Bezpodielové Spoluvlastníctvo Manželov: Komplexný Sprievodca

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je komplexná oblasť práva, ktorá upravuje majetkové vzťahy medzi manželmi na Slovensku. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o BSM, vrátane jeho vzniku, obsahu, správy, zániku a vyporiadania, s ohľadom na rôzne aspekty, ako je podnikanie manželov a obchodný podiel.

Úvod do Bezpodielového Spoluvlastníctva Manželov

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je základnou formou usporiadania majetkových vzťahov medzi manželmi na Slovensku. Pojmovým znakom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tzv. bezpodielovosť. Bezpodielovosť vyjadruje (znamená), že miera účasti manželov na spoločnom majetku nie je vyjadrená podielmi ako v prípade podielového spoluvlastníctva. Každý z manželov má vlastnícke právo k celej veci v bezpodielovom spoluvlastníctve. Majetkové vzťahy medzi manželmi podliehajú zvláštnemu právnemu režimu vzhľadom na účel a funkciu manželstva.

Vznik Bezpodielového Spoluvlastníctva Manželov

Manželstvom sa podľa zákona o rodine rozumie zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom o rodine. Medzi inými osobami ako manželmi tento druh spoluvlastníctva vzniknúť nemôže. Samotným uzavretím manželstva však ešte bezpodielové spoluvlastníctvo nevzniká. K nadobudnutiu majetku do bezpodielového spoluvlastníctva dochádza až na základe právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú vznik vlastníckeho práva, napr. kúpnou zmluvou, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Čo Patrí do BSM?

Podľa Občianskeho zákonníka platí, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užívajú obaja manželia spoločne.

Do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol každý z manželov počas trvania manželstva, teda od uzatvorenia manželstva až po jeho zánik (rozvodom, smrťou či vyhlásením za mŕtveho) alebo po zrušenie BSM súdom počas trvania manželstva. Napríklad sem patrí príjem z práce alebo z podnikania, zisk z podnikania, hnuteľné veci, nehnuteľnosti nadobudnuté počas manželstva. Veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne s tým, že spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na takéto veci (napr. náklady na údržbu rodinného domu, ktorý spoločne kúpili po uzavretí manželstva).

Prečítajte si tiež: Podiel príspevku zriaďovateľa

Čo Nepatrí do BSM?

Naopak do BSM nepatria veci:

• získané dedičstvom (napr. pozemok alebo byt, ktorý jeden z manželov zdedil po svojich rodičoch),
• získané darom (napr. šperky, ktoré manžel daroval manželke k narodeninám),
• veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov (napr. klavír, ak jeden z manželov je profesionálny klavirista),
• veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Upozornenie: V praxi zriedkavejšou situáciou je prípad, kedy manželia nadobudli spoločne vec darom, vtedy sa táto vec nestáva predmetom ich BSM, ale manželia ju majú v podielovom spoluvlastníctve (napr. byt, ktorý na základe darovacej zmluvy darovali obom manželom rodičia jedného z nich).

Veci, ktoré nadobudol niektorý z manželov ešte pred uzavretím manželstva, nie sú predmetom BSM, ale sú v jeho výlučnom vlastníctve (napr. auto, ktoré si manžel kúpil pred sobášom).

Veci, ktoré nadobudli obaja manželia spoločne ešte pred uzavretím manželstva, tiež nie sú predmetom BSM, ale sú v ich podielovom spoluvlastníctve v takom podiele, v akom ich nadobudli (napr. byt, ktorý si spoločne kúpili dva roky pred sobášom po podielového spoluvastníctva).

Príklad na veci, ktoré patria a nepatria do BSM:

Adam počas manželstva s Adelou zdedil po starej mame chatu. Tá patrí do jeho výlučného vlastníctva. Rozhodol sa, že bude podnikať v ubytovacích službách a chatu prenajímať. Za tým účelom si zriadil živnosť. Chata je síce vo vlastníctve Adama, ale príjmy plynúce z jeho podnikania už patria do BSM.

Prečítajte si tiež: Školstvo na Slovensku

Správa Bezpodielového Spoluvlastníctva Manželov

Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užívajú obaja manželia spoločne. Obaja manželia majú rovnaké právo vybavovať bežné záležitosti týkajúce sa spoločného majetku. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem „bežné veci“, treba ho však vykladať v závislosti od konkrétnej situácie a povahy a hodnoty veci. Bežnou vecou je napr. obstaranie nákupu do domácnosti, úhrada nákladov spojených s užívaním spoločnej nehnuteľnosti. Bežnou vecou však určite nie je uzavretie úverovej zmluvy jedným z manželov v rozsahu prevyšujúcom bežné obstaranie financií.

