Zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.
Ak sa teda vlastník nehnuteľnosti viazaný predkupným právom rozhodne nehnuteľnosť predať, je povinný ponúknuť ju oprávnenému z predkupného práva. Ponuku uskutoční ohlásením všetkým podmienok predaja. Pri nehnuteľnostiach zákon pre ponuku predpisuje písomnú formu. Oprávnený z predkupného práva si svoje predkupné právo uplatní tak, že príjme oznámené podmienky predaja a včas vyplatí kúpnu cenu. Dobu, do ktorej je v prípade uplatnenia predkupného práva potrebné vyplatiť kúpnu cenu je možné dojednať. Ak doba dokedy sa má predaj uskutočniť nie je dohodnutá, je oprávnená osoba povinná nehnuteľnosť vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia ponuky.
tags: #poda #vo #vlastnictve #jrd #vysporiadanie #vlastnictva