Zúženie a Rozšírenie BSM

Občiansky zákonník dáva manželom možnosť dohodnúť sa o úprave rozsahu spoločného majetku odlišne od zákonnej úpravy. Manželia totižto môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Napríklad sa môžu dohodnúť, že do BSM budú patriť aj také veci, ktoré by inak boli len vo výlučnom vlastníctve jedného z nich (t. j. ide o rozšírenie BSM). Na druhej strane sa môžu dohodnúť aj tak, že z BSM vylúčia veci, ktoré by inak boli jeho súčasťou (t. j. ide o zúženie BSM). Dohoda manželov o rozšírení alebo zúžení BSM musí mať formu notárskej zápisnice, inak je neplatná. Ak ide o nehnuteľnosť, dohoda nadobúda účinnosť až vkladom do katastra nehnuteľností.

Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva, obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku; manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva (§ 143a Občianskeho zákonníka). Všetky tieto možnosti regulácie rozsahu BSM sú teda možné výlučne dohodou medzi manželmi, ktorá však musí byť spísaná u notára do notárskej zápisnice a nijako inak.

BSM a Podnikanie Manželov

Na rozsah BSM má veľký vplyv aj podnikateľská aktivita manželov, keďže podnikanie so sebou prináša určité riziko strát. Preto podnikanie môže mať voči BSM negatívny dopad, a to tým, že môže negatívne postihnúť nielen manžela - podnikateľa, ale tiež druhého manžela - nepodnikateľa. Občiansky zákonník s ohľadom na podnikanie jedného z manželov chráni druhého manžela - nepodnikateľa, keď jasne ustanovuje, že na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

Podľa ustanovenia § 148a Občianskeho zákonníka na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Občiansky zákonník formu tohto súhlasu manžela - nepodnikateľa, neustanovuje. Podľa ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka môže byť súhlas tohto manžela, ako jeho jednostranný prejav vôle, urobený konaním (ústne či písomne) alebo opomenutím tohto konania. Tento súhlas môže byť udelený teda aj konkludentne, a to aj v prípade použitia nehnuteľností patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o okamih udelenia súhlasu, platí, že takýto súhlas sa má udeliť pri začatí podnikania. Ak na podnikanie bol použitý majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve bez súhlasu manžela - nepodnikateľa, ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na ďalšie právne úkony, ktoré súvisia s podnikaním, už zákon súhlas druhého manžela - nepodnikateľa, nevyžaduje. Ide teda o výnimku z ustanovení § 145 a § 146 Občianskeho zákonníka.

Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím a odvody

Manžel - podnikateľ, nemusí žiadať manžela - nepodnikateľa, o súhlas na použitie majetku na podnikanie, ak si manželia dohodou podľa ustanovenia § 143a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyhradili vznik bezpodielového spoluvlastníctva až ku dňu zániku manželstva, pretože medzi manželmi za trvania manželstva spoločný majetok neexistuje. Takisto dohodou o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva podľa ustanovenia § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno vylúčiť príjmy z podnikateľskej činnosti jedného z manželov z bezpodielového spoluvlastníctva, pretože príjem takéhoto manžela - podnikateľa, by mohol byť jeho jediným príjmom.

BSM pri Živnosti

Príjmy manžela - živnostníka z podnikania patria do BSM. Pre manželku, ktorá nepodniká je však podnikanie manžela ako živnostníka (ako samostatne zárobkovo činnej osoby - SZČO) rizikovejšie, pretože manžel - živnostník za dlhy z podnikania zodpovedá celým majetkom (aj súkromným, ktorý patrí do BSM). Platí to aj naopak, ak by podnikateľom bola manželka a manžel by nepodnikal.

BSM pri s.r.o.

Pri podnikaní formou s.r.o. ručí manžel - podnikateľ (spoločník s.r.o.) iba do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného do obchodného registra. Podnikanie formou s.r.o. tak v porovnaní so živnosťou predstavuje pre BSM len minimálne riziká.

Ak účasť jedného manžela v s.r.o. (nadobudnutie obchodného podielu) vznikla počas trvania manželstva a na vklad do základného imania boli použité prostriedky z BSM, obchodný podiel patrí do BSM ako iná majetková hodnota. Vznikom spoločnosti sa len tento manžel stáva spoločníkom s.r.o. (len on sa zapisuje do obchodného registra) a v mene druhého manžela vykonáva všetky práva spojené s obchodným podielom. Čiže, bežnú správu obchodného podielu vykonáva iba manžel, ktorý je uvedený v obchodnom registri. Do BSM budú patriť všetky úžitky (výnosy), ktoré z obchodného podielu plynú.

Ak chce manžel - spoločník s.r.o. previesť obchodný podiel patriaci do BSM na tretiu osobu, musí mať na to súhlas druhého manžela, inak je prevod podielu neplatný. V takom prípade by išlo ale len o relatívnu neplatnosť, ktorú by dotknutý manžel musel namietnuť (najneskôr do troch rokov od prevodu). Súhlas manžela je možné získať aj dodatočne. Príjem z prevodu obchodného podielu patrí do BSM.

Ochrana Majetku v BSM pred Neúspechom v Podnikaní

Ak by manžel - nepodnikateľ chcel zabrániť negatívnemu vplyvu neúspešného podnikania na spoločný majetok (teda prípadnej exekúcii majetku v BSM), môže na súd podať návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnako tak môže urobiť hociktorý z manželov, ak sú obaja manželia podnikateľmi. Ďalším spôsobom ako ochrániť spoločný majetok pred exekúciou je zúženie BSM formou notárskej zápisnice. Zúženie je však možné len do budúcna, čiže majetok, ktorý manželia už nadobudli, zostane v BSM.

Jedine súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

Zánik Bezpodielového Spoluvlastníctva Manželov

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká:

• Zánikom manželstva (rozvodom alebo smrťou jedného z manželov).
• Rozsudkom súdu o zrušení BSM počas trvania manželstva.
• Vyhlásením konkurzu na majetok jedného z manželov.
• Zánikom veci, ktorá bola predmetom BSM.
• Dohodou manželov o zrušení BSM (vo forme notárskej zápisnice).

Vyporiadanie Bezpodielového Spoluvlastníctva Manželov

Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykoná jeho vyporiadanie. Vyporiadať možno len zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. Pod vyporiadaním rozumieme komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými bezpodielovými spoluvlastníkmi, čiže rozdelenie spoločného majetku a usporiadanie vzájomných nárokov z neho vyplývajúcich. Občiansky zákonník vyslovene neupravuje ako riešiť majetkové vzťahy medzi manželmi týkajúce sa ich zaniknutého ale doposiaľ nevysporiadaného majetku. Na tento prípad možno aplikovať ustanovenie § 853 ods.

Priorizovaným spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je v zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepochybne vyporiadanie dohodou: „Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.“ Z uvedeného vyplýva, že len v prípade ak sa manželia nedohodnú, vykoná vyporiadanie na návrh jedného z ich súd. Ako sme už uviedli so súdnym vyporiadaní sú spojené nemalé finančné náklady, preto v prípade, ak sa manželia dokážu dohodnúť samí, odporúčame spísanie „dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva“, ktorej obsah bude tvoriť rozdelenie majetku, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) „podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené.“ Ak je predmetom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, bude následne potrebné vytvoriť návrh na vklad do katastra, kde dôjde k zmene pomeru vlastníctva vlastníka nehnuteľností napr. na 1/1.

Spôsoby Vyporiadania BSM

Náš právny poriadok upravuje tri základné formy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM).

1. Dohoda manželov: Najideálnejším spôsobom je vyporiadanie BSM dohodou. Dohoda manželov o vyporiadaní BSM sa musí vzťahovať na všetok majetok a na všetky veci, ktoré patrili do BSM. V opačnom prípade sa môže jeden z manželov domáhať súdnou cestou, aby súd vyporiadal doteraz nevyporiadaný majetok. V takomto prípade by súd rozhodoval o celom majetku a dohoda manželov by sa tým stala neplatná. Písomnú formu pre dohodu o vyporiadaní BSM zákon vyžaduje len v prípade, ak ide o nehnuteľnosť.

2. Rozhodnutie súdu: Ak nedôjde k vyporiadaniu dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

3. Fikcia vyporiadania: Pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, po troch rokoch od zániku manželstva nastane fikcia vyporiadania podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

Princípy Vyporiadania BSM

Procesnému princípu formálnej pravdy odporuje § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonný (ďalej len „OZ“): „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Obchodný Podiel a BSM

Problematika obchodného podielu, jeho vlastníctva, a nakladania s obchodným podielom v prípade, ak je jeho vlastníkom jeden z manželov zažíva na Slovensku svoj vlastný príbeh. Nie je to ani „one man show“, a ani žiadny „koncert“. Inak povedané, rozhodovanie najvyšších súdnych autorít sa nedokáže ujednotiť ani na tom, či obchodný podiel patrí, alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Ak manželia alebo jeden z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudne obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto získaný majetok (hodnota obchodného podielu) sa zo zákona stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods.

Judikatúra Najvyššieho Súdu SR

Nejednotný prístup vykazuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), keď napríklad podľa rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obdo 30/2009 z 26. novembra 2009 nie je obchodný podiel súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ten z manželov, ktorý nie je spoločníkom, nemôže namietať relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, avšak podľa rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 11/2007 z 25.

Daňové Aspekty Predaja Nehnuteľnosti v BSM

Príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa zahrňuje do základu dane (čiastkového základu dane) u každého z manželov v rovnakom pomere, ak sa manželia nedohodnú inak, a to len v prípade, že predmetnú nehnuteľnosť nemal nikdy zaradenú v obchodnom majetku ani jeden z manželov. Ak jeden z manželov mal predmetnú nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku používanom na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, potom príjem z predaja tejto nehnuteľnosti dosiahnutý po jej vyradení z obchodného majetku zdaní ten z manželov, ktorý mal túto nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku ako posledný. Pri predaji nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zahrnutej do obchodného majetku, ktorú využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti obaja manželia, sa príjem z predaja rozdelí medzi oboch manželov v takom pomere, v akom nehnuteľnosť využívajú pri svojej činnosti.

Príklady Zdanenia Príjmov z Predaja Nehnuteľnosti v BSM

Príklad 1: V roku 2025 manželia predali byt, ktorý nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva v roku 2021 kúpou za 110 000 eur. Byt nebol zaradený v obchodnom majetku ani jedného z manželov. Byt predali za 190 000 eur, pričom kúpna cena im bola zaplatená v roku 2025. Ak sa tak manželia dohodnú, môže celý príjem z predaja bytu zahrnúť do základu dane manželka.

Príklad 2: V máji 2025 manželia predali byt, ktorý nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva v januári 2021 kúpou za 150 000 eur. Príjem z predaja bytu v sume 190 000 eur im kupujúci zaplatil v roku 2025. Ak si manželia nedohodli iný pomer zahrnovania príjmov z predaja predmetného bytu do základu dane, zahrnú dosiahnuté príjmy do základu dane (čiastkového základu dane) v rovnakom pomere.

Príklad 3: Manželia vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnosti, vlastnia od roku 2015 nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktorú využívajú na vykonávanie živnosti, a to v rovnakom pomere. V marci 2015 manžel zaradil predmetnú nehnuteľnosť do svojho obchodného majetku. V apríli 2025 manželia nehnuteľnosť predali za 100 000 eur. Nakoľko ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej v čase predaja do obchodného majetku manžela, príjem z jej predaja nie je oslobodený od dane z príjmov a ide o zdaniteľný príjem z podnikania podľa § 6 zákona o dani z príjmov (príjem z nakladania s obchodným majetkom).

Príklad 4: Manželia vlastnia nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov od roku 2021. Manžel vykonáva podnikateľskú činnosť a v roku 2022 zaradil predmetnú nehnuteľnosť do obchodného majetku v súvislosti s vykonávaním živnostenského oprávnenia. V roku 2025 predmetnú nehnuteľnosť vyradil z obchodného majetku a následne ju manželia predali. Nakoľko neuplynulo päť rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku manžela, tento príjem nie je od dane z príjmov oslobodený a považuje sa za zdaniteľný príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm.

Príklad 5: Manželia nadobudli v marci 2011 do bezpodielového spoluvlastníctva byt. Po rozvode manželstva v roku 2021 byt nadobudla na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov manželka a v apríli 2025 ho predala. Byt nebol zahrnutý do obchodného majetku. Nakoľko ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do doby vlastníctva sa započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

tags: #podiel #v #bezpodielovom #spoluvlastníctve #manželov #informácie